Kto mlčí, ten svedčí. Alebo je to úplne inak? (Dunning-Kruger efekt)

Žijeme v dobe digitálnej, kedy sa k nám informácie nedostávajú iba z kedysi tradičných zdrojov (papierové noviny, spravodajstvo v televízii či rádiu…), ale aj z mnohých iných kanálov, vrátane viac či menej vierohodných portálov či sociálnych sietí.

Práve sloboda slova a rozmach sociálnych sietí vo veľkej miere zapríčinili to, že pri rôznych udalostiach nemáme k dispozícii iba oficiálne a pravdivé informácie.  Vznikla totiž nová kategória iných (tých údajne „skutočne pravdivých“) informácií od osôb či zdrojov, ktorí veria v alternatívne vysvetlenia a snažia sa ich dostať pomedzi čo najväčšie množstvo ľudí. Úmera je v tomto prípade jasná: čím je udalosť významnejšia a diskutovanejšia, tým je množstvo a sila dezinformácií vyššia.

Inak tomu nie je ani pri Covid-19. Ak ste aktívnymi užívateľmi Facebooku, Instagramu, či si len radi prečítate komentáre pod takmer akýmkoľvek článkom, s 99% pravdepodobnosťou ste narazili (alebo intenzívne narážate) na informácie o tom, ako je Covid-19 „vymyslený vírus s cieľom položiť ekonomiku“, ako „rúška v skutočnosti nezaberajú, ide len o obmedzenie slobody“, ako sú „počty obetí a nakazených manipulované, aby nás vlády zastrašovali“  či iné, často závažnejšie „overené zistenia “súvisiace s aktuálnou situáciou.

Neexistuje virtuálny priestor, kam by sa nepravdivé informácie nedostali…

Dezinformáciám, alternatívnym vysvetleniam a hoaxom súvisiacim s tohtoročnou pandémiou sa bohužiaľ nedá takmer vôbec vyhnúť. Vyskočia na Vás takmer totiž všade: v komentároch pod článkami a príspevkami nie vždy súvisiacimi s Covid-19, v podobe príspevkov v skupinách, ktorých účelom je úplne niečo iné (napríklad hľadanie práce či staranie sa o záhradu), ale v konečnom dôsledku často aj v príspevkoch ľudí, ktorých máte na sociálnych sieťach medzi priateľmi a od ktorých by ste to možno vôbec neočakávali (pre zachovanie psychickej pohody odporúčame zastaviť sledovanie daného človeka).

V aktuálnej situácii možno skonštatovať, že množstvo a intenzita dezinformácií je v porovnaní s overenými informáciami silnejšia a viditeľnejšia. Znamená to však zákonite fakt, že osôb, ktoré veria v alternatívne informácie súvisiace s Covid-19 je viac ako ľudí, ktorí si závažnosť situácie plne uvedomujú a snažia sa správať zodpovedne za účelom spomalenia šírenia vírusu? Prípadne, že ľudia, ktorí svoje stanovisko neukazujú verejne, len ticho súhlasia s „alternatívcami“?

NIE!

Ako to?

Tento jav je trefne vysvetliteľný fenoménom nazývaným ako Dunning-Kruger efekt.

O čo ide? Dunning-Kruger efekt (do slovenčiny prekladaný aj ako efekt sebadôvery či nadradenosti) je vo svojej podstate typom poznávacej chyby, v dôsledku ktorej menej kvalifikované či disponované osoby v určitej oblasti majú tendenciu preceňovať svoje schopnosti, vedomosti či výkon v porovnaní s inými osobami. Efekt platí aj opačne: ľudia, ktorí sú adekvátne kvalifikovaní a kompetentní, majú sklon svoje schopnosti v porovnaní s ostatnými podceňovať. Jav bol objavený v roku 1999, jeho autori zaň v roku 2000 získali aj Ig Nobelovu cenu za Psychológiu (cenu za neobvyklé výsledky vedeckého výskumu posudzované komisiou zloženou zo skutočných nositeľov Nobelovej ceny).

