Ako sa vyhnúť prijatiu „Chrobáka Truhlíka“

Chrobáka Truhlíka z detských kníh o Ferdovi Mravcovi si pamätajú mnohí. Bol to chrobáčik s dlhými tykadlami, ktorý často nahlas vykrikoval, že všade bol, všetko videl a všetko pozná. V momente, kedy prišlo na lámanie chleba a mal z toho niečo predviesť, však takmer vždy vysvitlo že nevie nič, čo by bolo v danej situácii použiteľné. Jedným slovom: táraj.

Svojim spôsobom niečo podobné občas zažívame s niektorými uchádzačmi v rámci výberových procedúr. Na jednej strane majú snahu predviesť svoju kompetentnosť a prezentovať svoje schopnosti v čo najlepšom svetle, súčasne ale vôbec nie je isté, že vedia to, čo tvrdia že vedia. Metódou, ktorou sa dá veľa odhaliť, sú vzorky práce – teda vyskúšanie si zručností na typických pracovných úlohách. To však môže byť časovo náročné a najmä pri komplexných prácach uvedené vzorky nemusia postihovať všetky dôležité aspekty pracovného výkonu.

Dnes sa vám pokúsime predstaviť jednoduchú metódu, ktorá sa dá použiť pomerne rýchlo a ktorú si ľahko dokážete prispôsobiť svojim potrebám. Jej základom je Dotazník preháňania (v originále Over-claiming questionnaire alebo OCQ od autorov Kevina Williamsa, Delroya Paulhusa a Petera Harmsa). Originálna metóda má 150 položiek, orientačne si však vystačíme aj s podstatne kratšou alternatívou.

Vyskúšajte si na vlastnej koži:

Dotazník všeobecného (môže byť aj odborného) prehľadu

V ďalšom texte uvidíte 25 termínov, medzi ktorými sa nachádzajú rôzne osobnosti, historické udalosti, umelecké diela, odborné termíny z rôznych oblastí a pod. Vašou úlohou bude ohodnotiť nakoľko je vám každý z nich známy na škále:

1         Nikdy som nepočul;    2 – Povedomé;   3 – Mierne známe;   4 – Známe;   5 – Dôverne známe

Napríklad, ak by jednou z položiek bolo „Milan Rastislav Štefánik“ a vy dobre viete o koho sa jedná avšak nie ste na jeho život absolútny expert, označili by ste 4, ak by vám pojem „fagocytóza“ pripomínal niečo zo školských lavíc, ale ste nemali absolútne predstavu či je to hudobný nástroj alebo niečo z biológie, mohli by ste označiť  2, atď. V položkách sa nevyskytujú preklepy, sú označené presne ako majú byť.

PoložkaOdpoveď (1 až 5)
1         Kráľ Lear 
2         Princ Symbian 
3         Hyperbola 
4         Alchemilka 
5         Guernica 
6         Zakázané uvoľnenie 
7         Demikát 
8         Zlatý rez 
9         Rudolf Žilmajer 
10     Eufemizmus 
11     Bitka pri Györi 
12     Podmienené formátovanie 
13     Chtekla 
14     Medová pasca 
15     Martin Luther King 
16     Rigídna daň 
17     Prezumpcia neviny 
18     Bratislavský mier 
19     Ultralipid 
20     Art deco 
21     Keplerove zákony 
22     Leukária 
23     Tim Berners Lee 
24     Beg Bajazid 
25     Hydropónia 

Máte vyplnené a ohodnotené? Tak teraz pointa, v skutočnosti sa týmto dotazníkom zachytáva niečo ako „hraná múdrosť“! Pojmy či mená skrývajúce sa pod položkami 2,9,11,13,16, 19, 22 v skutočnosti neexistujú, nič nereprezentujú a dávať najavo akúkoľvek vedomosť o nich je predstieranie niečoho, čo neexistuje. Do priznania vlastnej nevedomosti sa málokomu chce, tobôž v situácii kedy je v pozícii posudzovaného a vyberaného uchádzača.

