Stres: slovíčko, ktoré sa najmä v súčasnej už rok trvajúcej situácii skloňuje ešte intenzívnejšie, ako predtým. Pandémia nás zasiahla a ovplyvnila naše životy tak, že mnohí pociťujeme zvýšenú potrebu podpory a želáme si, aby sme vedeli byť odolnejší. Sami sa ako dodávateľ podieľame na protistresových programoch v niektorých osvietených firmách, ktoré si uvedomili, že by v súčasnej dobe nemali nechať svojich zamestnancov len tak napospas osudu. Aj preto nám prišlo na um, že by mohlo byť osožné, ak by sme sa aj so širšou HRkomunitou podelili o evidence-based-no-bullshit moderné poznatky o tejto modernej pliage a jej zdravotných dopadoch. Vychádzame pritom z prehľadového článku, ktorý pred dvomi rokmi uverejnili v Annual Review of Psychology Sheldon Cohen, Michael Murphy a Aric Prather – čo je v oblasti výskumu a poznania stresu niečo ako Liga majstrov. Ponúkame ich hlavné závery:
Vedci len ťažko hľadajú teoretickú zhodu o tom, čo vlastne je stresujúca udalosť
Zhodnú sa ale pomerne jednoducho na udalostiach schopných poskytnúť príklad silného stresu (smrť blízkeho človeka, oznámenie vážnej diagnózy, zažité násilie, traumatická udalosť typu nehoda…). Následne je však veľká debata o tom, či je podstatou nutnosť adaptácie (kedy každá ďalšia zmena, dokonca aj pozitívna ako manželstvo či dovolenka zvyšuje nároky na človeka), alebo existencia hrozby či poškodenia (maximálne riziko pre ochorenia predstavujú udalosti vnímané ako vysoko ohrozujúce), alebo či ide o situácie, kedy nároky presahujú zdroje ktoré má človek k dispozícii (týmto prispelo najmä poznanie pôsobenia stresu v pracovnom prostredí), prípadne či je hlavným stres vyvolávajúcim mechanizmom narušenie dosahovania významných cieľov (vrátane cieľa uchovať si mentálnu pohodu a fyzickú integritu). V praktických dôsledkoch sa však všetky prístupy významne prekrývajú, najviac sa v súčasnej dobe akceptuje koncepcia hrozby/poškodenia.
Stresujúce udalosti môžu mať vplyv na väčšinu chorôb
Je známych veľa mechanizmov, ktorými stresujúce udalosti môžu buď vyvolávať, alebo zhoršovať niektoré choroby, prípadne môžu mať oba tieto účinky. Úzkosť ktorú pod tlakom zažívame, zmeny v životnom štýle (horší spánok, menej pohybu, zvýšená konzumácia látok s návykovým potenciálom,menej pohybu), neurohumorálne zmeny atď. sú schopné negatívne ovplyvniť naše zdravie. Medzi okruhy ochorení, ktoré sa v súvislosti so stresom najviac skúmajú patria depresie (tu je situácia viac menej jasná, ľudia s depresiou majú v anamnéze 2,5 až 10 krát častejšie významnú stresovú udalosť než ľudia bez depresie, samostatnou témou v pracovnom kontexte je vzťah vyhorenia a depresie), kardiovaskulárne choroby (aj tu sa opakovane potvrdzuje negatívny vplyv či už trvalého alebo akútneho stresu na výskyt a zhoršenie celého radu ochorení srdca a ciev), či infekčné ochorenia (dávno pred koronakrízou bolo experimentálne potvrdené zhoršenie individuálnej odolnosti voči vírusu spôsobujúcemu nachladnutie u tých, ktorí mali za sebou či už nedávnu intenzívnejšiu stresovú udalosť, alebo chronický stres, je ale popísaný aj vzťah k horšiemu priebehu HIV/AIDS). Čo sa týka nádorových ochorení, vplyv stresu na ne vychádza len v laboratóriu, kde na fyziologickej úrovni (a typicky u experimentálnych zvierat) sú preukázané zmeny, ktoré s rozvojom nádorových ochorení súvisia. V reálnom živote ľudí sa ho však napriek veľkej snahe preukázať nepodarilo, čiže populárne tvrdenie, že stres spôsobuje rakovinu jednoducho neplatí. Podobne neplatí ani že by stres spôsoboval žalúdočné vredy a nevinne je aj v mnohých ďalších chorobách, ktoré si ľudia nevedia vysvetliť a stres sa núka ako prvý poruke, na koho by sa dali zviesť.
