Farba je veľmi dôležitý aspekt utvárania životného priestoru jednotlivca. Z praktického hľadiska nám väčšina farebných testov sľubuje posúdenie osobnosti a pracovnej (odbornej) kvalifikácie. Je však na mieste klásť si otázku:
Odrážajú farebné preferencie zmysluplné informácie o osobnosti, interpersonálnom štýle a správaní?
Za pozitívum vyzdvihujú autori testov posudzovania osobnosti na základe farieb nižšiu mieru čitateľnosti, resp. prehliadnuteľnosti účelu testu. Druhým argumentom, ktorým operujú je avizovaná kultúrna nezávislosť testov ako i nezávislosť od jazyka. Z popísaného vyplýva, že nemusí byť tak veľký strach o sociálne žiaduce odpovede ako aj potrebu prekladu, prehodnotenia resp. štandardizácie.
Dovoľujeme si nesúhlasiť s popisovanými argumentmi. Prečo?
Využívanie farieb ako projektívneho materiálu je známe takmer od začiatku zámeru testovania psychických vlastností osobnosti. Obávame sa však, že informácie získané z interpretácie farebnej preferencie sú nepostačujúce z hľadiska dlhodobej prediktívnej hodnoty.
Univerzálne zákonitosti pri interpretácií farebných preferencií neexistujú. Evidentné sú veľké interindividuálne rozdiely, do ktorých vstupuje životná skúsenosť ako i momentálne (menlivé) psychické nastavenie. Nepopierame, že farba miestnosti (prostredia) má potenciálny vplyv na náladu a následne môže ovplyvniť interakcie s prostredím či pracovný výkon. Niekomu je lepšie v teplejších farbách, iní preferujú chladnejšie odtiene. Z dizajnérskeho hľadiska je to v poriadku. Z hľadiska psychologického nedostatočné.
Najznámejším teoretikom apelujúcim na vzťah osobnosti a farebnej preferencie je Lűscher (1971) a jeho Farebný test. Podľa Lűschera by mali mať ľudia s podobnými farebnými preferenciami podobné osobnostné vlastnosti. Fyziologické reakcie zažívané pri primárnych farbách (červená, zelená, žltá a modrá) reflektujú univerzálne základné psychologické potreby (ako nato prišiel?). Keď je primárna farba preferovaná alebo zamietaná poukazuje na deficit alebo potlačenú potrebu. Na tomto mieste by sme radi predniesli náš druhý protiargument týkajúci sa univerzálnosti resp. kultúrnej nezávislosti diagnostiky prostredníctvom farieb. Nielenže vnímanie subjektívnej hodnoty určitej farby závisí od vlastnej skúsenosti, ale líši sa vzhľadom na kultúru, či historické obdobie.
Biela farba je v našej kultúre farba radosti (a čierna farba smútku). V Číne a východných kultúrach je to naopak. Biela znamená smútok a smrť. Je to farba, ktorá sa nosí na pohreby, preto je absolútne nevhodné aby sa nevesta vydávala v bielych svadobných šatách. Modrá je v Číne spájaná s nesmrteľnosťou, pre Židov znamená svätosť, na blízkom východe je braná ako farba, ktorá ľudí ochraňuje. V Holandsku ju považujú za teplú a zženštilú, vo Švédsku za chladnú a mužnú. V juhovýchodnej Ázii a Japonsku je modrá farba málo obľúbená.
Ako môžu konkrétne farby reflektovať tú istú potrebu v rôznych kultúrach, keď sa pozrieme na ich kultúrne významy?
Na kultúrnu nezávislosť prirodzene nadväzuje viazanosť vnímania farieb na konkrétny jazyk. Určite ste už počuli, že eskimáci vnímajú a majú podstatne bohatšiu slovnú zásobu týkajúcu sa vnímania bielej farby a snehu …
Prečo sa teda farebné testy javia ako valídne, resp. platné nástroje merania osobnosti?
Veľké množstvo interpretatívnych stanovísk výsledkov testu je podľa Holmesa a jeho kolegov tak všeobecné, že môžu opísať takmer každého. Tento fenomén je známy pod pojmom Barnumov efekt. Ide o všeobecne platný psychologický jav, kedy má človek tendenciu akceptovať akékoľvek všeobecné a vágne popisy osobnosti ako priamo ušité na jeho osobu.
Významne sa Barnumov efekt podieľa na úspechu grafológov, senzibilov, astrológov a všetkých pseudoradcov, ktorí formulujú svoje predpoklady neurčito, nekonkrétne, ale všeobecne zrozumiteľne obsahujúc pozitívne i negatívne hodnotenia.
Objasňujúcim psychologickým mechanizmom je tzv. selektívne myslenie resp. sebaklam v rámci, ktorého ide o subjektívne potvrdzovanie platnosti. Vyskytuje sa u každého neuvedomovane a v rôznej miere v závislosti od individuálnej psychiky a aktuálnej subjektívnej situácie. Výsledky Holmesovho výskumného bádania sa javia ako podporujúce predpoklad, že Lűscherov farebný test je efektívny práve kvôli Barnumovmu efektu, t.j. výsledky z testovania budú sedieť takmer na každého.
Na záver možno konštatovať: Farby neodmysliteľne patria k nášmu životu, spríjemňujú prostredie a navodzujú atmosféru. Avšak vyvodzovať z nich úsudky o osobnostných vlastnostiach a dlhodobejších charakteristikách je prinajmenšom diskutabilné.
Keď Vám v budúcnosti budú ponúkať takúto formu diagnostiky s dobrým úmyslom Vás prosíme o zváženie popísaných argumentov. Rôzni prevádzkovatelia pseudoporadenských firiem účelovo využívajú poznatky o psychologických javoch a ponúkajú „efektívne“ riešenia v situáciách neistoty, krízy…
Buďme k sebe úprimní: Na koľkých z nás platí nasledovný popis? „Potrebujete aby vás ostatní ľudia mali radi a uznávali vás, a napriek tomu máte tendenciu byť sám k sebe kritický. Aj keď máte nejaké osobnostné nedostatky, ste celkovo schopný ich vykompenzovať. Máte výrazné nevyužité kapacity, ktoré ste ešte neobrátili k svojmu prospechu. Občas máte vážne pochybnosti, či ste urobili správne rozhodnutie, alebo správnu vec.”
V prípade, že Vás článok navnadil a radi by ste sa vzdelali v science approved technikách (takých, ktoré neskončia v rubrike obludárium:) ako zlepšiť svoje výberové schopnosti, nižšie nájdete odkaz na open kurzy pre všetkých, ktoré aktuálne ponúkame:).