Neohrozená dominancia

V minulosti sme sa vrámci Dobrého výberu venovali už mnohým osobnostným charakteristikám. Viac krát sme pozornosť zamerali aj na tzv. toxické črty, a to ako súhrnne, tak aj individuálne.

Napriek tomu však existuje jedna, ktorej sa budeme venovať prvý krát. Jej charakter je pritom veľmi záhadný; súvisí totiž s charakteristikami, ktoré sú väčšinou vnímané ako pozitívne:smelosť, imunita voči stresu či schopnosť mať sociálny vplyv. Jej existencia bola odvodená z úvah, že hrdinovia a psychopati majú niečo spoločné. Zoznámte sa s tzv. neohrozenou dominanciou (fearless dominance).

Ako jej zosobnený príklad je často uvádzaný prvý človek na Mesiaci, Neil Armstrong, najmä vďaka jeho ukážkovému chladnokrvnému zvládnutiu pristávacieho manévra lunárneho modulu, ktoré musel absolovať s palivom stačiacim už len na zopár sekúnd.  Nejde ani zďaleka o jediný príklad situácie, pri ktorej demonštroval svoju odvahu, odolnosť či reálne vodcovské schopnosti. Popri tom, až na stiahnutie sa do súkromia a samoty, introvertné vyhýbanie sa verejnému vystupovaniu, rozvod s prvou manželkou po 38 ročnom manželstve či zľahčovanie akéhokoľvek svojho hrdinstva aj v kruhu najbližších ľudí, nie sú z jeho života známe žiadne významnejšie excesy, ktoré obvykle nachádzame v životoch osobností s toxickými črtami.

Tradične sa má za to, že odvaha súvisí s celkovo menej zastúpeným emocionálnym založením človeka a že ruka v ruke s ňou ide obvykle aj necitlivosť, či menej ohľaduplnosti voči iným. Armstronga všetci popisujú ako vecného, fakticky založeného technika, ktorý síce asi nebol prototypom empatického človeka, ale ktorý ani nebol voči iným krutý a bezohľadný.

Iným zaujímavým prípadom, ktorý popisuje Scott Lilienfeld, „hlavný“  autor píšuci o neohrozenej dominancii, je Charles „Chuck“ Yeager, legendárny americký pilot stíhačiek, vojnový hrdina, ktorý v prezlečení unikol po zostrelení nad nepriateľským územím nacistom, dvakrát sa mu podarilo zostreliť po štyri nepriateľské lietadlá za jeden deň, atď. Po skončení vojny sa zaoberal testovaním lietadiel a prekonávaním rýchlostných rekordov a stal sa prvým pilotom, ktorý prekonal rýchlosť zvuku. Niečo také si vyžaduje veľmi dobre namiešaný koktail odvahy, frajeriny a chladnokrvnosti… Okrem tohto hrdinského rozmeru, bol však Yeager aj človek spôsobujúci dosť výrazné problémy. Dva dni pred svojim rekordným letom sa opil v bare, spadol z koňa na ktorom sa snažil dopraviť domov a zlámal si rebrá. Túto informáciu zatajil pred nadriadenými a následne svoj let absolvoval v mučivých bolestiach, obmedzujúcich jeho schopnosť ovládať lietadlo. Inokedy počas regaty neohlásene podletel most a vyviedol dostatok podobných kúskov, založených na ochote skúsiť čokoľvek a porušení všetkých pravidiel v predpisoch jednotlivo alebo naraz, ako na to spomínal jeden z jeho nadriadených.

Odvaha a nutkavé vyhľadávanie vzrušenia sa s psychopatiou vyskytujú spoločne dosť často na to, aby malo význam uvažovať o ich vzájomnom prepojení. Otvorené sú stále všetky možnosti, môže to byť neoddeliteľná súčasť slabšej emocionálnej výbavy, súvisiaca črta z toxického okruhu, ale aj samostatná, vonkoncom netoxická črta. Na neurofyziologickej úrovni sa dá u takýchto ľudí pozorovať slabšia reakcia na strach vyvolávajúce podnety a celkovo menej intenzívne fungujúce obranné systémy v mozgu aj na periférii.