Väčšina ľudí, ktorí zažijú stresové udalosti, neochorie
Toto je dobrá správa. Niet pochýb, že stres má kapacitu na to, aby poškodzoval zdravie, na väčšine ľudí ktorí ho zažívajú však nezanecháva žiadne viditeľné negatívne dôsledky. Toto platí ako o „bežných“ stresoroch typu rozvod, aj o výnimočných traumatických, ktoré zažije len malá časť ľudí. Napríklad po smrti životného partnera, ktorá sa tradične považuje za jednu z najsilnejších stresových udalostí, viac než dve tretiny ľudí sledovaných počas 6-ročného obdobia nejavili žiadne významnejšie prejavy depresie (pre úplnosť: vyskytla sa u cca 13%, zvyšní ňou v nejakej miere trpeli aj predtým – u viac než polovice z nich sa depresia dokonca zlepšila). V podobnom duchu sa zistili výsledky aj pri iných typoch udalostí, hoci percentá pre ne sa samozrejme líšili. To nás privádza k otázke reziliencie, teda k faktorom napomáhajúcim individuálnej schopnosti zvládania, ktorú ako tému ponecháme do ďalších čísel.
Stresujúce udalosti nepadajú z nečakane z oblohy
Ak tak len veľmi výnimočne (ako potvrdili incidenty s padajúcimi časťami leteckých motorov pred pár dňami 🙂 ). Samozrejme, existuje možnosť prírodných katastrof, nehôd a pod., ale drvivá väčšina stresových udalostí sa deje kvôli odlišnostiam v prostredí a odlišnostiam v psychologických charakteristikách. Bývanie, pobyt, práca, dovolenka v rôznych typoch prostredí vystavuje ľudí rôznym intenzitám aj typom stresu. Podľa autorov napríklad chudobnejšie prostredia spôsobujú častejší a intenzívnejší stres než je obvyklý pre tie bohatšie, pričom častejšie sa v nich dá zažiť rozvod, násilie a pod.
Rovnako sa do toho, koľko a akého stresu zažijeme môže premietať naša osobnosť. Nielen citlivosť ktorá so zvládaním stresu súvisí najviac, ale aj vlastnosti ako ambície, súťaživosť, atribučný štýl (to, čo považujeme za príčinu negatívnych udalostí) alebo vnímaný pocit kontroly nad svojim životom či spôsob zvládania frustrácie sa úplne zásadne podpisujú nielen na tom, ako životné udalosti spracúvame, ale aj na tom, čo vlastne zažijeme. Naša osobnosť znamená predispozíciu zažívať niektoré druhy udalostí viac a iné menej, mnohé stresové udalosti navyše majú schopnosť zvýšiť alebo znížiť pravdepodobnosť výskytu ďalších (rozvod môže ľahko viesť ku zhoršeniu životného štandardu, ale aj naopak strata príjmu môže byť príčinou rozvodu).
U zdravých ľudí nemusia stresujúce udalosti spôsobovať choroby
Ako už bolo uvedené, stres súvisí s častosťou výskytu niektorých chorôb. V tejto súvislosti je zaujímavá debata o tom, či je naozaj ich príčinou, alebo skôr zosilňovačom a spúšťačom už aj tak existujúcich predchorobných (lekársky premorbídnych stavov). Aj pre lekárske vedy je ťažké stanoviť, kedy presne jednotlivé choroby začínajú, v prípadoch mnohých z nich ide o vzájomné pôsobenie viacerých mechanizmov, z ktorých niektoré môžu byť ovplyvnené stresom. Stres určite ovplyvní viac cievny systém ľudí s vysokým krvným tlakom než tých s bežným, je ale jeho príčinou? To práve dnes niektorí autori spochybňujú, tvrdiac, že ak hovoríme o zdravých ľuďoch, dôkazov, že by stres u nich vyvolával ochorenie je pomerne málo. Praktickým dôsledkom je, že mentálne aj fyzicky zdravé osoby sa negatívnych účinkov stresu môžu báť výrazne menej.
