Interview patrí k najpoužívanejším metódam výberu zamestnancov a je mnohými manažérmi považované za najlepší spôsob ohodnotenia kandidátov. Dôležité je však mať na pamäti, že nie je interview ako interview. Medzi výskumníkmi platí zhoda, že najlepšiu schopnosť predpovedať budúce správanie kandidáta vykazuje štruktúrované interview na rozdiel od neštruktúrovaného, ktoré má len veľmi malú prediktívnu hodnotu. Paradox praxe: to čo je účinné minimálne sa využíva oveľa častejšie než to čo budúci prínos zamestnanca predpovedá takmer najlepšie.
Čo je vlastne neštruktúrované interview?
Pre neštruktúrované interview je typický scenár kedy nie sú vopred pripravené otázky, iba okruhy tém (ak vôbec). Otázky sú kladené voľne, v priebehu rozhovoru, v nadväznosti na predchádzajúcu odpoveď uchádzača. Asi nik nebude protestovať proti tvrdeniu, že objektivita neštruktúrovaného interview je, zjemňujúco povedané, ohrozená. Dôvodov je viacero:
• Nie sme schopní porovnať odpovede viacerých kandidátov na tú istú pozíciu. Hoci sa štruktúrované interview (kladenie rovnakých otázok, v rovnakom poradí) môže zdať nudné, dáva rovnaké šance všetkým uchádzačom preukázať čo v nich je.
• Chyby sociálnej percepcie – do celého procesu nekontrolovateľne vstupuje „šum“ v podobe chýb a rôznych skreslení vznikajúcich na základe sociálnej percepcie napr. chyby prvého dojmu, chyby podobnosti´ (chybám a skresleniam sme sa venovali v občasníku č. 2), ktoré nemáme šancu ukontrolovať bez vopred zadefinovanej štruktúry. Takýmto spôsobom sa pomerne často stane, že jediná výrazná charakteristika uchádzača odpúta pozornosť od všetkého ostatného a na jej základe budú vynesené finálne súdy. Štruktúrované interview dáva možnosť sa uzátvorkovať, t.j. oddeliť prvý dojem od skutočných odpovedí a posúdiť mieru ich závažnosti.
• Rôzne osoby kladú rozdielne otázky, ktorých výstupom môže byť úplne odlišné popisy človeka.
• Náročnosť zachytenia všetkých informácií. Bez vopred pripraveného modelu, postupu kladenia otázok musí byť pozornosť zameraná nie len na zachytenie obsahu povedaného ale i na permanentné plánovanie budúcej otázky, ktorá by mala byť vhodne položená.
Prečo teda pomerne často dôverujeme výstupom z neštruktúrovaných interview „ a la splynutie duší?“
Neštruktúrované vedenie rozhovoru je nám prirodzené. Získavame ním inform á c i e v každodennom živote. Keď neviem, opýtam sa, vyjasním si nedorozumenia, nezrovnalosti po svojom. Z tohto dôvodu pravdepodobne veríme, že neštruktúrované vedenie rozhovoru umožní poskytnúť dôkladný obraz o človeku. Prispôsobím mu otázky ako potrebujem a takým spôsobom vyplním domnelé medzery v poznatkoch. Iným dôvodom je súčasný trend a orientácia na jedinečný, neopakujúci sa individuálny prístup ku človeku. Stavajúc na jedinečnosti je prirodzené predpokladať, že vopred pripravené, totožné, otázky zabraňujú vo flexibilite a slobode pýtať sa. Každopádne všetci pohovorovaní by mali mať rovnakú šancu zodpovedať všetky položené otázky. Je fér dať im predviesť sa za rovnakých okolností a v rovnakom merítku.
Ilúzia istoty – „Vidím, počujem, viem.“ – Vedenie neštruktúrovaného interview sa často spája s apelom na intuíciu a rovnako aj s tendenciou nadhodnocovať kvalitu vlastných hodnotení a nepociťovanie potreby preverovať si vlastné hodnotenia.
Sloboda opýtať sa čokoľvek vedie k nádeji, že môžeme odhaliť niečo neobvyklé, najlepšie výnimočný talent alebo schopnosť uchádzača.
Zhrnutie
Štruktúra je dobrá. V najsilnejšej podobe ju môžeme uplatniť ako na znenie otázok, tak na systém zhodnocovania (bodovania) odpovedí, i na celý proces vedenia rozhovoru. Poskytuje rámec pre hodnotenie a objektívne porovnávanie kandidátov aj za cenu straty určitých informácií. Interview v takejto podobe dokáže naozaj predpovedať najviac, pravdou však je, že je mimoriadne náročné na prípravu.
Pokiaľ sa nechcete vzdať slobody opýtať sa čokoľvek, vhodnou radou je vopred si pripraviť kľúčové otázky, ktoré sa opýtate všetkých kandidátov a následne si zadefinovať na čo ďalšie sa ešte môžete opýtať a rovnako si vymedziť spôsob ako budete narábané s takýmto druhom informácií. Majte však na mysli, že v takom prípade ste pod vplyvom mnohých ďalších, celú situáciu zahmlievajúcich informácií.
Častým dôsledkom môže byť totálny pracovný výbuch uchádzača, ktorý sa v rámci rozhovoru javil ako veľmi perspektívny… .