Za tým, že si necháte napísať diplomovú prácu niekým iným, či prípadne ju síce stvoríte sami ale systémom Ctrl+C -> Ctrl+V, môžu byť nepochybne aj mnohé iné dôvody než vaša osobnosť. Môže vám chýbať inteligencia potrebná na formulovanie samostatných myšlienok, nemusíte mať na to čas, môžete si to vyhodnotiť ako neefektívne vynakladanie úsilia v spleti iných životných priorít, môžete pociťovať príliš veľký tlak… Čokoľvek.
Podobným nepríjemnostiam čelia však aj tí, ktorí napísanie diplomovky zvládnu samostatne. Je to najmä ľudská osobnosť a na ňu viazané hodnoty a postoje, ktoré sa zásadným spôsobom premietnu do konečného rozhodnutia. Tento problém nie je v psychológii nový; skúma sa už pár desaťročí a osobnostné črty, ktoré človeka predisponujú k tomu, aby prijal problematické rozhodnutie sú pomerne dobre zmapované. Poďme sa na ne pozrieť bližšie.
Akademická nečestnosť a akademické podvádzanie.Opísanie diplomovky či vydávanie práce inej osoby za vlastnú je len jeden z mnohých spôsobov, ako porušovať normy vo vzdelávaní. Medzi ďalšie patria:
- Úplatkárstvo (peniaze alebo iné pôžitky za splnenie vzdelávacej podmienky)
- Opisovanie a používanie zakázanej pomoci a/alebo nedovolených technológií pri vedomostných testoch (odpisovanie od spolužiaka, ťahák, spomíname si však aj na prípad z Právnickej fakulty UK, kedy boli nádejným študentom diktované správne odpovede z auta krúžiaceho v jej okolí 🙂 )
- Fabrikácia údajov a zdrojov (ak sa niekomu nepodarí zohnať dosť odpovedí do výskumného projektu, jednoducho si chýbajúce vymyslí, rovnako si možno vymyslieť aj citáty ). Vyššou formou je data-tinkering vyskytujúci sa u nečestných vedcov, upravujúcich svoje dáta tak, aby výsledky korešpondovali s ich skvelými hypotézami – z tohto boli usvedčení aj renomovaní autori.
- Impersonácia (namiesto seba za seba pošle študent niekoho iného)
- Sabotáž (napríklad telefonát o bombovej hrozbe v čase písomky)
- Priame falšovanie a menenie údajov (v indexe, informačných systémoch, ale aj vlastnoručné vyrobenie si vysokoškolského diplomu.)
- Plagiátorstvo, vydávanie cudzej práce za vlastnú v najrôznejších podobách a formách. (Od toho, že študent na seminári propaguje myšlienku, ktorú vyslovil jeho momentálne neprítomný spolužiak dva dni predtým v krčme, cez rôzny typy pozabudnutí uvedenia autora myšlienky (vrátane naozaj neuvedomovaného) až po to, že jedinou vlastnoručne napísanou časťou odovzdanej práce je jej titulná stránka)
Zoznam by mohol pokračovať ďalej, všetci čo chodili do školy si nepochybne dokážu spomenúť na niečo, čo sme nevymenovali. Od základných škôl vyššie, akademické fígle sa vyskytujú všade. Nevyužíva ich každý, alev rôznych prieskumoch naprieč rôznymi krajinami 50 a viac percent študentov priznáva, že aspoň raz niektoré z nich použili. Na rešpektovaní pravidiel sa v nemalej miere podieľajú aj sociálne normy, teda to, čo vidíme okolo seba. Z tohto hľadiska je skutočnosť, či a ako sa niekomu podvádzanie „prepečie“ významným činiteľom rozhodujúcim o tom, koľko ľudí niečo také bude skúšať v budúcnosti…
Vo výskumnej literatúre venovanej podvádzaniu sa najviac uplatňuje Perryho dvojdimenzionálny model, skladajúci sa z pochopenia pravidiel a ich rešpektovania. Človek tak môže byť uznaný za akademicky nečestného len vtedy, ak:
- vie, čo je povolené a čo nie
- vedome to porušuje
A čo osobnosť?
Tamara Giluk a Bennet Postlethwaite z amerických univerzít publikovali pred piatimi rokmi prehľadovú štúdiu o tom, ako súvisí akademická nečestnosť s osobnostnými črtami systému Big Five . Najprv sa pokúsili z teórie odvodiť, čo by sa dalo očakávať.
- Neurotizmus. Citliví ľudia s väčšou pravdepodobnosťou zažívajú negatívne emocionálne stavy ako je úzkosť, pocity viny, neistota či sebaľútosť. Vo všeobecnosti horšie znášajú stres, ľahšie vnímajú neutrálne situácie ako ohrozujúce, drobné frustrácie môžu vnímať ako obrovské. Z toho logicky vyplýva tendencia chápať náročnejšie skúšky alebo projekty viac ako hrozbu než ako výzvu. Najmä pod časovým tlakom sa im tak využitie nečestných praktík môže zdať ako vhodný spôsob zvládnutia požiadaviek. Na druhej strane, neurotizmus môže mať aj opačný efekt: jeho súčasťou je aj menej odvahy a vidina sankcií pri prípadnom odhalení môže pôsobiť na citlivejších ľudí odstrašujúco, takže v skutočnosti budú podvádzať menej, než ich emocionálne odolné protiklady.
