Stres. Hovorí sa o ňom viac ako kedysi – a oprávnene. Neustále zmeny, tlak na výkon, informačné preťaženie či neistota v osobnom aj pracovnom živote môžu spôsobovať viac či menej závažné negatívne dôsledky na naše psychické či fyzické zdravie. Mnohí z nás tak logicky hľadajú spôsoby, ako byť psychicky odolnejší a lepšie zvládať nárazovú či dlhodobú záťaž. Sami sa ako dodávateľ podieľame na stres-management programoch pre viacero spoločností, ktoré chcú aktívne podporovať psychickú odolnosť a mentálne zdravie svojich zamestnancov.

Aj preto nám prišlo osožné podeliť sa s Vami o vedecky potvrdené poznatky práve o fenoméne stresu (v jeho negatívnom poňatí, nakoľko existuje aj pozitívny mobilizačný stres známy pod názvom eustres) a jeho zdravotných dopadoch. Vychádzame pritom z prehľadového článku od autorov Sheldona Cohena, Michaela Murphyho a Arica Prathera uverejneného v Annual Review of Psychology – čo je v oblasti výskumu a poznania stresu niečo ako Liga majstrov. Nižšie ponúkame ich hlavné závery:

1. Vedci len ťažko hľadajú teoretickú zhodu v tom, čo vlastne je stresujúca udalosť

Zhodnú sa ale pomerne jednoducho na udalostiach schopných poskytnúť príklad silného stresu (náročná prezentácia, toxické pracovné prostredie, neočakávané životné zmeny, traumatická nehoda…).

Následne je však veľká debata o tom, či je podstatou stresovej reakcie organizmu nutnosť adaptácie (kedy každá ďalšia zmena, dokonca aj pozitívna ako manželstvo či dovolenka zvyšuje nároky na človeka), alebo existencia hrozby či poškodenia (maximálne riziko pre ochorenia predstavujú udalosti vnímané ako vysoko ohrozujúce), alebo či ide o situácie, kedy nároky presahujú zdroje ktoré má človek k dispozícii (týmto prispelo najmä poznanie pôsobenia stresu v pracovnom prostredí), prípadne či je hlavným stres vyvolávajúcim mechanizmom narušenie dosahovania významných cieľov (vrátane cieľa uchovať si mentálnu pohodu a fyzickú integritu). V praktických dôsledkoch sa však všetky prístupy významne prekrývajú, najviac sa v súčasnej dobe akceptuje koncepcia hrozby/poškodenia.

2. Stresujúce udalosti môžu mať vplyv na väčšinu chorôb

Je známych veľa mechanizmov, ktorými stresujúce udalosti môžu buď vyvolávať, alebo zhoršovať niektoré choroby, prípadne môžu mať oba tieto účinky. Sú nimi napríklad úzkosť zažívaná pod tlakom, zmeny v životnom štýle (horší spánok, menej pohybu, zvýšená konzumácia látok s návykovým potenciálom, menej pohybu) či neurohumorálne zmeny (prepojená reakcia nervového a hormonálneho systému), ktoré majú potenciál negatívne ovplyvniť naše zdravie.

Medzi okruhy ochorení, ktorých vznik sa v súvislosti so stresom najviac skúma patria:

✅Depresie: v tomto prípade je vzťah výskumne potvrdený, ľudia s depresiou majú v anamnéze 2,5 až 10 krát častejšie významnú stresovú udalosť než ľudia bez depresie.
✅Kardiovaskulárne choroby: aj tu sa opakovane potvrdzuje negatívny vplyv či už trvalého alebo akútneho stresu na výskyt a zhoršenie celého radu ochorení srdca a ciev.
✅Infekčné ochorenia: experimentálne bolo napríklad potvrdené zhoršenie individuálnej odolnosti voči vírusu spôsobujúcemu nachladnutie u tých, ktorí mali za sebou či už nedávnu intenzívnejšiu stresovú udalosť alebo chronický stres; popísaný bol aj vzťah k horšiemu priebehu HIV/AIDS.
❌Nádorové ochorenia: vplyv stresu na ne vychádza len v laboratóriu, kde sú na fyziologickej úrovni (a typicky u experimentálnych zvierat) preukázané zmeny, ktoré s rozvojom nádorových ochorení súvisia. V reálnom živote ľudí sa ho však napriek veľkej snahe zatiaľ preukázať nepodarilo, populárne tvrdenie, že stres spôsobuje rakovinu, tak neplatí.
❌ Žalúdočné vredy: veda nepotvrdila ani populárny predpoklad, že stres priamo spôsobuje vznik žalúdočných vredov. Nevinne je aj v mnohých ďalších chorobách, ktorých vznik ľudia automaticky spájajú so stresom ako potenciálnou príčinou, nakoľko ho v rôznej intenzite zažívame všetci.

