Keď v životopise vidíte veľa vystriedaných povolaní, či organizácií, poviete si – jasný fluktuant! Zamýšľali ste ale niekedy, čo je vlastne za tým? Prečo niektorí migrujú z jednej firmy do druhej akoby chodili na klavír, kým iní vydržia na jednom mieste roky? Podobnú otázku si položili aj G. A. Vinson a jeho tím (2007). Pokúsili sa zisť, či sa pod „striedanie“ organizácií nepodpisujú individuálne rozdiely v našich osobnostných črtách. Poďte sa pozrieť na to, čo sa im podarilo zistiť.
Organization switching
Pod týmto termínom (ďalej len OS) môžeme chápať, sklon často meniť zamestnávateľa. Nejedná sa o fluktuáciu v pravom slova zmysle (turnover), ktorá môže mať množstvo faktorov, ale skôr o tendenciu uchádzača „switchovat“/ meniť organizácie počas celoživotnej kariérnej dráhy – organization switching je teda „premennou“, ktorá nezávisí od konkrétnej organizácie, ani od konkrétnej situácie. Považuje sa za akúsi predispozíciu, ktorá ženie pracovníka k zmene.
Osobnosť
Autori vplyv osobnosti na OS skúmali cez optiku osobnostných čŕt koncepcie Big Five (podrobene o týchto charakteristikách, ste sa mohli dočítať v č. 2 – 6). Pozrime sa na to, aké vzťahy predpokladali medzi jednotlivými črtami a OS.
Neuroticizmus
Úzkostlivosť, bojazlivosť, napätosť, nervozita a celková emocionálna nestabilita neurotických jedincov sa podľa autorov podpisuje pod ich tendenciu častejšie zažívať nespokojnosť v práci (majú sklon k depresívnosti, impulzivite atď.), čo by mohlo rezultovať k vyššej miere OS v márnej nádeji, že nájdu spokojnosť a šťastie v inej firme. Autori tiež poukazujú na ďalší dôležitý fakt – neuroticizmus sa často spája aj s horším pracovným výkonom a kontraproduktívnym pracovným správaním (poškodovanie organizácie, jej majetku, mena …), čo môže byť taktiež príčinou, prečo neurotickí ľudia často menia prácu – jednoducho nemajú na výber – za zlý výkon a správanie sa ich organizácia „zbaví“. Autori predpokladali, že táto osobnostná črta sa bude s OS spájať pozitívne ( = čím neurotickejšia osobnosť, tým vyššia tendencia meniť organizácie).
Otvorenosť voči skúsenosti
Ako už vyplýva z názvu samotnej črty, otvorení sú otvorení zmene, novým podnetom a novým perspektívam, preto autori predpokladali, že medzi touto osobnostnou črtou a OS bude taktiež pozitívny vzťah.
Svedomitosť
Súvislosť medzi svedomitosťou a OS môže byť aj pozitívna, aj negatívna. Na jednej strane je aspektom svedomitosti spoľahlivosť, zodpovednosť a vyhýbanie sa riziku – čo by malo naznačovať menší switching. Svedomití by teda mali cítiť povinnosť zostať u svojho zamestnávateľa z lojality alebo povinnosti a tiež by mali mať menšiu chuť riskovať zmenu „teplučkého miestečka“. Svedomitých ale poháňa túžba po výsledkoch, úspechoch a uznaní. Ak im to ich organizácia nedokáže poskytnúť, môže ich to smerovať ku konkurencii. Autori preto predpokladali, že vyhýbanie sa riziku ako jedna z charakteristík svedomitosti sa bude spájať s menším OS, kým orientácia na úspech (achievement) sa bude spájať s väčším OS.
Extroverzia
Extroverti ako spoločenskí a družní ľudia zvyknú mať širokú sieť kontaktov (vrátane tých pracovných) a tým i množstvo rôznych príležitostí. Ich energickosť môže byť dobrým základom pre vytrvalosť v hľadaní nových príležitostí. Zdá sa teda, že ich tendencia k OS by mala byť väčšia. Na druhej strane ale doterajšie výskumy poukazujú na to, že extroverti bývajú v práci spokojnejší, čo by ich naopak malo viesť k tmu, aby v organizácii zotrvali. Ani sami autori si netrúfli predpokladať, ako sa extroverzia v súvislosti s OS prejaví.
Prívetivosť
Nakoľko doterajšie výskumy nenaznačili, že by mala prívetivosť akokoľvek súvisieť s tendenciou opúšťať zamestnanie, predpokladalo sa, že medzi touto črtou a OS nie je vzťah, a so striedaním organizácií nijako nesúvisí.
Ako postupovali
Výskumnú vzorku týmto odborníkom tvorilo až 1081 uchádzačov. K dispozícií mali ich kompletnú profesnú históriu, ako aj informácie o povýšeniach na manažérske, technické, obchodné či „security“ pozície, a samozrejme dáta z osobnostných dotazníkov, ktoré merali uvedené črty. OS merali pomerom počtu rokov praxe a počtu vystriedaných zamestnaní. Tento index potom reprezentoval priemerné množstvo času, ktoré osoba strávila v každej organizácii. Čím menší index, tým vyššie OS. Napr.: 24r. praxe v 4 organizáciách = index 6 (nižšia tendencia OS) 24r. praxe v 8 organizáciách = index 3 (vyššia tendencia OS).
Výsledky
Výsledky štúdie potvrdili vzťah medzi osobnostnými črtami človeka a jeho tendenciou meniť zamestnávateľa, nie však celkom tak, ako to autori predpokladali.