Aplikované do aktuálnej situácie, skupina ľudí, ktorá má menej relevantných ( a pravdivých) informácií má pocit, že o situácii vie viac ako ostatní, v dôsledku čoho je hlasnejšia a viditeľnejšia.

Prečo je tomu tak? Dunning a Kruger sa zhodujú na tom, že na pozadí preceňovania seba a svojich schopností stojí nedostatok metakognitívnych schopností,  inak povedané presného odhadu vlastného intelektu. Inými slovami tak môžeme povedať, že osoby, ktoré sa cítia kompetentnejšie ako tí druhí (a zároveň sú aj hlasnejšie) , by v skutočnosti odhadli vlastné IQ  ako výrazne vyššie v porovnaní s reálnym stavom a s ľuďmi, ktorí veria overeným informáciám, avšak nemajú za potrebu svoje stanovisko zverejňovať všade kde sa dá či mnohonásobne ho podporovať zdieľaním príspevkov rovnakej názorovej skupiny…

Týmto samozrejme nehádžeme všetkých do jedného vreca. Uvedomujeme si, že za zdieľaním hoaxov či nepodložených tvrdení môže stáť aj frustrácia, hnev, strach či iné negatívne emócie vyplývajúce z aktuálnej situácie a jej dopadov na bežný život.

„Keby som tam bol ja, nevláčili by sa stále po mantineloch a vyhrali by 4:0“

Dunning-Krugerov efekt si môžeme vysvetliť aj na inom príklade, ktorý si pre účely tohto článku nazveme efekt „hokejových trénerov/expertov“ počas majstrovstiev sveta. Faktom je, že ľudia, ktorí sedia doma pri TV a z celého fungovania podporovaného mužstva vidia iba 60 minút zápasu (na rozdiel od skutočných trénerov či realizačného tímu, ktorí nielenže rozumejú problematike oveľa profesionálnejšie ako fanúšik, avšak z fungovania mužstva vidia oveľa viac, nakoľko sú s hráčmi a v danom prostredí 24/7), predpokladajú, že koučovaniu rozumejú oveľa lepšie ako tréneri a keby stáli oni na lavičke, výsledky ich mužstva by boli diametrálne odlišné. Zrejme áno, avšak nie želaným smerom ?.

Keď rozumiem kvantovej fyzike, pôjdem predpisovať antidepresíva?

Medzi osoby, ktoré v dôsledku efektu vnímanej nadradenosti šíria alternatívne názory a dezinformácie nemusia nevyhnutne patriť iba ľudia bez vzdelania. Môže ísť, a často aj ide o vyštudovaných a legitímnych expertov, avšak z odlišných odvetví (vedci, právnici, nutriční špecialisti či lekári s inou špecializáciou…), ktorým viera vo svoju kompetentnosť v inom odbore dodáva falošný pocit, že  vedia viac, ako ostatní, v čoho dôsledku majú potrebu zdieľať svoje špekulácie či nepodložené predpovede.

Možno spomenúť aj pár príkladov z minulosti: napríklad autor Sherlocka Holmesa Sir Arthur Conan Doyle veril na víly a angažoval sa veľmi vášnivo v spore o pravosť fotografie, na ktorej sa ich údajne podarilo zachytiť; virológ a nositeľ Nobelovej ceny Luc Montagnier zasa propaguje homeopatiu písaním o pretrvávaní elektromagnetických signálov vo vode.

