Vo verejnej mienke sa traduje, že „mať o koliesko viac vlastne človeka znevýhodňuje“. Seriózna veda však postupne zbiera dôkazy o tom, že
že byť bystrý znamená pre život veľa výhod.
Jedinec s vyššou inteligenciou má väčšiu šancu na dosiahnutie vyššieho vzdelania,vyššieho spoločenského statusu a tiež, ako sa ukazuje v posledných desaťročiach, významne vyššiu šancu na prežitie dlhšieho života a celkovo lepší zdravotný stav. Týmto súvislostiam sa venuje relatívne mladá veda,nazývajúca sa kognitívna epidemiológia.
Ako je možné, že už pomerne veľa štúdií v rôznych krajinách popísalo vzťah medzi rozumovými schopnosťami testovanými niekedy podstatne skôr (dokonca už v 11. roku života) a tým, ako dlho bude človek žiť? Prvoplánovo sa ponúka niekoľko faktorov, ktoré by mohli vstupovať do hry:
- Možnosť, že bystrejší ľudia robia lepšie rozhodnutia týkajúce sa životného štýlu. Nefajčia, nepreháňajú to s alkoholom a inými návykovými látkami, lepšie sa stravujú,citlivejšie vnímajú ďalšie riziká, ktorým by mohlo byť vystavené ich zdravie.
- Alebo vedie vyššia inteligencia k tomu, že jej držitelia sa zamestnávajú v bezpečnejších typoch zamestnaní, kde sú menej vystavení hrozbe úrazov či iných poškodení zdravia?
- Môže ísť aj o vplyv vyššieho spoločenského statusu, lepšieho prístupu ku vzdelaniu a informáciám, ale aj lepších možností v zdravotnej starostlivosti.
- Je taktiež možné, že genetika, ktorá je podľa súčasného stavu poznania problematiky zodpovedná za väčšinu rozumových schopností (ak sa cítite bystrí, poďakujte mamičke!) súčasne vytvára aj nejaký univerzálne zdravší typ ľudí, s väčšou šancou na dlhšie dožitie?
Jednoznačne nevieme. Faktom však je, že priaznivý vplyv rozumových schopností na dĺžku života pretrváva, aj keď od neho štatisticky odrátame vplyvy sociálneho statusu, fajčenia a pod., čo v tejto chvíli hovorí viac pre štvrtú alternatívu.
Otázka, prečo niektorí ľudia žijú dlhšie a iní kratšie, zaujíma vedu už od čias predchodcov starých Grékov. Až v poslednej dobe sa ale pozornosť obracia aj k rozumovým schopnostiam. Minulé štúdie dokázali nielen že bystrejší žijú dlhšie, ale aj že menej rozumových schopností sa zreteľne spája s predčasnými úmrtiami.
Prvotné zistenia boli všeobecné, v poslednej dobe sa ale začali hľadať aj špecifické vzťahy ku konkrétnym ochoreniam., resp. k ich najčastejším skupinám ako sú kardiovaskulárne ochorenia, rôzne druhy nádorových ochorení či ochorenia dýchacích ciest.
Vzťah medzi inteligenciou, reakčným časom a dĺžkou života
Jeden z prominentných výskumníkov v tejto oblasti, profesor University of Edinburgh Ian Deary začal o probléme uvažovať aj z inej strany. V psychológii je pomerne známy a výskumne opakovane potvrdzovaný vzťah medzi inteligenciou a rýchlosťou reakcie,tzv. reakčným časom. Ten môže byť:
- jednoduchý, kedy na jediný možný podnet máte reagovať jediným možným spôsobom(napríklad čo najrýchlejšie stlačiť jediné tlačítko ktoré mátek dispozícii akonáhle počujete tón, alebo keď sa pred vami na displejiobjaví farebný podnet)
- alebo zložitý, kedy reagujete iným spôsobom na každý z viacerých možných podnetov(teda napríklad rôznym farbám prislúchajú rôzne tlačítka).
S inteligenciou súvisia oba z nich, o niečo viac zložitý.
Dearyho napadlo, či práve rýchlosť reagovania a s ňou súvisiaca celková pohotovosť/vitalita organizmu nie je schopná vysvetliť, prečo sa bystrejší dožívajú viac a aj či sa táto výhoda týka všetkých obvyklých hlavných príčin smrti. Nie je to bezvýznamný problém, nakoľko každý IQ bod navyše znamená pre človeka približne o 1,5% nižšiu mortalitu.
Ak by sme teda vzali dvoch jedincov rovnakého veku a pohlavia, ktorým by povedzme v 30-ke natestovali v IQ teste jednému IQ=100 a druhému IQ=115, ten druhý má v porovnaní s prvým o 40 či 50 rokov neskôr o 21 až 24% vyššiu šancu že bude ešte žiť – čo vôbec nie je málo (dokonca zreteľne viac, než je odhadovaný vplyv stresu na dĺžku života).
