“Ten je ale cool!”. Vyjadrenie, ktoré asi väčšina z nás považuje skôr za patriace do slovníku mladších ročníkov, no napriek tejto “historickej” priepasti všetci rozumieme, že byť cool je vlastne dobrá vec.
To, prečo niekoho považujeme za cool je vec veľmi intenzívne súvisiaca jednak s jeho/jej špecifickými charakteristikami, ako aj charakteristikami hodnotiteľa a plynutím času (byť cool v 70.rokoch znamenalo niečo úplne iné ako dnes). Práve preto je veľmi náročné niečo také ako “bytie cool” výskumne študovať.
Táto téma sa zvyčajne študuje v súvislosti s výskumom adolescencie (Jamison, Wilson a Ryan, 2015; Rodkin, Farmer, Pearl a Van Acker, 2006 a iný) alebo v oblasti výskumu trhu (Sundar, Tamula a Wu, 2014 a iný), pričom jednotlivé štúdie sa zameriavajú najmä na vnímanie alebo evaluáciu faktorov či znakov, vďaka ktorým považujeme niečo/niekoho za cool alebo nie cool.
Špecifickou cestou k pochopeniu celého konštruktu je črtový prístup, ktorý sa snaží vnímať bytie cool ako črtu alebo vlastnosť daného jedinca. To či je niekto cool alebo nie vlastne hovorí o dvoch zdanlivo nesúvisiacich osobnostných (a teda vcelku trvalých) črtách, a to v črte, ktorú nazývame sociálna prestíž a črte, ktorú nazývame rebelstvom. Z tohto rozdelenia vyplýva, že byť cool a byť cool nie je vždy to isté.
Ukážku možno nájsť v praxi. Ak by ste sa spýtali ľudí, koho považujú za najviac cool osobu na svete, skončili by ste pravdepodobne so zoznamom slávnych športovcov, spevákov, či hercov, všeobecne ľudí s vysokým sociálnym statusom. Všetci však majú spoločnú jednu vec – a to, že sú sociálne úspešní. V tomto prípade môžeme hovoriť o bytí cool v spojení s črtou sociálnej prestíže (odborne v rámci výskumu hovoríme o takzvanom Cachet Coolnes). Menšinu odpovedí však budú tvoriť ľudia, ktorí síce nezískavajú uznanie väčšiny (mainstreamu) avšak na základe istej excentrickosti a vyčlenenia sa z hlavného prúdu smerom k povedzme subkultúre, ich istá podmnožina ľudí bude taktiež považovať za dostatočne cool. V tomto prípade hovoríme o bytí cool v spojení s črtou rebelstva (odborne v rámci výskumu hovoríme o takzvanom Contrarian Coolness) a ukážku v praxi môžu byť punkoví hudobníci, anarchisti, či predstavitelia extrémistických hnutí rôzneho typu.
Ako sme uviedli vyššie, výskum tejto oblasti je pomerne ťažkopádny a väčšina doterajších štúdii sa spokojila vo vzťahu s určením toho, či je osoba, vec alebo prejav správania cool so subjektívnym vyjadrením/ohodnotením druhých osôb (v podstate ste sa spýtali testovaných osôb, či niekoho alebo niečo považujú za cool, prípadne ste ich nechali na škále ohodnotiť mieru toho, ako veľmi cool to je).
V tomto čísle DV sme sa Vám rozhodli priniesť štúdiu (Dar-Nimrod et al., 2018), ktorá sa rozhodla pozrieť trochu bližšie na to, aké konkrétne črty a do akej miery sa podieľajú na tom, že je niekto/niečo cool alebo nie.
Prirodzene, v nadväznosti na tento cieľ nemožno opomenúť výskumne preskúmanie vzťahov medzi bytím cool a etablovanými konštruktami, ktoré používame na popis ľudskej osobnosti – a to samozrejme faktormi Veľkej Päťky, či inými výskumne pomerne dobre preštudovanými osobnostnými črtami – sociálnou žiaducnosťou,akčnou orientáciou a self-esteem (sebahodnotou).
Výskumné predpoklady
Hlavným cieľom štúdie je teda popísať faktorovú štruktúru črty a preskúmať vzájomne vzťahy medzi týmito faktormi.
Autori predpokladali, že v rámci štúdie identifikujú dva základné faktory v súlade s vyššie uvedeným takzvaným Cachet Coolnes (ďalej len CaC) a Contrarian Coolnes (ďalej len CoC) a ďalej, že CaC bude pozitívne korelovať s vyššou mierou aktivity (v rámci akčnej orientácie), s vysokým self-esteem, vyššou mierou sociálnej žiadúcnosti, otvorenosťou, svedomitosťou, extraverziou, prívetivosťou a emocionálnou stabilitou (teda negatívne s faktorom neuroticimus), a že CoC bude pozitívne korelovať s otvorenosťou voči skúsenosti, vysokým self-esteem a negatívne so svedomitosťou a prívetivosťou.
Výskumná vzorka
Výskumu sa zúčastnilo 225 dobrovoľníkov (145 žien, 68 mužov a 12 bez uvedenia pohlavia), študentov na univerzite v USA. Vek účastníkov sa pohyboval mezdi 17 až 36 rokmi, s priemerom okolo 19, 91 roka.
Výsledky
Na základe analýzy dát identifikovali výskumníci dva základné faktory, ktoré dokopy dokážu vysvetliť až 38,1% variácie výskytu študovaného konštruktu – teda bytia cool. Oba faktory boli natoľko podobné už zmieneným faktorom z predchadzajúcich štúdií – CaC a CoC, že sa autori rozhodli prevziať ich názvy. Faktor 1 (CaC) je možné rozložiť na jednotlivé subfaktory a to priateľskosť, túžbu po úspechu, sebavedomie, atraktivitu, osobnú kompetentnosť, trendovosť, emocionálnu expresivitu (opačný pól emocionálnej kontroly) a hedonizmus. Faktor 2 (CoC) je možné rozložiť na iróniu, rebelskosť, hrubosť, hedonizmus, sebavedomie, nekonvenčnosť, dobrodružnosť a osobnú kompetentnosť. Tieto subfaktory teda označujú isté vlastnosti, ktoré sú typické pre jedincov, ktorých považujeme za cool.
Zhrnutie
Možno povedať, že zistenia sú v súlade s predchádzajúcou prácou autorov a rovnako ako ich predchádzajúca práca poukazujú na to, že ak hovoríme o bytí cool ako črte, možno hovoriť o 14 vlastnostiach, rozložiteľných do dvoch zmysluplných faktorov, na základe ktorých dokážeme predikovať variácie vo výskyte črty, respektíve výskyte pozitívneho sebahodnotenia disponovania tejto črty (teda toho, či si myslím, že som alebo nie som cool). Oba tieto faktory predikujú výskyt črty vo vyššej miere než ostatné sledované konštrukty ako faktory Big five a iné uvedené.
Kedy teda máte väčšie šance byť cool?
- Keď ste sociálne úspešný konformným spôsobom, teda sebavedomím, osobnou šikovnosťou a atraktivitou
alebo
- Keď ste drsným, ironickým, dobrodružným a nekonvenčným rebelom
Vybrať si musí každý sám!