Kalendárny rok je plný športových podujatí. Jedným z u nás nie až tak populárnych, avšak vo svete sledovaných boli aj minuloročné Majstrovstvá
sveta v basketbale mužov. Tie sa nakoniec dočkali „slávy“ aj v našich zemepisných šírkach, a to vďaka skvelým výkonom „bratov“ Čechov.
Priznávame sa, vrámci Česko-Slovenskej spolupatričnosti (a faktu, že časť z našich génov pochádza spoza rieky Morava 🙂 ) sme tieto majstrovstvá sledovali aj my. Takmer rovnako ako výkon športovcov nás však zaujal fakt, ktorý vyslovil moderátor v rozhovore s jedným z bývalých hráčov basketbalu: firmy v zahraničí údajne priam vyhľadávajú bývalých športovcov. Dôvod? Stávajú sa z nich ukážkoví zamestnanci.
Rozhodli sme sa pozrieť na to, čo za týmito tvrdením stojí. Ukázalo sa, že dlhodobé a intenzívne venovanie sa určitému druhu športu pozitívne vplýva na vytváranie kompetencií, ktoré sú priaznivo využiteľné aj v pracovných podmienkach. Ktoré to sú?
Práca v tíme
Najmä pri športovcoch z kolektívnych športov možno s vysokou pravdepodobnosťou predpokladať, že dokážu dobre fungovať v tíme a spolupracovať s inými bez ohľadu na to, aké sú vzájomné sympatie/antipatie. Či už sú športové skúsenosti profesionálne alebo amatérske, práca v tíme je často jedným zo základných kritérií úspechu v športe. Jej absencia tak môže byť zdrojom problémov .
Prenesené do pracovného prostredia, bývalí športovci by nie len mali byť schopní spolupráce na kvalitnej úrovni, zároveň by mohli hrať významnú rolu pri vysvetľovaní dôležitosti “teamplay” svojim kolegom. Z tohto pohľadu tak športovci môžu byť dobrými lídrami, podporovateľmi tímového ducha ako aj poskytovateľmi podpory a povzbudenia pre kolegov vtedy, keď to považujú za potrebné. Neznie to ako ideálna predstava zamestnanca?
Líderstvo (u kapitánov)
Byť kapitánom družstva či tímu nie je vôbec jednoduché. Hoci pozícia kapitána nie je totožná s pozíciou trénera (ktorý je často hlavným nositeľom zodpovednosti za výkon tímu), aj kapitán má určité špecifické úlohy. Patrí medzi ne napríklad podpora, motivovanie a burcovanie spoluhráčov, stmeľovanie kolektívu, urovnávanie prípadných sporov a vystupovanie či konanie v mene svojho tímu. Kapitán taktiež musí ísť ostatným príkladom, dodržiavať a presadzovať dodržiavanie kľúčových hodnôt tímu či byť nositeľom zmeny, pokiaľ veci nefungujú tak, ako by mali. Aj vy vidíte určité prieniky s manažérskym postom?
Rezistencia/odolnosť voči neúspechu
Rovnako ako sa šport spája s úspechmi a pozitívnymi momentmi, nie sú mu cudzie ani zlyhania, zakopnutia, chyby či sklamania. Veď koľkokrát sa športovcom / športovým tímom nedarí, urobia fatálnu chybu s dôsledkami pre celé mužstvo (napríklad strelia vlastný gól v dôležitom zápase) alebo sa dozvedáme, že ťahajú šnúru prehier, prípadne že sú “pod dekou”? Práve v takýchto chvíľach je nesmierne dôležitá psychická reziliencia, schopnosť postaviť sa nepriazni čelom a nenechať sa neúspechmi mentálne rozhodiť, ale naopak, vstať, oprášiť sa a nevzdávať to.
Povedzme si narovinu: ani pracovný život nie je prechádzka ružovou záhradou, v ktorej sa zamestnancom len a len darí. Aj tu nás môžu postretnúť neúspechy, zlyhania či sklamania. Preto odolnosť voči neúspechu považujeme nesmierne dôležitú aj pre „prežitie“ v práci.
Stress management
Najmä profesionálni športovci sa dostávajú do celého radu potenciálne stresových situácií, ktorým sa nedá vyhnúť a musia ich zvládnuť. Ako príklady možno spomenúť hlavný závod sezóny, preteky, v ktorých ide “o všetko”, situácia, kedy sa celá pozornosť verejnosti orientuje na športovca (v horšom prípade negatíva pozornosť v podobe hanenia za výkon, čin na ihrisku, rasovú príslušnosť..) a mnoho ďalšieho. Ak chcú byť v športe úspešní, nezostáva im nič iné, len vybudovať odolnosť voči stresu, ktorá im bude pomáhať podobné typy situácií prekonávať v dobrom psychickom rozpoložení. Tú si následne môžu preniesť do pracovného života, kde je najmä v dnešnej hektickej a nátlakovej dobe viac ako vítaná.