Na základe podobných zistení dokázali výskumníci s fascinujúco vysokou presnosťou predpovedať, ktoré z viac než 65tisíc detí, čo sa narodili v Škótsku v roku 1937 a IQ im bolo zmerané ako 11-ročným, bude po ďalších 68 rokoch (teda v 2015) ešte nažive. Bola to približne polovica z nich.
Deary so spolupracovníkom Geoffom Derom si za východisko svojho výskumu zvolili inú vzorku Škótov, ktorým bolo v rokoch 1987/88 nielen merané IQ, ale aj jednoduchý a zložitý reakčný čas. Boli taktiež získané aj údaje o ich životnom štýle a socioekonomickom statuse. O 30 rokov neskôr boli o nich získané ďalšie údaje z národného zdravotného registra, najmä či ešte žijú a v prípade že nie, aj aká bola príčina smrti.
Výsledky
Následná štatistická analýza priniesla zaujímavé zistenie: s celkovou mortalitou súviselo nielen IQ, ale približne rovnako aj zložitý reakčný čas a o niečo menej aj jednoduchý reakčný čas. Toto platilo aj po odrátaní efektu fajčenia a socioekonomického statusu.
Dôležitou následnou otázkou bolo, či sa zistenie týka všetkých hlavných jednotlivých príčin smrti. Ukázalo sa, že aj inteligencia, aj (najmä zložitý) reakčný čas dokázali dobre predpovedať úmrtnosť na väčšinu hlavných skupín ochorení: kardiovaskulárne choroby, špecificky ischemickú chorobu srdca, ochorenia dýchacích ciest aj nádorové ochorenia spájané s fajčením. Po odrátaní vplyvu fajčenia a statusu sa uvedené súvislosti síce zmenšili, ale väčšinou zostali štatisticky významné(s výnimkou nádorových ochorení spájaných s fajčením, kde sa samotné fajčenie logicky prejavilo ako najhlavnejšia príčina). Na prekvapenie sa však nepotvrdil vzťah k mŕtvici a podľa očakávania ani k nádorovým ochoreniam s fajčením nespájaným.
V každom prípade, vyššia inteligencia a rýchlejšie reakčné časy znamenali vyššiu šancu nielen na prežitie ako také, ale aj na odolanie mnohým špecifickým príčinám smrti. Vplyv reakčného času a inteligencie na výsledky sa ukázal ako veľmi podobný, až natoľko, že autori ako o vysvetlení uvažujú o „fitness faktore“, pravdepodobne geneticky podmienenom. Je možné, že existuje niečo ako genetické šťastie, vedúce k optimálnym telesným funkciám a ako k vyššej inteligencii alebo rýchlejším reakčným časom , tak aj k lepšej celkovej i špecifickej zdravotnej odolnosti.
Čo z toho vyplýva pre výber zamestnancov?
Niekoľko vecí:
- Tí, ktorým to lepšie myslí, myslia a aj reagujú rýchlejšie. Súčasne sú to tí, u ktorých sa dá predpokladať najlepší pracovný výkon. Možno by si reakčný čas ako miera našiel svoje miesto aj pri výbere zamestnancov…
- Jedni aj druhí vyššie uvedení žijú dlhšie a ako naznačujú niektoré ďalšie výskumy aj prežijú viac rokov v zdraví a tým pádom to budú zrejme práve oni, kto spolu so zdanlivo nestarnúcimi super agers v budúcnosti vytvorí podstatnú časť dobrovoľne zamestnaných seniorov.
- Aj keď rýchlosť reakcie i rozumové schopnosti sa s vekom zhoršujú, na pracoviskách sa môže prejaviť efekt,ktorý už poznajú niektorí dopravní psychológovia, posudzujúci spôsobilosť vodičov nad 65 rokov. Väčšina z tých, ktorí si trúfnu nechať si vyšetriť reakčné časy a rozhodovacie schopnosti sú v nich lepší, než o 20 rokov mladší vodiči, ktorí takéto „vyšetrenia“ nepodstupujú . Čiže vlastne pôsobí samovýber na základe posúdenia vlastného zdravotného stavu ale aj mentálnej kondície. Zdravo sa cítiaci a práce sa dožadujúci seniori môžu byť bystrejší a pri práci produktívnejší nielen než ich rovesníci, zavrhnúť ich len kvôli veku sa nemusí vyplácať.
- Menej bystrí ľudia sú viac ohrozovaní zdravotnými rizikami, vrátane tých, ktoré sa vyskytujú na pracoviskách. Zdravie zamestnancov sa v dobrých firmách dostáva do absolútneho centra starostlivosti o nich, toto ukazuje, že nie vysoko inteligentní špičkoví manažéri, ale ich menej chápaví kolegovia by mali byť hlavnou cieľovou skupinou preventívnych programov.
Ak sa zistenia tohto druhu budú potvrdzovať, budú predstavovať zaujímavú výzvu aj mimo sveta práce a celkom slušný oriešok pre sociológov, politikov i plánovačov zdravotnej starostlivosti a mnohých ďalších, nakoľko naznačujú existenciu vrodených nerovností medzi ľuďmi, ktoré bude asi dosť náročné stierať akýmikoľvek sociálnymi opatreniami.Uvidíme.