Na stránkach tohto občasníka sme sa často venovali toxickým osobnostným črtám, najčastejšie označovaným ako Temná triáda, tetráda alebo Špinavý tucet (dirty dozen). Nemenej populárnou sa táto tematika stala aj v akademických kruhoch a za posledných desať rokov sa nakopilo množstvo údajov o tom, ako tieto problematické črty fungujú v práci, vzťahoch, sexuálnom živote, pri zdolávaní pandémie, ako súvisia s ľudskými záujmami, správaním na internete, atď. Stručný výpočet zistení v tomto smere zahŕňa vzťahy toxických čŕt k širokej škále averzívnych psychosociálnych dôsledkov, vrátane agresie a násilia, nízkej afektívnej empatii, silnej motivácii pre sebapresadzovanie, úspech, moc, peniaze a hedonizmus aj ku krátkodobému účelovému sexu, kontraproduktívnemu a nátlakovému správaniu na pracovisku, bezcitnému štýlu lásky charakterizovanému vysokou mierou nevery, aktívnym vyhľadávaním nových kontaktov, hravosťou, úžitkovým prístupom ku vzťahom, vyhýbavým štýlom vzťahovej väzby a preferenciou „jednorazoviek“ či „priateľstiev s výhodami“ aj k nezrelým obranných mechanizmom. Navyše, ako keby predchádzajúce zistenia neboli dostatočne sociálne averzívne, Temná triáda bola dokonca častejšie spájaná s páchaním „siedmich smrteľných hriechov“…
Zatiaľ čo tento výskumný trend priniesol značné množstvo zistení, ktoré nám umožňujú pochopiť negatívne stránky osobnosti, pozitívnejše dimenzie duševného života a ich individuálne a sociálne dôsledky neboli príliš preskúmané.
Ako istú kompenzáciu tohto trendu sa hlavne pozitívna psychológia usilovala orientovať na opak, nájdenie toho, čo je v ľuďoch dobré. Stavala pri tom najmä na výsledkoch z prelomu tisícročí, kedy veda odhalila veľké množstvo pozitívnych vlastností, ktoré do značnej miery určujú ľudské fungovanie, napr. pozitívne emócie, osobný rast a sebarealizácia, životná spokojnosť, odpustenie, silné stránky charakteru a pod. Napriek zásadným metodologickým problémom, s ktorými sa v súčasnosti pozitívna psychológia borí sa prejavili tieto snahy ako akademicky pomerne úspešné, pretože dokázali, že sa ľudská povaha netočí len okolo negativity a patológie,ale odráža aj pozitívnu stránku orientovanú na rast.
S myšlienkou na svetlú triádu osobnostných čŕt pôvodne prišla študentka psychológie na University of Western Ontario Laura Johnson. V jej chápaní boli tromi kľúčovými črtami empatia (ako rozumové pochopenie iných), súcit (ako citová spoluúčasť na tom čo iní prežívajú) a altruizmus (ako celkový záujem o dobro a šťastie iných bytostí).
Neskôr psychológovia Scott Barry Kaufman, David Yaden, Elizabeth Hyde a Eli Tsukayama identifikovali tri pozitívne črty, ktoré tvoria takzvanú „svetlú triádu„: Kantizmus (čestné, nevypočítavé zaobchádzanie s ľuďmi), humanizmus (váženie si dôstojnosti a hodnoty každého jednotlivca) a vieru v ľudstvo (čo znamená najmä veriť v základné dobro každého človeka). Tvrdia, že uvedené črty môžu pomôcť sociálnym vedcom pochopiť, ktoré aspekty existencie vlastne robia ľudí „dobrými“.
Tieto črty síce nie sú pravým opakom toxických vlastností,ale je možné ich vnímať ako istý kontrast. Všetci ľudia majú aj pozitívne, aj negatívne osobnostné vlastnosti, niektorí z nás majú nevýrazné jedny aj druhé, u iných jedny alebo druhé prevažujú, existujú aj takí ľudia, ktorí majú zastúpené výrazné črty z obidvoch strán. Každý človek je jedinečný tým, ako sa jeho spôsoby myslenia, správania a temné črty prelínajú s jeho svetlými emóciamia črtami.
Kde sa v človeku berú temné či svetlé črty?
Výskumníci zistili, že existujú rozdiely v životných okolnostiach, ktoré by mohli byť základom pre osobnostné vlastnosti svetlej a tmavej triády. Napríklad je vcelku potvrdené, že vlastnosti tmavej triády sú spojené s väčšou nepredvídateľnosťou v detstve, agresivitou, morálnym úsudkom podľa toho čo je práve vyhovujúce, sebectvom, mocou a nezrelými obrannými štýlmi, zatiaľ čo u vlastností svetlej triády tomu bolo presne naopak. Nedá sa však jednoznačne tvrdiť, že čokoľvek z tohto, napríklad sebectvo v detstve je príčinou neskorších toxických čŕt – jedno i druhé môžu mať napríklad spoločný genetický základ. Taktiež je pravdou, že vyššiu úroveň toxických čŕt typicky častejšie nachádzame u mladších ľudí, mužov (čo by mohlo hovoriť napríklad o hormonálnych vplyvoch v pozadí), ale aj u konzumnejšie orientovaných osôb, čo by zasa bolo argumentom pre sociálne naučené správanie. Ako tomu presne je sa zatiaľ nevie, pôvod temných aj svetlých čŕt je výskumným námetom do budúcnosti.