Všetky ostatné mená či pojmy majú svoj reálne existujúci podklad, kto neverí, môže googliť 🙂

Ako dokážeme tendencie k preháňaniu kvantifikovať? Na výber máme niekoľko spôsobov:

1.       Rýchly a orientačný, avšak menej presný. Jednoducho zrátame, v koľkých zo 7 chytákov dal respondent inú odpoveď ako 1

2.       O niečo presnejšie je zrátať všetky body pridelené položkám 2,9,11,13,16, 19, 22 – v niektorých z nich totiž respondenti prepísknuť svoje znalosti výrazne.

3.       Ak chceme, môžeme si vyrátať celkovú správnosť odpovedí. Správne odpovedá ten, kto si spomenie na reálne existujúce položky (všetky okrem vymenovaných) a naopak nespomenie na neexistujúce (2,9,11,13,16, 19, 22), teda dokáže medzi nimi dobre diskriminovať. Matematickým vyjadrením je pomer počtov odpovedí vyšších ako 1 v kategóriách existujúce/neexistujúce alebo pomer súčtov odpovedí v týchto kategóriách. Táto veličina je vo vzťahu s vedomosťami človeka, aj jeho celkovou inteligenciou, čím vyššia hodnota, tým viac sa týchto kvalít dá od uchádzača očakávať.

4.       Jednoduchým číselným vyjadrením preháňania je opäť pomer bodov pridelených položkám 2,9,11,13,16, 19, 22 voči celkovému súčtu bodov v celom dotazníku. Zistíme tak, aká časť z toho, na čo si človek pamätá je fiktívna. Vo výsledku vyjde číslo menšie než 1, ktoré keď násobíme 100, dostaneme percentuálne vyjadrenie neexistujúcich obsahov v rámci toho, na čo si uchádzač pri tomto dotazníku spomenul.

5.       Existujú aj podstatne sofistikovanejšie spôsoby vyjadrenia tendencie k preháňaniu vychádzajúce z teórie detekcie signálov. Človek, ktorý preháňa, to totiž robí aj v tom, čo vie, aj v tom čo nevie. Ich vysvetlenie je však mimo rámca tohto článku, čo je trochu škoda, lebo poskytujú asi najpresnejší odhad tejto tendencie.

Pre bežné účely výberu zamestnancov by mali byť uvedené spôsoby dostatočné, samozrejme, za predpokladu, že výsledky sa dajú porovnať s čo najväčším počtom iných testovaných uchádzačov. Je taktiež veľmi vhodné vytvárať si postupne vlastné normy. Lákavou alternatívou je vytvoriť si takéto dotazníky obsahovo zamerané na odborné znalosti a pojmy, teda iný pre daňových poradcov, iný pre programátorov a pod.

Výskumy, týkajúce sa mier preháňania sú relatívne nové a zatiaľ vyznievajú pomerne nádejne. Relatívne jednoduchým spôsobom sa dá získať informácia ako o vedomostnom a rozumovom pozadí uchádzača, tak aj o jeho tendencii javiť sa ako lepší, než v skutočnosti je. Zaujímavé je, že štatisticky sa prejavila súvislosť výsledkov ani nie tak s priamym a vedomým manažovaním sebou vzbudzovaného dojmu, ako skôr s podvedomým sebaklamlivým prikrášľovaním. Teda s tendenciou k nekriticky pozitívnemu vnímaniu seba, niekedy nazývanou egoistické alebo moralistické skreslenie. Okrem pracovných súvislostí výsledkov testu sa skúmajú aj iné, holandskí vedci napríklad zistili, že prehnané popisovanie vlastných vedomostí súvisí s hlasovaním v prospech nesystémových politických strán.  Okruh informácií či už o presnosti alebo úprimnosti vnímania seba samotného, ktoré sa takto získavajú, je každopádne veľmi cenný. Aj kvôli tomu je v poslednej dobe  v teórii aj praxi viditeľná snaha o vývoj nových metód na ne orientovaných. Okrem tej dnes predstavenej si popularitu získava napríklad aj Bogus_Statement Inventory, ale o tom niekedy nabudúce.