Dionýzovský temperament

Ako poslednému spomedzi „božských“ temperamentov sa budeme venovať dionýzovskému temperamentu.  Ide o najčastejšie zastúpený temperament, odhady hovoria o jeho 30 až 40% zastúpení v populácii.

Podľa online slovníka Americkej psychologickej asociácie toto grécke meno popisuje stav mysle, ktorý je iracionálny, zmyselný, neusporiadaný a dokonca intoxikovaný alebo bláznivý (na počesť Dionýza, gréckeho boha vína, opojenia a rituálneho šialenstva alebo extázy).

Tento antický boh bol však známy aj pod inými menami. Kým v starom Grécku mal okrem vína na starosti aj ovocné sady, plodnosť či vegetáciu, v Ríme mu hovorili Bakchus a oslavovali ho divokými slávnosťami, na ktorých neplatili žiadne obmedzenia. Menej známe je, že bol stotožňovaný aj s rímskym bohom slobody Liberom, hoci nie všetci to prijali.

Bez ohľadu na to, či išlo o jednu božskú bytosť, alebo viacero rôznych (ako na tom trval napríklad Cicero), vyššie uvedené vlastnosti a správanie asi sotva patria na trhu práce medzi najžiadanejšie, môžu mať však aj svoje výhody.

Ako sa na ne pozerajú moderné teórie osobnosti?

Jungovská typológia a MBTI ich označujú dvojicou písmen SP (Sensing & Perception), v typológiách podľa systému Big Five sú to ľudia zatvorení voči novej skúsenosti a súčasne nízko svedomití. Ich správanie je teda vo veľkej miere riadené prízemnejšími a bezprostrednými potrebami, ktoré si napĺňajú okamžitým a neorganizovaným reagovaním. Vyznačujú sa:

  1. Preferenciou prítomnosti pred budúcnosťou alebo činnosti pred myslením, tvorivosťou a inovatívnosťou. Ich cieľom je žiť „tu a teraz“, odkladanie odmien do budúcnosti, príprava a plánovanie im príliš nehovoria, rovnako majú aj slabší zmysel pre vyššie veci (či už je to osobný rozvoj a napredovanie, čokoľvek abstraktnejšie ako teórie, fantázia, skúmanie vlastných pocitov alebo nadchnutie sa niečím vznešeným).  Ich zmysel pre prax ich však často privedie k tomu, že sa opakovanými činnosťami naučia dobre a flexibilne reagovať
    na jej nároky , v mnohých prípadoch získajú vysokú manuálnu alebo operatívnu zručnosť.
  2. Nízkym zmyslom pre štruktúru, systém a metodický prístup, menšou preferenciou poriadku, plánovania a strategického uvažovania, sebadisciplínou, ambíciami, atď. Výsledkom je spôsob existencie založený v mnohom na improvizácii, rýchlom prenášaní pozornosti a momentálnom reagovaní , kde sa typicky často hľadajú čo najefektívnejšie spôsoby, ako si poradiť s problémami s čo najmenšou vynaloženou námahou. Toto je známe ako „cesta najmenšieho odporu“, ktorej výhodou je spontánna a flexibilná pohotovosť, nevýhodou však niekedy až katastroficky slabý zmysel pre jednotlivosti a detaily či spôsobovanie chaosu opomínaním niečoho dôležitého či nezodpovednosť.

Ak sa tieto dve tendencie spoja, obvyklým výsledkom je:

  • Voľnosť + neviazanosť, takýto človek nemá rád záväzky, kalkulácie, vyčkávanie, šetrenie a prípravu. Žije daným momentom, ideálne je pre neho robiť si čo chce a najmä kedy chce. Je kolektívne založený,dokáže vyjednávať o čomkoľvek, ak má aspoň minimálnu šancu, že niečo dosiahne. Dobre čelí krízovým situáciám.
  • Akékoľvek pravidlá sú vnímané ako niečo nadbytočné, nositeľ tohto temperamentu sa dlho dokáže podrobovať predpisom či obyčajom, v krízových situáciách však koná impulzívne a môže sa prejavovať úplne inak, než bolo obvyklé.
  • Hravosť a impulzívna aktivita vedená spontánnymi potrebami, má silný sklon vychutnávať bezprostredné zmyslové pôžitky, pravdepodobne je vďaka tomu už od detstva zvyknutý na výčitky či pokarhania.
  • Nižšia sofistikovanosť a neobľúbenosť formalizovaného vzdelávania. Nositeľ tohto temperamentu nemá vzťah k teórii,pri vzdelávaní potrebuje prístup „škola hrou“, má rád súťaže a preteky, môže byť veľmi ambiciózny. Svoju snahu niečo dosiahnuť kombinuje s lojalitou voči tímu (ak je to tím jemu rovných ľudí, kde má prehľad o tom čo a prečo sa deje a je presvedčený, že na to má vplyv).
  • Impulzívnosť a celkovo vyššia miera aktivity, nielen vďaka nedostatku sebakontroly, ale aj vďaka tomu, že taký chce byť a že mu robí dobre byť impulzívnym. Rád skúša veci okamžite na ostro a poúča sa z vlastných chýb. Vyhovujú mu povolania spočívajúce v rýchlom rozhodovaní založenom na praktickej skúsenosti, alebo bohaté na akciu. Najlepšie sa mu darí pod tlakom, v nebezpečenstve a riziku.
  • Vysoký pragmatizmus aj vo vzťahoch. Najľahšie zo všetkých temperamentov prerušuje svoje zväzky s inými ľuďmi, napriek tomu, že vie, čo im tým spôsobuje.

