Už vyše pol roka ovplyvňuje naše životy kríza spôsobená šírením koronavírusu. Každodenné informácie o jej stave a celospoločenských či ekonomických dopadoch na nás číhajú z každej strany. O čom sa však až tak veľmi neinformuje je fakt, že na ňu a jej dôsledky reagujeme každý individuálne. Je to naša osobnosť, ktorá v mnohých prípadoch stojí za zmieňovaným individuálnym reagovaním, popri nej ale aj naše postoje, rozumové schopnosti či hodnoty.
Pred tým, ako sa pozrieme bližšie na vzťah osobnosti a reagovania na COVID-19, je potrebné ozrejmiť si niekoľko faktov. Každú osobnosť tvorí súbor unikátne namixovaných čŕt v rôznom pomere. To, že sa človek vyznačuje nejakou črtou neznamená, že sa bude podľa nej správať vždy a všade. Jednak sa extrémy vyskytujú výnimočne, a jednak aj na extroverta môžu prísť introvertnejšie momenty,ak je však naozaj extrovertom, mali by v jeho správaní byť hustejšie zastúpené tie extrovertné.
Späť však k samotnému účelu tohto článku. Aby sme Vám mohli sprostredkovať niečo z pohľadu psychologickej vedy na koronakrízu, rozhodli sme sa preskúmať výskumnú psychologickú literatúru publikovanú v tomto roku. Výskumné údaje boli získavané väčšinou v období „prvej vlny“. Väčšina tu spomínaných článkov však zatiaľ neprešla recenzným konaním, ich závery a zistenia teda treba brať opatrne. Napriek tomu sa pokúsime oboznámiť vás formou otázok a odpovedí s tými z nich, ktoré nám dávajú zmysel.
Mení koronakríza osobnosť?
Odpoveďou je viac menej jednoznačné nie, aspoň nie tá doterajšia. Viacerí autori šikovne využili svoje výskumné projekty zahájené ešte pred vypuknutím krízy a požiadali svojich respondentov o vyplnenie identických metód aj vtedy, keď už bola na danom území viditeľne prítomná.
Zistené rozdiely boli minimálne. Toto sa potvrdilo kolegom na Floride, ktorí dokonca konštatovali mierny pokles neurotizmu zodpovedného za citovú labilitu u osôb, ktoré mali skúsenosť s pobytom v karanténe. Ich úzkostlivosť a depresívne myslenie sa mierne zlepšili, čo je prekvapujúci výsledok v opačnom smere, než by sme očakávali.
Na podobné, potenciálne problematické vlastnosti a stavy zameral svoju pozornosť aj tím slovenských psychiatrov a psychológov okolo Michala Hajdúka a Antona Heretika. Rovnako ako vyššie spomenutí výskumníci zistili, že stres spôsobený krízou u ich pokusných osôb nič podstatné nezmenil. Na to, kto aké skóre dosiahol v úzkostných, depresívnych alebo psychotických symptómoch, mali podstatne väčší vplyv než stres z koronakrízy ich osobnostné črty, merané približne dva roky predtým. Tí, u ktorých sa vyskytli vtedy, mali väčšiu šancu na to, že sa u nich vyskytnú aj počas vrcholiacej prvej vlny.
Podobných zistení sa nakopilo viac, z rôznych krajín, vrátane najväčšej štúdie z Floridy. Tým samozrejme nie je vylúčené, že ak by mala kríza trvať dlhšie, nejaké zmeny sa dostaviť môžu, jej doterajší charakter však na ich navodenie nemal vplyv. Ľudská osobnosť sa tak ukazuje ako pozoruhodne odolná aj voči katastrofickým udalostiam.
Samostatnou otázkou je, či a ako sa mení osobnosť tých,ktorí na COVID19 reálne ochorejú. Spomedzi nich je popisovaná podskupina ľudí,ktorí sa s chorobou vyrovnávajú dlho,rádovo niekoľko mesiacov. Udávajú dlhodobo pretrvávajúce, nepríjemné a frustrujúce symptómy ako únava, ospanlivosť, bolesti kĺbov, hlavy a hrudníka či „krátky dych“, a to dokonca aj mesiace po negatívnom výsledku testu znamenajúcom oficiálne vyzdravenie.
Pochopiteľne, nejde o náhle objavenie sa hypochondrie, ale o dlhodobé vyrovnávanie sa organizmu a najmä jeho imunitného systému s prekonaným ochorením. Diagnóza tak môže mať vplyv aj na psychiku a psychosomatické javy spojené so zdravotným stavom. S trochou zjednodušenia možno napísať, že až po zvládnutí týchto symptómov sa človeku vráti do formy aj z hľadiska jeho „pôvodnej osobnosti“.