3. Väčšina ľudí, ktorí zažijú stresové udalosti, neochorie

Toto je dobrá správa. Aj keď podľa zistení uvedených vyššie má stres potenciál pre poškodzovanie zdravia, na väčšine ľudí, ktorí ho zažívajú, nezanechá žiadne signifikantne negatívne zdravotné dôsledky. Toto platí bez ohľadu na povahu a závažnosť stresoru (či už ide o chronický stres v napríklad v práci alebo o výnimočne traumatický stresor, ktorý zažije len malá časť ľudí). Napríklad po smrti životného partnera, čo sa tradične považuje za jednu z najsilnejších stresových udalostí, viac než dve tretiny ľudí sledovaných počas 6-ročného obdobia nejavilo žiadne významnejšie prejavy depresie (pre úplnosť: vyskytla sa u cca 13%, zvyšní ňou v nejakej miere trpeli aj predtým – u viac než polovice z nich sa depresia dokonca zlepšila). V podobnom duchu sa niesli výsledky aj pri iných typoch udalostí, hoci percentá pre ne sa samozrejme líšili. To nás privádza k otázke reziliencie, teda k faktorom napomáhajúcim individuálnej schopnosti zvládania, ktorú ako tému ponecháme do ďalších čísel.

4. Stresujúce udalosti nepadajú z nečakane z oblohy

Ak tak len veľmi výnimočne (ako potvrdili incidenty s padajúcimi časťami leteckých motorov pred pár rokmi 😊 ). Samozrejme, existuje možnosť prírodných katastrof, závažných ochorení, nehôd a pod., ale drvivá väčšina stresových udalostí sa deje kvôli odlišnostiam v prostredí a/alebo v psychologických charakteristikách. Bývanie, zamestnanie, vzťahy či životné zmeny v rôznych typoch prostredí vystavujú ľudí rôznym intenzitám aj typom stresu. Zaujímavým objavom autorov je napríklad zistenie, že chudobnejšie prostredia spôsobujú častejší a intenzívnejší stres než je obvyklý pre tie bohatšie, pričom častejšie sa v nich dá zažiť rozvod či násilie.

Rovnako sa do miery a typu zažívaného stresu môže premietať naša osobnosť. Nielen citlivosť, ktorá so zvládaním stresu súvisí najviac, ale aj vlastnosti či črty ako ambicióznosť, súťaživosť, atribučný štýl (to, čo považujeme za príčinu negatívnych udalostí) alebo vnímaný pocit kontroly nad svojim životom či spôsob zvládania frustrácie sa úplne zásadne podpisujú nielen na tom, ako životné udalosti spracúvame, ale aj na tom, čo vlastne zažijeme. Naša osobnosť znamená predispozíciu zažívať niektoré druhy udalostí viac a iné menej, mnohé stresové udalosti navyše majú schopnosť zvýšiť alebo znížiť pravdepodobnosť výskytu ďalších (rozvod môže ľahko viesť ku zhoršeniu životného štandardu, ale aj naopak strata príjmu môže byť príčinou rozvodu).