A čo na to „Veľká Päťka“?

Koncepcia Big Five si v kontexte tohto osobnostného typu špecificky všíma štýl ich učenia sa. Upozorňuje aj na to, že medzi nimi môže vynútene skončiť aj skupina ľudí s deficitmi pozornosti. Odhliadnuc od toho, akademické alebo intelektuálne činnosti rozhodne nepatria medzi silné stránky týchto ľudí, spravidla potrebujú vysoko konkrétnu motiváciu aby sa do štúdia či učenia vôbec pustili a vytrvali pri ňom. Najlepší spôsob ako sa niečo naučia je procedurálne učenie, založené na vlastnej skúsenosti s praktickými činnosťami. Škola hrou, alebo koncept gamifikácie vzdelávania ako keby boli vymyslené práve pre nich.

V práci môžu byť schopní u svojich nadriadených vyvolávať kontrolu a mikromanažment, dôvodom je slabší zmysel pre organizáciu svojich činností a najmä problémy so stíhaním termínov. Keďže menej vnímajú hrozby alebo dôsledky svojich opomenutí, provokujú svoje okolie aby ich priebežne monitorovalo. Nejde pritom o deficit schopností, skôr o záležitosť ležérnejšieho a menej dôsledného štýlu.

Horší zmysel pre štruktúru dokážu často kompenzovať výbornými predpokladmi pre zvládanie kríz alebo nečakaných situácií. To, čo ostatných mätie ak prestanú platiť pravidlá, je pre nich normálnou záležitosťou, neistota a neusporiadanosť ako keby podnecovali ich schopnosť si nejako poradiť. Z tohto dôvodu sa obvykle hodia do dynamických situácií, kde je predpoklad častejšej potreby zvládania neštandardných reakcií. V tom sa im veľmi hodí ich konkrétnosť a dôraz na praktickú využiteľnosť a prínos toho čo urobia.

Ich živelná aktivita, hravosť a optimistická povaha sú častokrát dobre prijímané okolím, najmä v kombinácii s extroverziou sa môžu stať populárni. A to nie len celkovou zábavnosťou, ale aj ohýbaním pravidiel či rebelovaním voči nim. Odolnosťou voči pokarhaniam a trestom si najmä v byrokraticky vyznievajúcich prostrediach náchádzajú sympatizantov. Často sú tiež schopní impulzívne nezištného konania, podobne ako Elvis Presley ktorý kúpil len tak z rozmaru obdivovateľke rovnaké auto, ako mal on sám.

V práci ide obvykle o dobrých tímových hráčov, často však prispievajúcich viac k atmosfére v skupine, než k jej výkonu. Je pre nich bytostne dôležité, aby ich pracovné činnosti bavili; o pohodu a zábavu sa usilujú aj pri plnení úloh.

Keirsey vo svojej typológii (Keirsey Temperament Sorter) nazýva tento temperament Artisan, okrem iného aj pre ich motorickú zručnosť. Ľudia disponujúci Dionýzovským temperamentom sú najviac doma v skutočnom svete pevných predmetov, ktoré je možné vyrobiť a manipulovať s nimi a skutočných udalostí, ktoré je možné zažiť. Majú výnimočne bystré zmysly a radi pracujú rukami. Dokážu šikovne zaobchádzať s nástrojmi, či už ide o skalpel, dláto ale aj komplexnejšie zariadenia.

Ak sa dostanú do manažérskej pozície, typicky sa venujú skôr operatívnym činnostiam než vizionárstvu, aktivite skôr než analýze. Príkazov ako takých veľa nevydávajú, ale ak sa tým už obťažujú, očakávajú ich rýchle splnenie.  Radi všetko ukazujú rukolapne,ochotne akceptujú riziko. Môžu uprednostňovať prínos alebo úžitkovú hodnotu pred tým, že sa hrá presne podľa pravidiel. Najviac ich však môžeme vidieť vo výrobe, stavebníctve či remeselných zamestnaniach.

Známe reálne alebo fiktívne osobnosti,  priraďované rôznymi autormi k tomuto temperamentu: