Výskum v oblasti psychológie práce je značne široký, avšak bežne používané metódy,ktoré sa v rámci neho využívajú – zväčša založené na pozorovaní v prostredí sa prejavujúcich znakov -majú svoje limity. Metódy, ktoré by priamo zaznamenávali to, čo sa v sociálnych vedách zväčša snažíme odhadovať na základe vonkajších znakov sa rozšírili najmä v oblasti medicíny a biologických vied. Postupne sa však rozširujú aj do iných odvetví a to vrátane výskumu pracovného a organizačného správania.
Keď hovoríme o priamych metódach, hovoríme o metódach, ktoré nám umožňujú merať konkrétne fyziologické parametre, v prípade záujmu o správanie človeka, fyziologické parametre súvisiace s činnosťou ľudského mozgu.
V oblasti skúmania mozgu a ľudského správania sa zvyčajne používa jedna z dvoch nasledujúcich technológií.
EEG
Metóda EEG – teda elektroencefalografie – ktorej cieľom je záznam elektrickej aktivity mozgu, pričom aktivita jednotlivých neurónov (základných buniek nervového systému, ktoré prenášajú elektrické impulzy) sa sníma povrchovými elektródami upevnenými na povrchu hlavy. Výhodou použitia EEG je schopnosť zaznamenávať zmeny v aktivite v čase, jej nevýhodou je nižšia presnosť a schopnosť zaznamenať len povrchovú aktivitu.
fMRI
Druhou najrozšírenejšou metódou zobrazovanie mozgu je fMRI, teda funčná magnetická rezonancia. Funkčná magnetická rezonancia je oveľa presnejšia (a taktiež omnoho drahšia) metóda v porovnaní s EEG, ktorá nám umožňuje vytvárať komplexné 2D a 3D mapy zaznamenávajúce aktivitu skúmaného mozgu naprieč všetkými jeho oblasťami (teda nielen povrchových oblastí).
Napriek tomu, že metóda fMRI je pomerne drahá, dnes sa postupne šíti a mnoho svetových univerzít už disponuje vlastnými prístrojmi využiteľnými výhradne na výskumné účely. To umožňuje výskumníkov v oblasti pracovného a organizačného správania zamerať svoj záujem i týmto smerom.
MRI a fMRI
Magnetická rezonancia je metóda, s ktorou sa v praxi už stretli mnohí z Vás. Táto metóda umožňuje neinvazívne (bez toho, aby do Vás niekto rezal) zobrazovanie ktoréhokoľvek vnútorného orgánu v ľudskom tele a teda aj mnohí z nás sa s touto metódou stretli pri návšteve svojho lekára. Funkčná magnetická rezonancia je v podstate tou istou technológiou, pričom jediný rozdiel je skrytý práve v slovíčku funkčná. Zatiaľ čo, Váš ortopéd, či gastroenterológ si vystačí s 2D obrazom toho, čo sa skrýva vo Vašom žalúdku, výskumníkov v oblasti ľudského správania zaujíma skôr ako sa bude meniť aktivita vo Vašom mozgu, ak sa budú meniť vonkajšie podmienky. V tomto bode do hry vstupuje manipulácia s vonkajšími podmienkami, kedy v rámci fMRI Vám budú počas vyšetrenia predkladané rôzne podnety alebo úlohy, ktoré budeme musieť riešiť.
Štúdia
Výskumníci Huffcutt, Liu a Russell-Chapin (2018) sa ako jedny z prvých rozhodli upozorniť na potenciál využívania fMRI v oblasti výskumu pracovného a organizačného správania.
Vo svojom výskume sa opreli už o dávno známe zistenia, ktoré pre žiadneho čitateľa Dobrého výberu nie sú novinkou, týkajúce sa vyššej miery reliability a valididy štruktúrovaných pohovorov v porovnaní s pohovormi neštruktúrovanými. V oblasti štrukturovaného interview asi najrozšírenejšími prístupmi sú nasledujúce dva:
- takzvané situačné interview
- a behaviorálne interview.