5. U zdravých ľudí nemusia stresujúce udalosti spôsobovať choroby

Ako už bolo uvedené, stres má súvis s výskytom niektorých ochorení. V tejto súvislosti je zaujímavá debata o tom, či je naozaj ich príčinou, alebo skôr zosilňovačom a spúšťačom už aj tak existujúcich predchorobných (lekársky premorbídnych) stavov. Aj pre lekárske vedy je ťažké stanoviť, kedy presne jednotlivé choroby začínajú, v prípadoch mnohých z nich ide o vzájomné pôsobenie viacerých mechanizmov, z ktorých niektoré môžu byť ovplyvnené stresom. Stres určite ovplyvní viac cievny systém ľudí s vysokým krvným tlakom než tých s bežným, je ale jeho príčinou? To práve dnes niektorí autori spochybňujú, tvrdiac, že ak hovoríme o zdravých ľuďoch, dôkazov, že by stres u nich vyvolával ochorenie je pomerne málo. Praktickým dôsledkom je, že mentálne aj fyzicky zdravé osoby sa negatívnych účinkov stresu môžu báť výrazne menej.

6. Niektoré typy stresujúcich udalosti sú zvlášť silné

Tri kategórie udalostí sa javia ako schopné vyvolať najviac negatívnych dôsledkov:

Medziľudské problémy (vrátane konfliktov a rôznych druhov straty, vrátane „straty“ ľudí cez odlúčenie/rozchod)
Narušenie sociálneho statusu (napríklad silné verejné poníženie dokáže pomerne ľahko navodiť až sebevražedné úvahy; odmietanie či opustenie partnerom alebo aj inými ľuďmi má tiež potenciálne veľký dopad)
Problémy so zamestnaním resp. jeho strata (schopné vplývať či už priamo, alebo cez ovplyvnenie životného štýlu a zvyšovať pravdepodobnosť všetkého negatívneho, obvykle spájaného so stresom).

Nakoľko náročné a stresujúce životné udalosti často neprichádzajú izolovane, je veľmi ľahké predstaviť si momenty, kde sa ich pôsobenie na človeka vzájomne prekrýva a umocňuje, čo vie logicky vyústiť v ešte silnejšiu stresovú odozvu.

7. Chronické stresujúce udalosti sú horšie, než akútne (okrem prípadov, kedy tomu tak nie je)

Vo všeobecnosti sa verí tomu, že dlhodobejšie pôsobiace stresové udalosti sú škodlivejšie než také, ktoré sú síce intenzívne, no rýchlo odznejú. Dlhšie obdobie pôsobenia znamená väčšiu šancu na zasiahnutie zraniteľného miesta v organizme, resp. zosilnenie skryto prebiehajúceho predchorobného stavu.

Netreba však zabúdať na ľudský faktor, osobnostnú výbavu a najmä schopnosť adaptácie. Aj keď sa ukazuje, že chronická stresovosť má naozaj negatívnejší vplyv než nárazová a silno-traumatická, medzi ľuďmi existujú obrovské rozdiely v tom, nakoľko stresu podliehajú. Upozornil na to už Viktor Frankl v knihe o prežití v koncentračnom tábore. Vplyv intenzívnych krátkodobých emočne sýtených či traumatizujúcich udalostí (zažiť prepadnutie, čakať na operáciu) , môže byť totiž obrovský a napriek krátkemu či časovo ohraničenému trvaniu stresovej udalosti môže pôsobiť dlho, čo stres z intenzívnej udalosti pripodobní tej chronickej. Aj tu sa však ako dôsledok predpokladá skôr zhoršenie niečoho už existujúceho než spôsobenie nového ochorenia.

8. Mnohonásobné stresové udalosti sú horšie než jednotlivé (okrem prípadov, kedy tomu tak nie je)

Predpoklad, že čím viac stresových udalostí človek zažíva, tým horšie zdravotné dôsledky môžu mať, je pravdepodobne oprávnený. V niektorých prípadoch je však ťažké posúdiť, či jednotlivá stresová udalosť spustila nasledujúce, alebo či ide o kumuláciu viacerých udalostí v jednom čase (rozvod, ku ktorému sa pridruží strata zamestnania vs. rozvod, ktorý na seba naväzuje ďaľšie stresory súvisiace s finančným vyrovnávaním, sťahovaním, deťmi… ). V poslednej dobe je snaha vyčíslovať ani nie tak počty stresových udalostí, ako počty oblastí, v ktorých sa vyskytujú. Ak má niekto problémy v práci, ale jeho zdravie a rodinný život sú bez významnejších stresov, mali by aj zdravotné dopady byť menej pravdepodobné ako tam, kde je zasiahnutých viac oblastí, hoci menej intenzívne. Samostatnou otázkou je, čo urobí chronický stres v pozadí (zlé pracovné prostredie) s reakciou človeka na silnejšiu akútnu stresovú udalosť. Je odôvodnené predpokladať, že stres v pozadí dôsledky akútnej udalosti zhorší, ale sú dôkazy aj o opaku, že naopak spôsobuje isté znecitlivenie a zvládaniu napomáha. V súčasnosti tak na túto otázku neexistuje presná odpoveď.