Bližší pohľad na svetlú triádu
Kantizmus
Toto slovo doteraz označovalo najmä filozofické názory Immanuela Kanta a jeho školy. Podobne ako v prípade toxickej črty machavelizmu sa význam preniesol aj do psychológie osobnosti. V teórii Kantovej morálky sa nachádza koncept kategorického imperatívu, ktorý hovorí, že človek by sa mal správať tak, aby jeho činy boli základom pre univerzálne zákony. To znamená, že každé rozhodnutie by malo byť robené tak, aby sa dalo odporučiť všetkým ľuďom v každej situácii. Kant a jeho škola verili, že všetko konanie by malo byť založené na univerzálnych morálnych princípoch a že všetky jednotlivé skutky by sa mali hodnotiť podľa toho, ako prispievajú k vyššiemu dobru pre všetky zúčastnené strany. Keď Scott Barry Kaufman posunul kantizmus z filozofie do psychológie a do svojho výskumu o osobnosti a individuálnych rozdielov, musel ho z filozofických výšin preniesť na úroveň pozorovateľného a merateľného správania. Podľa neho kantizmus vlastne znamená správanie sapodľa kategorického imperatívu („mravný zákon vo mne“ slovami samotného Kanta) a podľa princípu univerzality (neegoistická preferencia všeobecného dobra). Príklady prejavov môžu byť
- Čestnosť za každú cenu
- Vyhýbanie sa využívaniu či poškodzovaniu iných
Humanizmus
Humanizmus ako osobnostná črta je vlastne vierou v to,že akíkoľvek ľudia sú hodnotní a zaslúžia si rešpekt a dôstojnosť. Humanizmus znamená uznať jedinečnú hodnotu a prínos každého jednotlivca. Z toho sa odvíjajú kvality ako zmysel pre spravodlivosť a rovnosť a snaha o rovnocenné vzťahy s ostatnými ľuďmi, aj s výrazne odlišnými. Napríklad, za človeka s vysokou úrovňou humanizmu by bol považovaný ten, kto prejavuje radosť a oceňuje úspechy ostatných okolo seba aj ľudstva ako takého. Ďalšie príklady tejto črty sú:
- Schopnosť nadviazať kontakt takmer s každým
- Aktívny a nehodnotiaci záujem o ľudskú rôznorodosť
Viera v ľudskosť
Viera v ľudskosť zahŕňa vieru, že ľudstvo a ľudia sú vo svojej podstate dobrí. Viera v ľudskosť je taktiež presvedčením, že zhovievavosť je základným prvkom prítomným vo všetkých ľudských bytostiach. Súčasťou je viera v potenciál ľudskej rasy, dôvera v schopnosti ľudí prekonať problémy a smerovať k lepšej budúcnosti. Za človeka s vysokou úrovňou viery v ľudskosť by bol považovaný napríklad ten, kto rýchlo odpúšťa tým, ktorímu/jej ublížili. Charakteristickými znakmi taktiež sú
- Dôvera že ostatní neublížia, či nezneužijú známe slabiny
- Konzistentná snaha vidieť v ostatných to dobré
Jedno z prvých zistení z pracovného sveta bolo, že humanizmus aj viera v ľudskosť vykázali silný pozitívny vzťahk pracovnej spokojnosti, tieto črty sa ale ukázali aj ako predpovedajúci činiteľ toho, nakoľko sa bude človek prejavovať prosociálne v online prostredí. Kantizmus bol v jednom aj druhom prípade bez významného vzťahu.Čerstvý článok slovenských autoriek E. Lisej a M. Valachovej poukázal nato, že humanizmus a viera v ľudskosť prispievajú aj ku pracovnej/kariérovej odolnosti, , humanizmus ďalej aj ku motivácii pre kariéru a k pracovnej identite, viera v ľudskosť zasa k ochote akceptovať zmeny v práci. Väčšina zistení však zatiaľ príliš nerozlišuje medzi jednotlivými črtami Svetlej triády a vnímaju ako jednu kompozitnú vlastnosť, pri ktorej sa síce občas oplatí pozrieť na jednotlivosti z ktorých pozostáva, avšak to podstatné je spoločné. Takýmto spôsobom sa zistilo, že ľudia s vyššou úrovňou svetlých čŕt sú:
- Intelektuálne zvedavejší
- Existujúci v bezpečnejších vzťahoch
- Prejavujú viac tolerancie pre uhly pohľadu iných
- Majú nízku potrebu niekoho ovládať
- Prejavujú pokoru
- Majú prívetivú povahu
- Cítia vyššiu spokojnosť so svojim životom
Ale, aby sme si črty Svetlej triády úplne neidealizovali (lebo aj tak vyznievajú dosť idealisticky a niektoré zdroje nazývajú ich nositeľov svätcami každodenného života), je zrejmé, že pre svojich nositeľov môžu predstavovať aj nevýhody, najmä v prostrediach, ktoré sa svojimi hodnotami veľmi odlišujú od orientácie týchto čŕt. No aj v žičlivom prostredí môže zrejme človek s veľkou vierou v ľudskosť a nestanovujúci hranice skončiť ako zneužívaný inými, či inak doplatiť na svoju dobromyseľnosť alebo naivitu. Inými slovami, aj priveľa dobroty môže niekedy škodiť. Kedy a koľko je v tomto ohľade priveľa, je otázkou pre budúce výskumy.
Pri všetkých turbulenciách sveta okolo a dramatických udalostiach posledných rokov sa však zdá, že výskum a hľadanie toho dobrého v ľuďoch je dobrým projektom pre pracovný aj mimopracovný život.