Behaviorálne a situačné interview
Stručné zopakovanie – behaviorálne interview svoje otázky orientuje na správanie v minulosti. Konkrétne sa pýta na minulé situácie podobné tým, do ktorých sa uchádzač môže dostať v prípade, že sa dostane na žiadanú pozíciu. Pýta sa ho na vedomosti, schopnosti a zručnosti. Naproti tomu situačné otázky sa pýtajú na hypotetické situácie, ktoré môžu nastať v danej práci, čiže sú orientované na budúcnosť. Uchádzač pri odpovedi musí vyjadriť, ako by sa v danej situácii zachoval.
Oba tieto prístupy boli dlho považované za najlepšiu možnosť, pričom sa verilo, že za použitia ktoréhokoľvek prístupu sa dopracujeme k rovnakým výsledkom. Prekvapenie priniesla štúdia, ktorá poukázala, že vzájomná korelácia medzi SI a BI otázkami vytvorenými za účelom sledovania konkrétnej (a tej istej) kompetencie je pomerne nízka.
Napriek tomu, že obe metóda – BI aj SI – sú hojne využívané a ukazujú, že vo vzťahu k budúcemu pracovnému výkonu sú pre nás užitočné, ukázalo sa, že im vlastne vôbec nerozumieme. Pokiaľ nie sú vzájomne zameniteľné a na základe ich použitia nezistíme rovnaké informácie, je možné, že jedna z nich je lepšia než ta druhá? A na akú otázku nám vlastne dávajú odpoveď?
Práve v tomto bode pre náš konvenčné a rozšírené metódy prevládajúce v oblasti výskumu práce a organizácie prestávajú byť akokoľvek nápomocné. Na to, aby sme porozumeli tomu, čo presne zisťujeme za použitia otázok typických pre situačné alebo behaviorálne interview sa musíme pozrieť konkrétne na to, čo sa deje v ľudskom mozgu, keď má na takúto otázku odpovedať.
Cieľ
Cieľom krátkej prvotnej štúdie vyššie uvedených autorom tak bolo preskúmať mozgovú aktivitu participantov v reakcii na otázky typické pre prístup známy ako situačné a prístup známy ako behaviorálne interview.
Účastníci
Experimentu sa zúčastnilo 10 respondentov, 5 mužov a 5 žien. Všetci respondenti boli praváci, boli študentmi univerzity a mali skúsenosť s prácou v obchode/službách (predavač/predavačka).
Účastníci nemali históriu žiadnej neurologickej poruchy, vážneho alebo nedávneho úrazu hlavy, či klaustrofóbie. U respondentov ženského pohlavia bolo vylučujúcim kritériom tehotenstvo.
Podnetový materiál
14 + 14 otázok, set pre BI a SI. Otázky zamerané na entry-level pozíciu v oblatsi obchod/služieb.
Príklad:
V sete SI sa objavila otázka obsahujúca scenár, kedy si mali respondenti predstaviť, že ich kolega prichádza do práce podráždený a nahnevaný a počas pracovného dňa sa rozčuľuje nad každou maličkosťou. Ako by stea sa zachovali?
Naopak v sete BI bola alternatívou k vyššie uvedenej otázke: Spomeňte si na situáciu, kedy ste sa v rámci práce stretli s tým, že niektorí Váš kolega bol podráždený a nahnevaný a celý deň sa rozčuľoval nad každou maličkosťou. Ako ste sa v tejto situácii zachovali?
Postup
Všetkým účastníkom boli otázky prezentované vizuálne za pomoci zobrazenia na PC obrazovke. Otázky boli zoradené do blokov, pričom ako prvý bol prezentovaný blok obsahujúci 7 BI otázok, následne krátka prestávka, kedy účastníkom bola púšťaná jednoduchá hudba a blok 7 SI otázok. Poradie blokov samozrejme mohlo ovplyvniť výsledky a je jendoznačným limitom tejto štúdie.
Výsledky
Výsledky nám ukázali aktiváciu viacerých oblastí v mozgu, pričom isté oblasti mozgu boli aktívne v oboch prípadoch (aj pri reakcii na prvý set podnetov, aj pri reakcii na druhý set podnetov). Išlo o nasledujúce oblasti:
- DL – PFC alebo dorzolaterálny prefrontálny kortex. Oblasť súvisí s vyššou mentálnou činnosťou ako spracovávnie prijatej informácie, jej podržanie v pamäti, proces usudzovanie. Oblasť zvaná Wernickeho area je zasa zodpovedná za rečovú produkciu ako takú.
- Hipokampus ( – v oboch prípadoch došlo k znatelnej aktivácii v hipokampálnej oblasti – konkrétne v hipokampe a parahipokampe. Aktivita týchto oblastí v prípade prezentácie setu BI bola očakávaná z dôvodu, že dané oblasti súvisia najmä s vybavovaním si spomienok z pamäti. Prekvapivo rovnaké oblasti boli aktívne i v prípade setu SI (kedy čisto teoreticky nebolo nutné loviť v pamäti). Zdá sa, že pamäť a opieranie sa o ňu je pre ľudí typická takmer v každej situácii. Aktivácia v tomto prípade bola menej intenzívna a typicky len v ľavej časti tejto oblasti – čo naznačuje, že pamäťové procesy, ktoré prebiehali boli pomerne základné.
Pre každý set otázok výskumníci identifikovali aktivitu v jedinečných oblastiach. V prípade setu BI otázok išlo o oblasti:
- mnohonásobna aktivita v rôznych častiach kôry – súvisiaca pravdepodobne s intenzívnym vybavovaním si z pamäte,
- fusiform gyrus a lingual gyrus – centrá súvisiace s komplexnými vizuálnymi predstavami, rozpoznávaním farby, tváry a tela,
- frontálny lalok – konkrétne oblasti súvisiace s pohybom (plánovanie, kontrola a exekúcia)
→ výsledky naznačujú, že proces vybavovania si informácii z pamäte obsahuje nielen tváre a detaily, ale i komplexné scény, obrazy, farby a pohyby v nich.
V prípade seti SI otázok aktivita bola zaznamenaná v:
- amygdala – známa i ako emocionálne centrum mozgu. Aktivita amygdaly v tomto prípade a zároveň jej neaktivity v prípade setu BI naznačuje istým zaujímavým zisteniam. Autori predpokladajú, že vysvetlenie treba hľadať v prežívaní stresu. Zda sa, že hypotetická situácia spúšťa emócie súvisiace so stresom, narozdiel od číreho lovenia v pamäti.
- orbitofrontálna oblasť – ide o oblasť, ktorá je súčasťou DL – PFC, avšak v prípade setu BI otázok bola neaktívna. Je lokalizovaná v podstate hneď sa očnými bulvami a ide o jednu z najmenej preskúmaných oblastí mozgu vôbec. Predpokladá sa, že súvisí s kontrolou impulzou, hodnotením normatívnych štandardov a vnímaním sociálnej hodnoty.
Záver
Úvedená štúdia je jedným z pilotných pokusov o uchopenie problematiky v oblasti pracovnej a organizačnej psychológie za pomoci moderných technológií, ktoré nám umožňujú sledovať vnútorné procesy prislúchajúce k pozorovateľné správaniu. Ako taká má samozrejme mnohé limity. Napriek tomu sa na základe zistení, ktoré nám poskytli zobrazovacie metódy, môžeme pozastaviť nad odolnosťou oboch metód (SI a BI) voči manažmentu dojmov (ktorý, ako vieme, je veľkým problémom v rámci výberových konaní). Ako ukázali zistenia, tak len v prípade SI dochádzalo k aktivácii časti mozgu (orbitofrontálna oblasť), ktorá podľa dostupných znalostí s najväčšou pravdepodobnosťou by mohla súvisieť práve s tendenciou k použitiu taktík manažmentu dojmov, prípadne vo všeobecnosti k uvažovaniu nad sociálnou vhodnosťou formulovanej odpovede.
Práve takéto informácie o tom, čo sa reálne deje v hlavách našich uchádzačov po tom, čo sme im položili našu otázku nám vedie pomôcť v tom klásť lepšie otázky:). Preto veríme, že uvedená štúdia je možno prvou lastovičkou na poli využitia funkčných zobrazovacích techník i vo výskume v oblasti práce, avšak nie poslednou.