Národná liga amerického futbalu je jednou z najpopulárnejších športových súťaží v USA a Wonderlic IQ test je pre zmenu najpopulárnejším IQ testom administrovaným v anglicky hovoriacich krajinách. Niet divu, že keď v roku 1980 vyvstala potreba vedieť niečo o rozumových schopnostiach hráčov prichádzajúcich na draft (podobne ako v prípade našich mladých hokejistov tento rok) padla voľba práve na Wonderlic. Ako prvý sa už o desaťročie skôr na kognitívne testy začal spoliehať legendárny tréner Dallas Cowboys Tom Landry, no a keďže v Dallase vtedy oslavovali zisk SuperBowl štyrikrát za dekádu, rýchlo sa našli nasledovníci.Keď sa hľadal jednotný test, využiteľný v rámci celej ligy, ako najlepší sa javil vtedy už dostatočne osvedčený (vznikol 1936) a ľahko administrovateľný Wonderlic.
Od tých čias až do súčasnosti, všetci mladí hráči vstupujúci do NFL museli podstúpiť túto 12 minútovú skúšku pozostávajúcu z 50 otázok zameraných na slovné, číselné a logické operácie. Pri tom, ako masívne do amerického futbalu vstúpila štatistika (možno si pamätáte film Moneyball s Bradom Pittom) je jasné, že sa za tú dobu zhromaždilo obrovské množstvo údajov o súvislosti inteligencie hráčov s parametrami ich herného výkonu. Po pravde, výsledky v tomto smere nezistili nič mimoriadne a napriek tomu, že veríme že ľudská inteligencia sa prejavuje v rôznych aspektoch života, vrátane tímových športov, musíme konštatovať, že na veľkých číslach sa ukázalo, že prínos tohto testu pre predpoveď úspešnosti hráčov je malý.
Celý koncept pritom mal zmysel. Je totiž pravdou, že hráči amerického futbalu musia na ihrisku preukázať dobrý úsudok, reagovať na meniace sa okolnosti, riešiť zložité problémy a myslieť jasne aj keď sú pod tlakom. Futbal si vyžaduje obrovské množstvo koncentrácie, priestorového uvažovania a vynaliezavosti, čo sú všetko schopnosti súvisiace s tým, čo sa inteligenčnými testami zisťuje.
Za špecificky rozumovo náročnú sa v americkom futbale považuje pozícia rozohrávača (quarterback). To je ten hráč stojaci za svojim útočiacim mužstvom ktorému sa ostatní snažia prihrať, aby on mohol rozvinúť útok. Dostáva loptu a rozhoduje sa, čo s ňou ďalej urobí, či ju odovzdá runningbackovi na beh, alebo či ju nahrá dopredu receiverovi. Niekedy s loptou beží sám. Na to potrebuje bleskurýchlo vyhodnotiť situáciu a rozhodnúť sa, ako najlepšie postupovať. Keď dôjde k zmene plánov – počasie je zlé, hráč sa zraní, jeho súperi reagujú nečakane – rozohrávač sa musí vedieť prispôsobiť a využiť zdroje, ktoré má po ruke.
Z 50 otázok je priemerné skóre správnych odpovedí 20. Jediným hráčom, ktorý za celé polstoročie testovania dokázal zodpovedať všetky otázky správne a dosiahnuť maximálne skóre, bol Pat McInally, hráč Cincinnati Bengals na pozíciách punter a wide receiver. Práve toto, skôr než nejaký športový výkon bolo činom, pre ktorý si ho dnes história NFL pamätá. Pre objektivitu ale treba dodať, že herne to dotiahol až do finále SuperBowl v r. 1981, dokonca bol prvým absolventom Harvardu, ktorý si v ňom zahral. Neodškriepiteľné rozumové schopnosti teda zúročil inde. Hráči, ktorí sav NFL presadili ako hviezdy, skórovali rôzne: Tom Brady 33, Aaron Rodgers 35, Baker Mayfield 25, Peyton Manning považovaný za jedného z najbystrejších quarterbackov v histórii ligy „len“ 28. Darrena Davisa, spoludržiteľa najnižšieho skóre 4 pre istotu žiadny z tímov NFL ani neangažoval a musel si prácu hľadať v susednej Kanade. Paradoxne, druhý negatívny rekordér Morris Claiborne ktorý taktiež naskóroval iba 4 body, mal v NFL kariéru vynikajúcu.
Tréneri tímov si zvykli využívať informáciu o výsledkoch najmä pri zaraďovaní hráčov na herné pozície. Zmienení rozohrávači, ich ofenzívni ochrancovia (offensive tackle) a centri dosahovali historicky priemerné skóre okolo 25 (v rámci pracovných pozícií zodpovedajúcich obchodníkom či technikom elektroniky). Na opačnom konci spektra boli pozície halfback, fullback a wide receiver, s priemernými hodnotami okolo 16 až 17 (také v priemere dosahujú zvárači či zamestnanci bezpečnostných služieb). A práve v tom sa ukázal byť zárodok nedorozumenia, kvôli ktorému bol následne test kritizovaný organizáciami presadzujúcimi rovnosť ľudských práv.