Niečo sa možno dá vysvetliť narastajúcim vekom menovaných, niečo pretrvávajúcou potrebou uznania. Ich predpojatosť je však silnejšia aj nebezpečnejšia než tá u menej bystrých ľudí. Jednak kvôli ich vyššej spoločenskej reputácii majú šancu, aby ich počúvali mnohí, jednak im expertíza z inej oblasti dodáva okrem falošného kreditu aj silné vlastné presvedčenie, že ak dokázali vytvoriť skvelé myšlienky v jednej oblasti, musí tomu tak zákonite byť aj v inej. Nemusí a obvykle ani nie je, napríklad taký Albert Einstein ktorý po teórii relativity napriek obrovskej snahe už nič veľmi zmysluplné neobjavil, toho môže byť dôkazom.

Ak sa Vám pokazí práčka, nebudete žiadať opravu od účtovníka. Ak si zlomíte nos, tiež nebudete riešiť svoju situáciu s gynekológom. Prečo tak niektorí ľudia majú tendenciu veriť zaručeným odborníkom, ktorí možno odborníkmi sú, avšak nie na veci priamo súvisiace s Covid-19? Na túto otázku si musí zodpovedať každý sám…

Čo si o tom celom myslí jeden z autorov efektu?

K súvisu Dunning-Krugerovho efektu s Covid-19 sa dokonca vyjadril aj prvý z menovaných autorov, David Dunning.

Podľa jeho vlastných slov je fascinujúce sledovať, ako je možné aplikovať efekt vysledovaný pred viac ako 20rokmi na novodobú situáciu (hoci nie prvú svojho typu). Samotným zárodkom efektu nadradenosti je podľa Dunninga fakt, že o víruse stále veľmi veľa nevieme, čo je pre prirodzenú ľudskú potrebu byť informovaný nepríjemné.

Úskalie nastáva v momente, kedy ľudia podliehajúci efektu nadradenosti nadobudnú presvedčenie, že vedia (a to buď z vnútorného presvedčenia, alebo zlým aplikovaním už získanej informácie) viac ako ostatní (v ich očiach chudáci, ktorí si nechali zalepiť oči a ústa oficiálne prezentovanými informáciami), a snažia sa svoje presvedčenie či „zaručené informácie“ rozšíriť medzi čo najväčšie publikum.

Prečo veriť odborníkom?

Čím menej vedomostí máme o určitej oblasti či udalosti, tým menej si uvedomujeme to, čo v nej ešte nepoznáme. Dôsledkom toho často nedokážeme správne určiť úroveň a relevantnosť svojho povedomia o danej problematike, čo môže v kombinácii s Dunning-Krugerovým efektom spôsobiť falošný pocit, že o konkrétnej veci vieme dosť a samozrejme viac, ako ostatní.

Odborníci (virológovia, imunológovia či hygienici) však majú dostatok expertízy, vedomostí a skúseností na to, aby si uvedomovali limity vo svojom poznaní. Zjednodušene povedané, s najlepším vedomím a svedomím využívajú to, čo majú k dispozícii, aby pomáhali vytvoriť opatrenia a nariadenia, ktoré majú aspoň teoretickú šancu pandémiu pribrzdiť.

Konanie alternatívnej a hlasnejšej skupiny ľudí môže mať opačný efekt, ktorý v konečnom dôsledku môže výrazne uškodiť: správanie sa štýlom, akoby pandémia nebola prítomná, či zámerné nedodržiavanie opatrení spôsobí zhoršenie situácie nielen pre nás ostatných, ale aj pre nich samých, ich najbližších a v konečnom dôsledku aj celé ľudstvo.

Malá pointa na záver…

Je naozaj smutné, že k boju proti opatreniam a šíreniu dezinformácií prispievajú aj niektorí vaši (aj naši) priatelia, rešpektovaní umelci, či dokonca špičkový lekár, ktorý v minulosti nepochybne zachránil veľa životov. Pre našu vlastnú psychohygienu bude možno lepšie, ak necháme voči týmto ľuďom u seba samých pôsobiť Dunning-Krugera, čím nejako dokážeme ich konanie ospravedlniť. Lebo spolunažívať s ľuďmi, ktorí prispievajú k rastu počtu úmrtí sa asi chce málokomu…