- Extraverzia. Táto vlastnosť nie je len o komunikatívnosti a výrečnosti, (hoci aj tieto by stačili, aby sa hľadali súvislosti medzi ňou a niektorými politikmi podozrievanými v minulosti z plagiátorstva). V skutočnosti sú to jej menej známe podvlastnosti (facety) ako je vyhľadávanie vzrušenia a ambície, ktoré by mohli súvisieť s nečestným správaním v akademickej sfére. Najmä vyhľadávanie vzrušenia a s ním súvisiaca odvaha znamenajú súčasne aj pripravenosť niesť riziká a v neposlednom rade aj hodnotenie nebezpečenstiev ako menej pravdepodobných a menej ohrozujúcich. Rola ambícií je naopak nejasná, na jednej strane by mohli podvádzanie podporovať, nakoľko jeho využívaním by malo byť možné dosiahnuť významnejšie ciele, na druhej strane však môžu pôsobiť aj utlmujúco; jednoducho mnohým nemusí stáť za to ohrozovať svoju povesť a budúce ciele prípadným prezradením nečestného postupu.
- Otvorenosť voči skúsenosti: osobnostná vlastnosť veľmi silno súvisiaca s inteligenciou a orientáciou na dosahovanie učebných cieľov. Teoreticky by tak malo byť opodstatnené predpokladať, že
akademickým podvádzaním bude súvisieť len vzdialene a skôr negatívne. Na druhej strane, nekonformnosť nositeľov tejto črty a rovnako aj tendencia k vyhľadávaniu intenzívnych zážitkov by mohli naznačovať, že nejaký pozitívny vzťah k podvádzaniu by sa mohol vyskytnúť aj v prípade otvorenosti.
- Prívetivosť: črta popisujúca, akým spôsobom človek vstupuje do medziľudských vzťahov. Prívetiví ľudia sú dôverčiví, majú radi iných, rešpektujú ich a usilujú sa im nespôsobovať nič zlé. Naopak,snažia sa byť milí, podporujúci a ohľaduplní, vyhýbať sa konfliktom.V tomto prípade sa dá očakávať jednoznačná podoba vzťahu aj k akademickému podvádzaniu: čím viac prívetivosti, tým menej podvádzania. Navyše, vyššia by mala byť aj miera jeho odsúdenia, nakoľko prívetiví ľudia majú sklon vnímať aj dodatočné škody, ktoré akademické podvádzanie spôsobuje napríklad pri rozhodnutiach o prijatí, štipendiách a podobne. Prívetiví ľudia sa jednoducho nezaujímajú len o blaho tých, ktorí sa nachádzajú v ich okolí, ale aj o blaho či práva ostatných.
- Svedomitosť: črta reprezentujúca zmysel pre poriadok,systematickosť a sebaorganizáciu, ale aj pracovitosť a plánovitý štýl prístupu k povinnostiam. Je tradične dobrý indikátor budúceho školského a pracovného úspechu. Jej držitelia sa okrem iného vyznačujú aj pozitívnym vzťahom k pravidlám, procedúram a tradíciám, menej prokrastinujú, čoho následkom by sa mali menej často dostávať do situácií, kedy potrebujú podvádzať. Svoje úlohy zvládajú skôr systematickou činnosťou než šikovným využívaním ponúkajúcich sa príležitostí. Preto je na mieste očakávať zreteľný negatívny vzťah k porušovaniu noriem a podvádzaniu, nielen v pracovnom prostredí.
Výsledky
A ako to dopadlo? Na základe 17 štúdií na stredoškolákoch a vysokoškolákoch publikovaných za posledných 10 rokov a spĺňajúcich prísne kritériá, autori dokázali formulovať nasledujúce závery:
| Črta | Sila a smer vzťahu | Čo to znamená |
| Neurotizmus | Nepotvrdený pozitívny | Neurotickejší jedinci by mohli podvádzať viac, vzťah je však príliš slabý a nejednoznačný, než aby sa dalo naň spoliehať. |
| Extraverzia | Nepotvrdený pozitívny | Extrovertní jedinci by mohli podvádzať viac, vzťah je však príliš slabý a nejednoznačný, než aby sa dalo naň spoliehať. |
| Otvorenosť voči skúsenosti | Nepotvrdený negatívny | Jedinci otvorení voči novej skúsenosti by mohli podvádzať menej, vzťah je však príliš slabý a nejednoznačný, než aby sa dalo naň spoliehať. |
| Prívetivosť | Potvrdený negatívny | Prívetivejší ľudia akademicky podvádzajú menej často. |
| Svedomitosť | Potvrdený negatívny | Svedomitejší ľudia akademicky podvádzajú menej často. |
Obmedzením celého výskumu je, že sa štúdie spoliehali na síce anonymne vypĺňané, ale predsa len dotazníky. Limitom je aj fakt, že sa nezohľadňoval vek a pohlavie respondentov. Na druhej strane, hlavné zistenie na ktoré poukazujú sa zdá byť hodnoverné a medzičasom ho potvrdilo aj niekoľko experimentálnych výskumov.