9. Stresové udalosti sa líšia v častosti a vo vplyve na človeka podľa toho, v ktorej časti svojej životnej trajektórie sa nachádza

Významné udalosti, či už stresové alebo nie, sa mnohokrát dejú v typických životných obdobiach. Aj keď sa samozrejme chceme vyhnúť akýmkoľvek stereotypom, existuje približný vek, kedy sa očakáva vstup do sveta práce a prvé získavanie pracovných skúseností, kedy sa pozornosť zameriava na budovanie rodiny či kariéry, kedy sa prirodzene začínajú pridružovať zdravotné problémy… Každé takéto obdobie sa prepája s rôznymi typmi viac či menej silných stresových udalostí (hľadanie bývania, riešenie hypotéky, častejšie návštevy lekárov alebo pobyty v nemocnici, životné situácie súvisiace s rodinnými príslušníkmi..), ktoré môžu viesť k negatívnym dôsledkom na zdraví a psychickej pohode.

Samostatnou kapitolou sú nepriaznivo traumatické udalosti v detstve, či už ide o opomínanie/odvrhnutie rodičmi, zneužitie či zážitok násilia v tomto veku. Tie dokážu spôsobiť okamžité škody aj napriek pozoruhodnej schopnosti detí vysporiadať sa s nimi v krátkodobom meradle, ale aj dlhodobé škody navedením mladého človeka na životnú dráhu na ktorej sú ďalšie stresové udalosti pravdepodobnejšie, než u iných ľudí.

10. Mužov a ženy ovplyvňujú rôzne typy stresových udalostí.

Toto súvisí s pretrvávajúcimi rozdielmi vo vnímaní rolí ženy a muža v západnej spoločnosti a s ich často rôznymi životnými cieľmi. Typicky sa u mužov popisuje, že sú vo väčšej miere vystavení stresovým udalostiam súvisiacim s potrebami výkonu a úspechu (strata zamestnania či vyhliadok na kariérový postup), kým u žien je vo väčšej miere zastúpený medziľudský stres súvisiaci so starostlivosťou o iných. Na ženy pôsobí ako zdroj stresu vo väčšej miere aj to, čo sa deje iným ľuďom. Pomerne známym a opakovane potvrdzovaným zistením je, že ženy udávajú celkovo silnejší vplyv stresu na seba a väčšie vystavenie stresovým udalostiam než muži, čo platí aj v rámci jednotlivých oblastí, teda aj v práci. Zdravotné dôsledky sa prejavujú najmä vo vzťahu k duševnému zdraviu, dospelé ženy sú depresiami ohrozené o niečo viac než muži, hoci opäť nie je jasné, nakoľko ide o priamy a nakoľko o nepriamy vplyv.

Aktualizácia 2026: čo nové priniesol výskum stresu?

Problém nie je samotný stres, ale keď telo nestihne vypnúť (Allostatická záťaž)

Podľa moderných výskumov náš organizmus zvláda stres pomerne dobre, ak má medzi jednotlivými stresovými udalosťami dostatočný priestor na regeneráciu. Problém vzniká vtedy, keď telo zostáva v režime pozornosti, tlaku či neustáleho výkonu príliš dlho a regenerácia je buď nemožná alebo zanedbaná. Organizmus tak má následne tendenciou zostať v akejsi pasívnej pohotovosti a čiastočnej aktivácii aj v momente, kedy stresor pominie. Vedci tento jav označujú ako allostatickú záťaž, inými slovami „opotrebovanie systému“ spôsobené dlhodobou aktiváciou adaptačných mechanizmov, čo môže mať časom negatívny vplyv na spánok, energiu, náladu, koncentráciu či fyzické zdravie. Nejde teda len o množstvo stresu, ale aj o to, či máme priestor obnoviť rovnováhu.

