Svedomitosť, jedna z piatich čŕt slávnej osobnostnej typológie Big Five, bola už skúmaná (rovnako ako jej štyria zvyšní „kolegovia“) v rôznych súvislostiach a vzťahoch s veľkým množstvom fenoménov týkajúcich sa takmer celého života človeka. Nie je preto žiadnym prekvapením, že tieto výskumy a štúdie neobišli ani svet práce. Špecificky v prípade svedomitosti boli výskumne zistené a mnohonásobne potvrdené napríklad tieto vzťahy:
- pozitívny vzťah k predpovedaniu pracovného výkonu ako na individuálnej, tak aj na tímovej úrovni (najsilnejšie predikčné hodnoty spomedzi všetkých dimenzií veľkej pätky)
- pozitívny vzťah k faktorom podporujúcim pracovný výkon (cieľavedomosť, ambicióznosť, sebaúčinnosť…)
- pozitívny vzťah k faktorom potláčajúcim kontraproduktívne pracovné správanie (zodpovednosť, dodržiavanie sľubov, poriadkumilovnosť…)
- negatívny vzťah k prokrastinácii
- pozitívny vzťah k organizovanosti, vyššej miere snaženia sa
- pozitívny vzťah k prosperovaniu na pracovisku, stanovovaniu si vysokých cieľov, motivácii učiť sa
- pozitívny vzťah ku kvalitnému líderstvu
Vo svojej podstate je tak svedomitosť istý druh sebakontroly prejavujúci sa v aktívnom plánovaní, organizovanosti, vytrvalosti a správaní zameranom na cieľ. Všetky doposiaľ uvedené informácie dokopy poukazujú na jedno: svedomitosť je sľubným predpokladom úspešnosti zamestnanca.
Personálna typológia Big Five (voľne prekladaná do slovenčiny aj ako „Veľká Päťka“) je súhrn 5tich osobnostných čŕt: svedomitosť, extroverzia, otvorenosť voči skúsenosti, neuroticizmus a prívetivosť. Tento súbor dimenzií ľudskej osobnosti sa v psychológii radí medzi tie najvýznamnejšie. Jednotlivo aj súhrnne sú faktory schopné predpovedať celú škálu (nie len pracovných) dôsledkov.
Napriek tomu, že svedomitosť sa skúma už desaťročia, doteraz nebola venovaná až taká veľká pozornosť tomu, či má vplyv aj na budúce pracovné vyhliadky ľudí. Konkrétnejšie, či úroveň svedomitosti resp. nesvedomitosti človeka súvisí s pravdepodobnosťou, že bude nezamestnaný. Nezamestnanosť sa radí medzi negatívnejšie ladené problematiky súvisiace so svetom práce. Často je posudzovaná ako priamy dôsledok ekonomických faktorov, menovite hospodárskeho cyklu či ekonomickej recesie, ako aj nesúladu schopností či kvalifikácií, ktoré hľadajú zamestnávatelia s reálnymi kvalitami ľudí, ktorí sú na trhu k dispozícii. Napriek tomu, že tieto faktory nesporne ovplyvňujú mieru nezamestnanosti, príčinu tohto problému treba čiastočne hľadať aj v osobnosti jednotlivých ľudí. O to sa pokúsili M. Egan, M. Daly, L. Delaney, C. J. Boyce a A. M. Wood, ktorí sa vo svoje štúdii Adolescent Conscientiousness Predicts Lower Lifetime Unemployment zamerali práve na vzťah medzi svedomitosťou a pravdepodobnosťou nezamestnanosti v budúcnosti. Niektoré štúdie v minulosti sa pokúšali venovať tejto a podobnej problematike, psychodiagnostické metódy postihujúce úroveň jednotlivých osobnostných čŕt však boli participantom administrované v čase, keď už boli títo ľudia pár rokov na trhu práce. To podľa autorov štúdie mohlo ovplyvniť výsledky: nemožno totiž poprieť jednak potenciálny vplyv už nadobudnutých pracovných skúseností, rovnako ako ani to, že najmä dlhodobejšia nezamestnanosť dokáže podľa viacerých výskumných zistení sčasti ovplyvniť osobnosť nezamestnaného.
Z tohto dôvodu sa pri overovaní svojej kľúčovej hypotézy („Vyššia úroveň svedomitosti u človeka v jeho adolescentnom veku predpovedá nižšiu pravdepodobnosť toho, že bude v budúcnosti nezamestnaný“) rozhodli autori štúdie „vyčistiť“ výsledky od vplyvu týchto životných skúseností tak, že informácie o miere svedomitosti jednotlivých participantov boli nazbierané v 16 až 17 roku ich života, pričom prípadná nezamestnanosť sa sledovala v ďalšom priebehu života (do 42 rokov). Umožnil im to tzv. longitudinálny prístup, ktorý sa zakladá na sledovaní identickej skupiny ľudí v priebehu času a ich života. Možno Vám práve na um zišla otázka, koľko im teda realizácia danej štúdie trvala, ak sledovali pokusnú skupinu od tínedžerského až po stredný vek. Presný časový údaj nepoznáme, môžeme Vás však ubezpečiť, že ho možno rátať skôr na mesiace ako na roky. Pre účely tejto štúdie totiž autori využili dáta z tzv. British Cohort Study, teda skupiny 17 000 britských detí narodených v roku 1970 v priebehu jedného týždňa, ktorí boli sledovaní a diagnosticky testovaní s ohľadom na celý rad fenoménov počas nasledujúceho priebehu ich života. Samozrejme, nie všetci z British Cohort Study absolvovali všetky sledovania a testy; pre účely štúdie, ktorou sa zaoberáme v tomto článku, boli k dispozícii kompletné dáta „iba“ u 4947 z nich.
No a ako celé skúmanie dopadlo? Výsledky potvrdili hypotézu: vyššia svedomitosť v adolescentnom veku naozaj znamenala nižšiu pravdepodobnosť toho, že participanti boli nezamestnaní v dospelosti. U probandov s nízkou svedomitosťou bola pravdepodobnosť toho, že budú nezamestnaní dvojnásobne väčšia, ako u probandov s vysokou svedomitosťou; ide o veľkosť účinku porovnateľnú s inteligenciou. Štúdia tak jednoznačne preukázala, že miera svedomitosti vo veku 16 až 17 rokov (teda v období adolescencie) dokáže predpovedať pravdepodobnosť nezamestnanosti v budúcnosti.
Svedomitosť tak s najvyššou pravdepodobnosťou prispieva k úspešnému pracovnému životu aj tak, že podporuje schopnosť nájsť si prácu a zotrvať v nej. Tento efekt je čiastočne vysvetliteľný vlastnosťami viažucimi sa k svedomitosti: pracovitosť, stanovovanie si a napĺňanie cieľov, plnenie povinností nad rámec formálne vyžadovaných…
Praktickou implikáciou tohto zistenia by mohlo byť podporovanie rozvoja svedomitosti rôznymi školskými programami (konkrétne by mohlo ísť o programy podporujúce pozornú kontrolu, trpezlivosť či pracovnú etiku a morálku) no aj v prostredí domova. Výsledky totiž naznačujú aj to, že svedomitosť by mohla byť pre budúci pracovný úspech dôležitejšia ako dosiahnuté vzdelanie. Ak teda svoje dieťa budete viesť k svedomitému správaniu sa (avšak pozor, nie prehnanej až úzkostnej svedomitosti, ktorá môže byť v konečnom dôsledku kontraproduktívna), bude mať nakročené k úspešnej ako pracovnej, tak mimopracovnej budúcnosti.