Vzťah akademického podvádzania a temnej triády
Menej prívetivosti a menej svedomitosti má blízko aj k tzv. Temnej triáde tvoriacej jadro toxického správania, často skúmaného v kontexte práce. Viacerých výskumníci sa však podujali preskúmať aj priame vzťahy trojice toxických osobnostných čŕt –narcizmu, machiavelizmu a psychopatie k akademickému podvádzaniu.Pred niekoľkými rokmi sa o to v rámci svojej diplomovej práce na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského pokúsil aj Ladislav Müller.
Jednotlivé osobnostné črty systému Dark Triad majú vo svojej charakteristike zahrnuté vlastnosti, ktoré by sme logicky mohli považovať za prediktory podvádzajúceho správania:
- Machiavelisti,charakteristickí cynizmom a manipuláciou ostatnými, často vykazujú široký rozsah nečestných taktík za účelom dosiahnutia vlastných záujmov.
- Narcistickí jedinci sú často arogantní, zameraní na seba a sebazdôrazňujúci.
- Poslednou z triády osobnostných čŕt tvoriacich systém Dark Triad je subklinická psychopatia. Títo jedinci sú typickí emočným chladom, manipuláciou ostatnými,impulzívnym vyhľadávaním vzrušenia a tendenciou k antisociálnemusprávaniu. Častokrát sa zapájajú do nebezpečnej a ilegálnej činnosti s malým ohľadom na možné dôsledky takéhoto konania.
Ktoré z vyššie uvedených charakteristík tak možno považovať za najsilnejšie prepojené s podvádzaním na akademickej pôde? Túto otázku sa autor usiloval riešiť tak, že výsledky dotazníka merajúceho uvedené toxické črty spojil s výsledkami dotazníka akademickej integrity (Academic Integrity Survey), opäť za podmienky úplne anonymného odpovedania.
Výsledky
Výsledky veľmi jednoznačne ukázali najmä na pozitívny vzťah psychopatie a častosti akademického podvádzania. V jednoduchosti, čím viac jedného, tým viac druhého. Približne o polovicu slabší, avšak stále ešte významný bol vzťah častosti akademického podvádzania k narcizmu. Naopak,pri machiavelizme bol (vcelku prekvapujúco) vzťah na úrovni náhodného.
Ak sme sa však pýtali, nakoľko závažný problém jednotlivé formy akademického podvádzania sú, vyvstal trochu iný obraz: v tomto prípade platilo, čím viac machiavelizmu, tým boli veci ako opisovanie či prijímanie nepovolenej podpory od iných vnímané ako menej a menej závažné porušenie pravidiel.
Na čo nám môže byť toto všetko dobré pri výbere zamestnancov?
Nuž, nájde sa aj iný spôsob využitia, než nalepiť nelichotivú diagnózu na čelá pristihnutých. Dodnes radi spomíname na vysokého manažéra softvérovej firmy,ktorý keď zistil, že si uchádzač o manažérsku pozíciu nechal svoju diplomovku napísať za peniaze, odmietol sa ním ako kandidátom ďalej zaoberať.
Naopak, sú firmy aj pracovné pozície, kde sú „chytráci“ žiadaní a po toxických vlastnostiach je dopyt, zvyčajne až do momentu, kedy ich takíto ľudia začnú uplatňovať nielen voči vonkajšiemu prostrediu, ale aj dovnútra firmy.
Suma sumárum, nie je na škodu venovať sa pri pohovore aj týmto oblastiam uchádzačovej histórie. Zistenie, že si niekto v rámci svojho štúdia prilepšoval nie úplne fér trikmi nám hovorí niečo nie len o osobnosti uchádzača a jeho/jej postojoch, ale aj o tom,ako by sa mohol správať v budúcom zamestnaní.
Skončením štúdia sa v podstate nič tak zásadné nekončí; človek, ktorý pokračuje ďalej. je viac menej identický s tým pôvodným. Preto je spôsob plnenia študijných požiadaviek dobrou témou do behaviorálneho rozhovoru, (napríklad formou pýtania sa na písanie diplomovky) alebo sa napríklad oplatí si ju nechať v rámci výberovej procedúry ukázať a (ak máme vo firme príslušného experta) si o nej aj zasvätene podebatovať. Minulosť je totiž stále najlepším prediktorom budúcnosti a odovzdanie fake-ovej diplomovky len zvyšuje pravdepodobnosť odovzdávania iných neautentických výsledkov či prisvojovania si práce kolegov. Napriek všetkej šikovnosti týchto ľudí v tom ako vykývať so systémom a zvládnuť zdanlivo nezvládnuteľné, máme za to, že najlepšou stratégiou je poďakovať im a poslať ich… robiť politiku?
To by bolo príliš smutné, ísť jednotiť burgyňu je lepší trest ?