Vplýva osobnosť na to, či a nakoľko človek rešpektuje odporúčania, ktoré na spomalenie šírenia formulujú štáty a ich orgány verejného zdravotníctva?
V tomto pravdepodobne existuje rozdiel medzi demokratickými a totalitnými štátmi. Tam, kde má človek viac možností na vyjadrenie svojej slobodnej vôle a súčasne neexistuje hrozba odstrašujúcich represálií za neposlušnosť, sa osobnostné vlastnosti majú väčšiu šancu prejaviť aj v ochote dodržiavať opatrenia. Naopak, poslušnosť vynucovaná autoritatívnejšími režimami osobnostné rozdiely stiera. Rovnaký alebo podobný efekt má aj dobrovoľne dodržiavaná disciplína, typická pre ázijské krajiny ako je Taiwan či Južná Kórea.
Rebelovanie, poslušnosť, dodržiavanie pravidiel, družné kontaktovanie iných, strach… to všetko sú prvky vstupujúce v súčasnej situácii do hry. Každá z nich má nejaký vzťah k veľkej päťke osobnostných vlastností.
Brazílski psychológovia Carvalho, Pianowski a Gonçalves zistili, že sú to najmä extroverti, ktorým robí problém dodržiavanie sociálnej vzdialenosti a vlastne ju ani nepovažujú za potrebnú. Naopak, vyššie hodnoty svedomitosti sa spájajú s vnímaním umývania rúk aj dodržiavania minimálne 2m odstupu ako dôležitého nástroja pre zvládnutie súčasnej situácie. Iný brazílsky psychológ Fabiano Koich Miquel zasa na vzorke vyše 1.500 ľudí v rozpätí 18 až 73 rokov preukázal, že nižšia miera súhlasu s opatreniami na prevenciu šírenia koronavírusu súvisí najmä s nízkou empatiou, krutosťou, nepriateľskosťou, bezcitnosťou, pripravenosťou klamať a podvádzať, ale aj pripravenosťou podstupovať riziká.
Poľskí, dánski a americkí autori dospeli v menších štúdiách k podobným zisteniam. K problematickým črtám ešte pridali narcistické tendencie a nazvali ich súhrnne antisociálnymi, toxickými alebo priamo psychopatickými. Ich nositelia sú odvážnejší, ochotnejší riskovať, ale aj bezohľadnejší. Nesúhlas s opatreniami síce nemusí znamenať ich automatické porušovanie, no aj tak existuje veľká pravdepodobnosť, že práve toxické vlastnosti osobnosti významne prispievajú k šíreniu pandémie.
Naopak, brzdiacim činiteľom sú obsedantné a kompulzívne tendencie. Každý, kto niekedy videl seriál Monk, si určite dokáže predstaviť prečo :).
Ak súvisí osobnosť s tým, ako človek pandémiu mentálne zvláda, boli by užitočné aj odporúčania šité na mieru rôznym typom osobnosti?
Áno, presne tak. Rozdielnosť našich osobností vedie aj k tomu, že máme k dispozícii rôzne stratégie zvládania a je len málo odporúčaní, ktoré by boli univerzálne platné a vhodne využiteľné pre všetkých. Práve tento fakt využili nemeckí psychológovia Moritz Michels, Andreas Glöckner a Daniel Giersch z univerzít vo Wuppertale a Kolíne, ktorí na webovú stránku umiestnili jednoduchý dotazník, merajúci päť hlavných osobnostných čŕt (extroverzia, svedomitosť, prívetivosť, otvorenosť voči skúsenosti a neuroticizmus) . Na jeho základe potom každému, kto ho vyplnil, poskytli adresné odporúčania o tom, na čo sa má pri zvládaní krízy sústrediť. Tieto boli založené na vedeckých poznatkoch o jednotlivých osobnostných črtách a ich prejavoch počas pandémií alebo podobných podmienok. Každý respondent dostal päť odporúčaní, pre každý hlavný osobnostný faktor jedno. Stránku za cca 6 týždňov navštívilo necelých 200 tisíc záujemcov a tonajmä z nemecky hovoriacich krajín.
Originálny test sa nám už nájsť nepodarilo, našli sme však jeden založený na podobnom princípe. Je dostupný vo viacerých svetových jazykoch.
Vyskúšajte, za kvalitu odporúčaní však 100% neručíme 🙂
Čo s výsledkom? Zmeniť svoju osobnosť je mimoriadne ťažké, minimálne je však dobré byť si vedomý signálov, ktoré vám vaša osobnosť v tejto situácii vysiela. S tým súvisí aj vedomie, s čím môžete rátať a následná snaha narábať s tým či využiť to čo najlepšie vo svoj prospech.
Tému sme určite nevyčerpali a kým sa COVID19 nevráti odkiaľ prišiel, budeme sa jej ešte z prínosného hľadiska venovať.