V každom prípade ale ide o zaujímavú vlastnosť, ktorú ak by sme dokázali samostatne zmerať, bolo by možné lepšie vyberať hasičov, vojakov, policajtov, záchranárov a iné veľa odvahy vyžadujúce profesie. Najmä ak by sa nám od nej podarilo oddeliť zlomyseľnosť, krutosť a manipulatívne tendencie voči iným ľuďom.

Posledné výskumy naznačujú, že podobne ako v iných prípadoch, aj tu veľa záleží na kontexte, najmä na tom, ako sa ľuďom vyznačujúcim sa neohrozenou dominanciou podarí socializovať. A pomerne prekvapujúco aj na rozume, vzdelaní a úspechu v povolaní. Uvažuje sa o tom, že viac rozumu znamená väčšiu šancu pochopiť a naučiť sa písané aj nepísané spoločenské pravidlá a potom viesť akceptovateľný život. Naopak, menej rozumu znamená menej predpokladov pre úspech pri vzdelávaní, v práci aj v celkovo prispôsobení sa spoločnosti. Toto môže na individuálnej úrovni samozrejme dopadnúť úplne proti očakávaniam, ale na veľkých číslach sú podobné zistenia štatisticky opodstatnené.  Čiže aj u neohrozenej dominancie veľmi záleží na tom, ako to jej nositeľovi páli a ako sa mu darí vo vzdelávaní sa. V tomto smere výsledky výskumu, ktorý realizoval Gerhard Bickle na Univerzite v Bonne v Nemecku potvrdili, že u bystrejších a vzdelanejších jedincov táto črta kariérový rozvoj podporuje, naopak u tých menej bystrých a vzdelaných mu prekáža a typicky vedie skôr k problémom. Za štyri roky, počas ktorých boli mladí ľudia so zmeranou úrovňou neohrozenej dominancie sledovaní sa vcelku zreteľne potvrdilo, že jej vyššie úrovne môžu viesť k úplne protichodným životným dôsledkom. U vzdelanejších k vyššiemu nárastu príjmov a väčšej spokojnosti so zamestnaním, u menej vzdelaných skôr k nespokojnosti a pomalšiemu napredovaniu príjmov, presne tak, ako to už v 90-tych rokoch predpovedala teória behaviorálneho genetika Davida Lykkena.

Čo sa týka toho, ku ktorým osobnostným črtám systému Big Five má neohrozená dominancia blízko, ukázalo sa, že ide najmä o súvis s extroverziou (dominancia je ukrytá v asertivite) a s emocionálnou stabilitou (podstatou neohrozenosti je menšie až žiadne prežívanie úzkosti). Z hľadiska záujmu o typy práce predpokladaného u týchto ľudí však záchranári či armáda zrejme príliš nadšení nebudú, predpokladá sa u nich najmä Hollandov „E“ teda podnikavý typ, dosahujúci svoje ciele prostredníctvom iných alebo spoločne s nimi, rozhodne ich však ovplyvňujúc. Manažment a politika priťahujú ľudí s neohrozenou dominanciou podobne ako ich toxickejšie proťajšky. Scott Lillienfeld so spolupracovníkmi zostavil na základe historických údajov aj rebríček všetkých amerických prezidentov po rok 2012, podľa toho, koľko tejto vlastnosti prejavili. Taktiež aj popísal jej pozitívny vzťah k tomu, nakoľko boli hodnotení ako úspešní v mnohých jednotlivých ohľadoch ako vodcovské schopnosti, presvedčivosť, komunikačné schopnosti – ale aj s tým, koľko pokusov o atentáty na nich bolo. Nuž nečudo, okrem toho, že to asi boli múdri ľudia, odvaha môže aj vytvárať nepriateľov.

Prvá päťka:

Theodore Roosevelt, John F. Kennedy, Franklin D. Roosevelt, Ronald Reagan, Rutherford B. Hayes

Posledná päťka:

James Buchanan, William McKinley, Calvin Coolidge, John Q. Adams, William H. Taft