Stres nie je len o hlave – komunikuje aj s imunitou

Novšie výskumy preukazujú, že stres a psychická záťaž môžu mať negatívny vplyv aj na imunitný systém a zápalové procesy v tele. Tento vzťah sa ukazuje silnejší pri chronickom strese, kedy vzniknutá mierna zápalová aktivita môže vplývať na únavu, odolnosť organizmu a niektoré chronické zdravotné ťažkosti. Dôsledok dlhodobého stresu tak v tomto prípade možno popísať ako vyššiu zraniteľnosť a náchylnosť organizmu. Dané výskumné zistenie tak upevňuje vzťah psychiky a fyzického zdravia.

Chronický stres môžu ovplyvňovať aj kognitívne funkcie

Novšie poznatky ukazujú, že dlhodobý stres sa nemusí prejavovať iba únavou alebo podráždenosťou. Súvisí aj s tým, ako funguje náš mozog napríklad s koncentráciou, rozhodovaním, učením či reguláciou emócií. Keď je systém dlhodobo preťažený, môže byť ťažšie sústrediť sa, flexibilne myslieť alebo „vypnúť“ mentálne prežívanie problémov. Vedci skúmajú aj zmeny v oblastiach mozgu spojených s pamäťou a emóciami. To môže vysvetľovať, prečo sa ľudia pod dlhodobým tlakom často necítia len vyčerpaní, ale aj mentálne zahltení.

Pár slov na záver…

Záverom azda len toľko, že by sme pri posudzovaní vplyvu stresu na naše životy mali zostať rozumní a triezvi. Áno, je to významný faktor schopný zosilniť naše predispozície voči určitým chorobám, ale sú aj iné, ktoré sú v tomto smere horšie, ale o ktorých sa až tak veľa nehovorí – napríklad strava, pohyb či manažment spánku. Napriek tomu, že je tu stres stále s nami a že sa naň vytrvalo sťažujeme, dĺžka a kvalita života vo vyspelých krajinách nepretržite rastú, dokonca aj v krajinách známych svojim hektickým pracovným tempom ako Japonsko alebo Južná Kórea. Úlohou vedcov je preto hľadať presné mechanizmy jeho pôsobenia a ich zdravotné dôsledky, aby sme naň nehádzali aj to, za čo nemôže (ako tie žalúdočné vredy v minulosti). Od toho, aby sme vedeli jednoznačne konštatovať, že stres spôsobuje ktorúkoľvek chorobu, sme ale ešte dosť ďaleko. Úlohou nás ostatných je starať sa o svoju mentálnu hygienu a podporu odolnosti, aby sme ho zvládali lepšie a najmä s minimom dôsledkov pre zdravie, život bez neho je totiž ťažko predstaviteľný. Premostením na výber zamestnancov potom je požiadavka, aby sme sa snažili poznať úroveň odolnosti kandidátov a o ich prijatí či neprijatí či špecifickom umiestnení sa rozhodovali aj na základe poznania nárokov na zvládanie stresu na každej pozícii. Niekto môže pracovať v skleníku, niekto na mínovom poli.V rámci výberu svoju úlohu splníme, ak ich nezameníme.

Zdroje:

Cohen, S., Murphy, M. L. M., & Prather, A.A. (2019). Ten surprising facts about stressful life events and disease risk. Annual Review of Psychology, 70, 577–597.

O’Connor, D. B., Thayer, J. F., & Vedhara, K. (2021). Stress and Health: A Review of Psychobiological Processes. Annual Review of Psychology.

Chan, K. L. et al. (2023). Central regulation of stress-evoked peripheral immune responses. Nature Reviews Neuroscience.

Kim, E. J., & Kim, J. J. (2023). Neurocognitive effects of stress: a metaparadigm perspective. Molecular Psychiatry.