- Potvrdilo sa, že otvorení majú sklon organizácie meniť častejšie.
- Na veľké prekvapenie výskumníkov sa však ukázalo, že neuroticizmus s OS nijako nesúvisí. Doterajšie predpoklady, že náročné prostredie v kombinácii s citlivou a nestabilnou povahou povedie k fluktuácii, sa teda ukázali ako neplatné.
- Najsilnejší vzťah/súvislosť sa preukázala pri svedomitosti. Výsledky skúmania ukázali, že tá sa však s OS spája negatívne – s vyššou mierou svedomitosti teda silnie aj tendencia meniť prácu.
- A čo extroverzia? Výsledky skúmania ukázali, že extraverzia sa s OS spája pozitívne, takže, čím viac je človek extrovertnejší, tým pravdepodobnejšie bude organizácie častejšie striedať. Tento vzťah však nebol tak silný a jednoznačný, ako pri ostatných osobnostných črtách.
Možno si i Vy hovoríte, že to predsa musí závisieť od oblasti, v ktorej firma pôsobí. Inak funguje finančníctvo, inak reality a inak priemysel. Nuž, takto uvažovali i samotní výskumníci. Preto dané vzťahy podrobili ďalšej analýze, ktorá tieto rozdiely brala do úvahy. No ani za týchto podmienok nedošlo k výrazným zmenám v uvedených vzťahoch, čo podľa autorov naznačuje, že sú relatívne univerzálne platné naprieč rôznymi pracovnými odvetviami.
Čo z toho vyplýva, a čo to pre Vás znamená?
Výskum ukázal, že tendencia často striedať zamestnanie súvisí s osobnostnými rozdielmi medzi jednotlivcami. Nie je teda dôsledkom len aktuálnych trendov, ale niečoho oveľa trvalejšieho. Toto zistenie je o to pozoruhodnejšie, že sa vzťahuje na OS počas celoživotnej kariérnej dráhy, na ktorú má vplyv obrovské množstvo faktorov, ako aj na rozličné pracovné oblasti. To znamená, že za časté striedanie zamestnaní nemôžu ani tak konkrétne okolnosti v konkrétnej firme, ani trendy v spoločnosti, ani druh pracovného odvetvia, ale to, čo hrá „prím“ je naša osobnosť. Práve osobnostná štruktúra sa do veľkej miery podpisuje pod to, ako často budeme prácu meniť.
Rada do praxe
Je dobré tieto vzťahy poznať a zohľadňovať ich pri výbere, a to najmä ak sa jedná o pozície, kde je fluktuácia vysoká.
Najsilnejší je tento vzťah pri svedomitosti. Pri vysoko svedomitých, teda možno očakávať OS častejšie (zrejme ako prostriedok dosahovania kariérneho rastu). A tu sa to trochu komplikuje … Svedomitosť sa dlhodobo ukazuje ako najsilnejší a najlepší osobnostný prediktor pracovného výkonu. Početné výskumy, metanalýzy a metaštúdie za posledných niekoľko rokov hovoria jasne – čím vyššia svedomitosť, tým lepší výkon. Berte svedomitých, lebo práve oni sú najproduktívnejší, úlohe sa venujú detailne, dlho a zodpovedne, s povinnosťami sa stotožňujú a chcú napredovať! Ako sa ale ukazuje, zároveň sú teda tými, ktorí Vám z firmy asi najrýchlejšie odídu. Tak čo? Brať, alebo nebrať?
Rada do praxe
Nie je jednoduché rozhodnúť, čo „zaváži“ viac. Či dobrý výkon, ktorý Vám svedomitý prinesie, alebo náklady, ktoré vzniknú jeho odchodom, krátkym zotrvaním vo firme, opätovným náborom, výberom, zaškoľovaním … Našou rada znie – berte! Nájsť svedomitého a kompetentného človeka je „poklad“, preto treba vedieť, ako si ho udržať. Nakoľko svedomitých ženie túžba po úspechu a uznaní, mali by ste im vytvoriť také podmienky, kde to môžu dosiahnuť. Ponúknite im lepší plat, povýšenie, nové výzvy a zodpovednosti. Musia veriť že, úspech sa im skôr podarí dosiahnuť u Vás, ako u konkurencie. Dajte im pocítiť, že si ich výkon vážite, patrične ho oceňte a majte pripravené možnosti, „čo ďalej“, keď opäť pocítia túžbu posunúť sa.
Prekvapivo, neurotikov sa z toho hľadiska nemusíte obávať. Ich labilita a citlivosť by sa nemali premietať do ich tendencie opustiť Vás . Ako však vieme, vysoké skóre v neuroticizme so sebou prináša mnoho iných rizík, dajte preto prednosť radšej iným uchádzačom.
Pri otvorených treba rátať s tým, že po čase budú hľadať inšpirácie inde, a isté riziko a je aj u vysoko extrovertných.
Zdanlivo samozrejmá vec, že osobnostné predispozície budú vplývať na tendenciu odísť, má teda zaujímavé implikácie pre prax – zrazu sa ukazuje, že to čo mal byť náš najväčší spojenec – svedomitosť – nám môže aj pekne zavariť, a že to, čoho sme sa zvykli obávať – neuroticimus ako možná príčina fluktuácie – vlastne až takým strašiakom nie je. Veda sa skrátka neustále posúva ďalej, a ak chcete byť aj Vy vo výberovom procese „up to date“ , nevynechajte ani ďalší článok!