Podobne ako v iných v USA využívaných IQ testoch, aj v tomto sa vo výsledkoch ukázali rozdiely medzi rasami. Štúdia v r. 2012 ich kvantifikovala tak, že priemerný hráč afroamerického pôvodu dosiahol 19,76 boda kým priemerný draftovaný beloch 27,7 boda. Dvanásť historicky najnižších skóre bolo zaznamenaných hráčmi čiernej pleti. To samozrejme znamenalo uprednostňovanie hráčov bielej pleti v rámci draftu nielen na celkovej úrovni, ale aj špecificky na pozície považované za rozumovo náročné. Témy sa chytili aj športové časopisy, pridali sa new York Times. Spoločnosť vydávajúca testy kontrovala vyhlásením, že ich test nemeria inteligenciu ale kognitívne schopnosti (terminologické rozdiely tohto typu by vydali na niekoľkovedeckých konferencií) a súčasne sa snažili upravovať položky testu tak, aby sa z nich odstránilo čokoľvek, čo by mohlo ktorúkoľvek rasu zvýhodňovať. To jej však mimoriadne ťažké, ak je to vôbec možné. Snaha vytvoriť „culture-free“ test rozumových schopností je psychológii vlastná už dávno, avšak neveľmi úspešná. Všetky používané miery nejaké medzirasové rozdiely vykazujú. Pravdou však je, že Wonderlic svojou orientáciou na kryštalické schopnosti, teda na školou a kultúrou sprostredkované operácie s číslami a slovami, je jedným z testov kde sa tieto rozdiely prejavujú výraznejšie a že snáď väčšiu šancu by mali testy s výraznejším zástojom obrázkových či priestorových úloh…
Samozrejme, otázka či výsledky testu dokážu predpovedať niečo relevantné pre samotný šport sa skúmala taktiež. Štúdia z r. 2009 zhodnotila údaje 762 hráčov a konštatovala, že výsledok Wonderlic testu nemá vzťah k a) rozhodnutí o draftovaní b) výkonu v hre ani c) množstvu odohratých zápasov v lige za kariéru. Naopak, Joshua Pitts skúmal len quarterbackov v období 2002 až 2012 a súvislosť medzi ich výkonom a výsledkami Wonderlic testu našiel – a celkom solídnu, napriek tomu, že sa nimi tímy pri drafte neriadili. To by bolo v súlade s tézou, že rozumové schopnosti viac zavážia pri rozumovo komplexnejších činnostiach…
Ťažko povedať, či to bola kritika zo strany americkej verejnosti, alebo nedostatok prediktívnej validity výsledkov testu vo vzťahu k parametrom hry, či nemodernosť testov typu ceruza-papier čo primälošéfov NFL s Wonderlicom skoncovať. Tohtoročný draft bol po mnohých rokoch prvým bez tejto zábavy. Testy však v NFL zostávajú naďalej. Jednak je samotný Wonderlic zatiaľ povolený na dobrovoľnej báze, taktiež, čas nespí a jednotlivé tímy začali využívať vlastné, technologicky sofistikovanejšie spôsoby overenia predpokladov hráčov, zamerané či už na atletický (=športový) inteligenčný kvocient, rôzne miery rýchlosti a presnosti reagovania na jednoduché aj komplexné podnety, alebo na širšie chápané kompetencie zahŕňajúce aj motiváciu, interpersonálny štýl a spôsob narábania s pozornosťou.
Samostatnou kapitolou je niečo ako neuropsychologický skríning, testovanie, ktoré sa do líg profesionálnych športov presadilo po tom,ako viacerí hráči utrpeli poškodenia mozgu, následne sa s ligami súdili a boli odškodňovaní. Toto sa stáva neoddeliteľnou súčasťou športovej medicíny v profesionálnych ligách, nielen aby bolo možné zistiť, nakoľko boli niektoré schopnosti hráča poškodené zranením, ale predovšetkým pre ochranu ich zdravia počas zápasov. Často je potrebné okamžite zhodnotiť, či je hráč po údere do hlavy schopný pokračovať alebo má otras mozgu a potrebuje pokoj a lekársku starostlivosť. Veľký dopyt je po skúške, ktorá by toto umožňovala okamžite rozhodnúť bez ohľadu na to, či hráč chce alebo nechce v zápase pokračovať (profesionálni športovci výnimočne otras mozgu predstierajú, naopak, typicky ho „zatĺkajú“).
Testovanie Wonderlic testom bolo na začiatku tohto všetkého,v tomto zmysle to bol krok správnym smerom . Že sa postupom času pri americkom futbale prežilo, neznamená samozrejme, že by inteligencia strácala svoju schopnosť predpovedať pracovný výkon. Len vo vrcholovom športe je to niekedy menej priamočiare. Ale to pravdepodobne mnohí športoví fanúšikovia tušia.