Niektoré typy stresujúcich udalosti sú zvlášť silné
Tri kategórie udalostí sa javia ako schopné vyvolať najviac negatívnych dôsledkov: medziľudské problémy (vrátane konfliktov a rôznych druhov straty aj „straty“ ľudí), narušenie sociálneho statusu (napríklad verejné poníženie dokáže pomerne ľahko navodiť až sebevražedné úvahy; odmietanie či opustenie partnerom alebo aj inými ľuďmi má tiež potenciálne veľký dopad) a problémy so zamestnaním resp. jeho strata (schopné vplývať či už priamo, alebo cez ovplyvnenie životného štýlu a zvyšovať pravdepodobnosť všetkého negatívneho, obvykle so stresom spájaného). Je veľmi ľahké predstaviť si situácie, kde sa ich pôsobenie na človeka vzájomne prekrýva a umocňuje.
Chronické stresujúce udalosti sú horšie, než akútne (okrem prípadov, kedy tomu tak nie je)
Vo všeobecnosti sa verí tomu, že dlhodobejšie pôsobiace stresové udalosti sú škodlivejšie než také, ktoré sú síce intenzívne no rýchlo odznejú. Dlhšie obdobie pôsobenia znamená väčšiu šancu na zasiahnutie zraniteľného miesta v organizme, resp. zosilnenie skryto prebiehajúceho predchorobného stavu. Nejde však len o časové trvanie, kým niektoré stresory pôsobia vytrvalo a pomerne rovnomerne (chronický pracovný stres), vplyv iných je skôr periodický a nastávajú raz za nejaké obdobie (sexuálne problémy), alebo ide o zreťazené pôsobenie rôznych stresorov v čase naštartované napríklad prepustením z práce. Trochu v protiklade s názorom, že stres je niečo, čo si od človeka vyžaduje adaptáciu sa ukazuje, že takéto udalosti majú naozaj negatívnejší vplyv, je ale súčasne pravda, že medzi ľuďmi existujú obrovské rozdiely v tom, nakoľko mu podliehajú. Upozornil na ne už Viktor Frankl v knihe o prežití v koncentračnom tábore. Samozrejme, aj vplyv intenzívnych krátkodobých traumatizujúcich udalostí (byť rukojemníkom,podstúpiť dôležitú skúšku, čakať na operáciu) , môže byť obrovský a napriek krátkemu trvaniu stresovej udalosti môže pôsobiť veľmi dlho rovnako aj tu sa ako dôsledok predpokladá skôr zhoršenie niečoho už existujúceho než spôsobenie nového ochorenia.
Mnohonásobné stresové udalosti sú horšie než jednotlivé (okrem prípadov, kedy tomu tak nie je)
Očakávanie, že čím viac stresových udalostí, tým horšie zdravotné dôsledky je pravdepodobne oprávnené, hoci v niektorých prípadoch je naozaj ťažké posúdiť, čo je jednotlivá stres vyvolávajúca udalosť a čo viacero (rozvod vedúci k potrebe presťahovať sa, toxický šéf v práci sprevádzaný nízkym ocenením a vysokým pracovným zaťažením). V poslednej dobe je snaha vyčíslovať ani nie tak počty stresových udalostí, ako počty oblastí,v ktorých sa vyskytujú. Ak má niekto problémy v práci, ale jeho zdravie a rodinný život sú bez významnejších stresov, mali by aj zdravotné dopady byť menej pravdepodobné ako tam, kde je zasiahnutých viac oblastí, hoci menej intenzívne. Samostatnou otázkou je, čo urobí chronický stres v pozadí (zlé pracovné prostredie) s reakciou človeka na silnejšiu akútnu stresovú udalosť. Je odôvodnené predpokladať, že stres v pozadí dôsledky akútnej udalosti zhorší, ale sú dôkazy aj o opaku, že naopak spôsobuje isté znecitlivenie a zvládaniu napomáha. V súčasnosti tak na túto otázku neexistuje presná odpoveď.
Stresové udalosti sa líšia v častosti a vo vplyve na človeka podľa toho, v ktorej časti svojej životnej trajektórie sa nachádza
Významné udalosti, či už stresové alebo nie, sa mnohokrát dejú v typických obdobiach v živote. Je vek, v ktorom je obvyklé alebo časté, kedy človek vstúpi do práce, manželského zväzku, je povýšený, rozvedie sa, stratí životného partnera… Ktorákoľvek z týchto udalostí môže pôsobiť viac stresujúco vtedy, ak sa udeje keď je menej pravdepodobná. Naopak, niektoré udalosti očakávame a človeka môže stresovať, ak k nim nepríde v predpokladanom čase (povýšenie, vstup do partnerského zväzku). Samostatnou kapitolou sú nepriaznivé udalosti v detstve,či už ide o opomínanie/odvrhnutie rodičmi, zneužitie či zážitok násilia v tomto veku. Tie dokážu spôsobiť okamžité škody aj napriek pozoruhodnej schopnosti detí vysporiadať sa s nimi v krátkodobom meradle, ale aj dlhodobé škody navedením mladého človeka na životnú dráhu na ktorej sú ďalšie stresové udalosti pravdepodobnejšie, než u iných ľudí.
Mužov a ženy ovplyvňujú rôzne typy stresových udalostí.
Toto súvisí s pretrvávajúcimi rozdielmi vo vnímaní rolí ženy a muža v západnej spoločnosti a s ich často rôznymi životnými cieľmi. Typicky sa u mužov popisuje, že sú vo väčšej miere vystavení stresovým udalostiam súvisiacim s potrebami výkonu a úspechu (strata zamestnania či vyhliadok na kariérový postup), kým u žien je vo väčšej miere zastúpený medziľudský stres súvisiaci so starostlivosťou o iných. Na ženy pôsobí ako zdroj stresu vo väčšej miere aj to, čo sa deje iným ľuďom. Pomerne známym a opakovane potvrdzovaným zistením je, že ženy udávajú celkovo silnejší vplyv stresu na seba a väčšie vystavenie stresovým udalostiam než muži, čo platí aj v rámci jednotlivých oblastí, teda aj v práci. Zdravotné dôsledky sa prejavujú najmä vo vzťahu k duševnému zdraviu, dospelé ženy sú depresiami ohrozené o niečo viac než muži, hoci opäť nieje jasné, nakoľko ide o priamy a nakoľko o nepriamy vplyv.
Záverom azda len toľko, že by sme pri posudzovaní vplyvu stresu na naše životy mali zostať rozumní a triezvi. Áno, je to významný faktor schopný zosilniť naše predispozície voči určitým chorobám, ale sú aj iné, ktoré sú v tomto smere horšie, ale o ktorých sa až tak veľa nehovorí – napríklad strava. Napriek tomu, že je tu stres stále s nami a že sa naň vytrvalo sťažujeme, dĺžka a kvalita života vo vyspelých krajinách nepretržite rastú, dokonca aj v krajinách známych svojim hektickým pracovným tempom ako Japonsko alebo Južná Kórea. Úlohou vedcov je preto hľadať presné mechanizmy jeho pôsobenia a ich zdravotné dôsledky, aby sme naň nehádzali aj to, za čo nemôže (ako tie žalúdočné vredy v minulosti). Od toho, aby sme vedeli jednoznačne konštatovať, že stres spôsobuje ktorúkoľvek chorobu, sme ale ešte dosť ďaleko. Úlohou nás ostatných je starať sa o svoju mentálnu hygienu a podporu odolnosti, aby sme ho zvládali lepšie a najmä s minimom dôsledkov pre zdravie, život bez neho je totiž ťažko predstaviteľný. Premostením na výber zamestnancov potom je požiadavka, aby sme sa snažili poznať úroveň odolnosti kandidátov a o ich prijatí či neprijatí či špecifickom umiestnení sa rozhodovali aj na základe poznania nárokov na zvládanie stresu na každej pozícii. Niekto môže pracovať v skleníku, niekto na mínovom poli.V rámci výberu svoju úlohu splníme, ak ich nezameníme.
Voľne podľa: Cohen, S., Murphy, M. L. M., & Prather, A.A. (2019). Ten surprising facts about stressful life events and disease risk. Annual Review of Psychology, 70, 577–597.