Víťazná mentalita
Všetci športovci majú jeden zásadný cieľ: zvíťaziť. S ním sa spája tzv. víťazná mentalita, ktorá môže mať v pracovnom prostredí vcelku solídne využitie. Pracovné úlohy či projekty je totiž často možné prirovnať k akejsi forme “závodu”, kde treba rovnako ako v športe prekonať náročné podmienky či nezdary s vidinou úspechu. Paralelu so závodom môžeme nájsť aj v iných oblastiach pracovného života: napríklad kto prvý príde s novinkou, koho produkt bude najlepší, kto dokáže získať dôležitú zákazku… Inými slovami, víťazná mentalita môže byť rozdielovým článkom pri pretváraní odvážnych plánov na skutočnosť. Využitie víťaznej mentality je najvýraznejšie napríklad na obchodníckych pozíciách, na druhú stranu však môže predstavovať limit pri tímových úlohách, kde je úlohou spolupracovať a nie individuálne excelovať.
Time management
Drvivá väčšina atlétov a športovcov najmä vo svojej mladosti musela do štandardného 24 hodinového dňa natesnať nielen športový, ale aj školský a osobný život. Po dosiahnutí dospelosti sa táto úloha príliš nemení, športovci musia zrazu svoj čas deliť medzi tréningy, športové podujatia a cestovanie na ne, marketingové a PR aktivity pre novinárov či sponzorov, a v neposlednom rade zase osobný život (+ v prípade amatérskych športovcov aj prácu)… V žiadnom prípade nejde o niečo jednoduché, preto dávame pred všetkými športovcami pomyselný klobúk dole.
Nevyhnutným predpokladom balansovania medzi všetkými týmito oblasťami života je schopnosť plánovať, určiť si priority a mať sebadisciplínu. Inými slovami, kvalitný a precízny time management, ktorý sa z pohľadu práce stále javí jednou z najpodstatnejších soft skills.
Vytrvalosť a pracovitosť
Každý športový výkon sprevádza tvrdá drina a pot. A to nielen počas zápasu alebo závodu, ale aj tisícok hodín prípravy strávených v posilňovni či na tréningoch. Športovci sú jednoducho zvyknutí „makať“ a nič nevypúšťať, nakoľko sú si vedomí toho, že práve dôkladná príprava môže byť kľúčom k porazeniu oponenta. Navyše, po neúspechu “nehodia uterák do ringu”, ale pracujú na sebe ešte tvrdšie, aby boli nabudúce lepší. Asi nemusíme dodávať, že človek s takýmto postojom môže pracovisko výrazne obohatiť…
Prijímanie konštruktívnej spätnej väzby
Športovci sú na konštruktívnu spätnú väzbu zvyknutí a väčšinou sa z nej snažia zobrať čo najviac za účelom zlepšenia sa. V práci tak dobre mienenú kritiku nielenže budú pravdepodobne brať pozitívne, ako zdroj potenciálneho zlepšenia, môžu ju v porovnaní s inými kolegami viac vyžadovať.
Vyzerá to teda tak, že uchádzač so športovou minulosťou bude pre firmu za každých okolností pozitívnym prírastkom. Ako to však už v živote býva, nikdy nemáme 100 percentnú záruku, že tomu tak bude aj v skutočnosti. Aj bývalý športovec pôsobiaci v kolektívnom športe môže byť sólista, bez akéhokoľvek zmyslu pre tímovú prácu.
Pokiaľ teda máte o uchádzačovi informáciu, že sa radí do skupiny bývalých, prípadne aktívnych športovcov, neváhajte časť interview venovať aj tejto jeho životnej etape. Môžete napríklad zaradiť behaviorálne otázky dopytujúce sa na spomenuté kompetencie a ich prejavy práve počas športovej kariéry.
A rada pre uchádzačov? Neváhajte svoju športovú minulosť/prítomnosť zapísať do životopisu. Existuje určitá pravdepodobnosť, že recruiteri sa pri tejto časti Vášho životopisu nepristavia, veríme však, že aktuálnym článkom zvýšime percento tých, ktorí prepojenie športového a pracovného života využijú na lepšie ohodnotenie uchádzača 🙂 .