Ako naučiť človeka aby bol asertívny? To je otázka, ktorú si možno kladiete mnohí z vás, ktorí pracujete v oblasti ľudských zdrojov, či už vzhľadom k sebe, alebo vo vzťahu ku svojim kolegom. Asertivita je schopnosť vyjadriť svoje potreby, pocity, názory a práva bez toho, aby ste ubližovali alebo urážali druhých. Je to dôležitá zručnosť, ktorá dokáže pomôcť nielen v pracovnom prostredí, ale aj v osobnom živote. Pomôže zvýšiť sebavedomie, zlepšiť komunikáciu, znížiť stres a zvýšiť spokojnosť so vzťahmi.
V tomto článku sa pozrieme na niektoré poznatky o asertivite a metódach jej rozvoja z pohľadu vedeckého výskumu. Asertivita bola kedysi mimoriadne populárnou témou v poradenstve, psychoterapii, osobnom rozvoji, firemnom vzdelávaní a pod. ale v posledných rokoch sa jej venuje zreteľne menšia pozornosť, možno aj preto, lebo sa naozaj kdekto cíti povolaný aby o nej hovoril, či ju školil. My vám chceme pripomenúť vedecké základy toho, prečo je asertivita dôležitá a taktiež aj ako ju môžete zlepšiť pomocou overených metód. Asertivite ako rozvíjateľnej kompetencii sme sa v Dobrom výbere podrobne venovali už pred niekoľkými rokmi tu
História asertivity
História nácviku asertivity sa začala v roku 1949, keď psychológ Andrew Salter publikoval knihu Conditioned Reflex Therapy, v ktorej zdôrazňoval potrebu niektorých ľudí, najmä tých, ktorých nazval „utlmenými osobnosťami“, naučiť sa otvorenejšie vyjadrovať. Išlo o jednu z prvých svojpomocných príručiek na podporu mentálneho zdravia a o jej kvalite hovorí, že je opakovane vydávaná v nemalých nákladoch dodnes. Neskôr Joseph Wolpe, jedna z najvýraznejších postáv v povojnovej klinickej psychológii zaradil tréning asertivity do nového prístupu k terapii neuróz, ktorý sa vtedy nazýval behaviorálna terapia. Wolpe chápal asertivitu ako spôsob, ako znížiť úzkosť. V 60. rokoch Wolpe spolupracoval s Arnoldom Lazarusom na vytvorení prvého dotazníka na hodnotenie asertivity. Lazarus neskôr definoval asertívne správanie ako „sociálnu kompetenciu“ a neasertívne správanie ako „sociálny deficit“. V 70. a 80. rokoch bola asertivita populárnou témou v klinickej behaviorálnej terapii ale stala sa aj pracovným nástrojom pre tých, ktorí presadzovali občianska práva a feministické či iné hnutia, ktoré zdôrazňovali rovnosť a rešpekt pre všetkých ľudí bez ohľadu na pohlavie, pôvod či sociálny status. V polovici 80. rokov sa však výskum efektu tréningov asertivity znížil, asertivita „doplatila“ na to, že sa NIMH (Národný inštitút duševného zdravia v USA) orientoval viac na biomedicínsky model duševného zdravia a porúch a požadoval, aby sa výskum viac zameriaval na poruchy z diagnostického manuálu. Odvtedy sa tréning asertivity stalo skôr súčasťou väčších terapeutických balíkov než by vystupoval ako samostatný prístup alebo sa popisoval inými termínmi. Súčasne sa z metódy terapeutickej stala metóda masová, asertivita prenikla do rôznych oblastí života a praxe, tréningy prebiehali vo všetkých typoch škôl, na pracoviskách, v rámci výcviku polície, ale napríklad aj v svojpomocných skupinách pacientov s látkovými závislosťami.
Asertivita a psychické problémy
Výskum ukázal, že asertivita a za jej pomoci vyjadrené obsahy súvisia so schopnosťou zvládať rôzne psychické problémy, ako sú úzkosť, depresia, nízke sebavedomie, alebo nespokojnosť s vzťahmi. Napríklad ľudia, ktorí majú problémy s presadením svojich potrieb či želaní, často pociťujú sociálne fóbie, obávajú sa negatívneho hodnotenia od druhých, alebo majú nízke sebahodnotenie. Naopak, ľudia, ktorí sú asertívni, dokážu lepšie smerom k iným komunikovať svoje potreby a pocity, cítia sa viac rešpektovaní a majú vyššiu kvalitu života.
Asertivita sa dá naučiť
Ako sme už uviedli, z terapeutickej techniky sa asertivita stala želanou schopnosťou v pracovnom prostredí. Dobrou správou je, že asertivita sa dá naučiť a zlepšiť pomocou rôznych techník, ktoré využívajú prvky kognitívno-behaviorálnej terapie. Tieto techniky zahŕňajú napríklad:
- Kognitívne preštruktúrovanie: Táto technika spočíva v tom, že sa učíme identifikovať a meniť negatívne myšlienky, ktoré nás brzdia v asertívnom správaní. Napríklad, ak si myslíme, že „ak poviem nie, budú ma mať za zlého“, môžeme si povedať, že „mám právo povedať nie, keď niečo nechcem, a to neznamená, že som zlý človek“. Snahou je zamerať sa na zvládnutie úzkosti prispievajúcej k tzv. vyhýbavému správaniu.
- Behaviorálny nácvik: Táto technika spočíva v tom, že sa učíme praktické zručnosti, ako sa správať asertívne v rôznych situáciách. Napríklad, ak chceme požiadať o zvýšenie platu, môžeme si najprv vymyslieť, čo chceme povedať, ako to povedať, aké argumenty použiť, a potom si to vyskúšať s niekým, komu dôverujeme. Týmto spôsobom získavame sebadôveru a skúsenosť. Za úspech sa považuje nie dosiahnutie želaného, ale to, že sa človek pokúsi želaným spôsobom správať. Ide vlastne o nácvik efektívneho vyjadrovania sa vo verbálnej aj neverbálnej podobe.
- Exponovanie: Táto technika spočíva v tom, že sa postupne vystavujeme situáciám, ktoré nás desia, alebo ktorým sa vyhýbame, pretože si myslíme, že nie sme dostatočne asertívni. Napríklad, ak sa bojíme povedať svojmu šéfovi, že máme priveľa práce, môžeme si najprv racionálne povedať, že to predsa nie je nič strašné ak na niečo také šéfa upozorníme, potom si predstavovať ako by také oznámenie vyzeralo, a nakoniec to skutočne urobiť. Týmto spôsobom sa učíme, že naše obavy sú mnohokrát neopodstatnené, a znižujeme našu úzkosť.
Výhody asertivity
Asertivita má mnoho výhod, nielen pre nás, ale aj pre naše okolie. Niektorými z nich sú:
- Zlepšenie komunikácie: Keď sme asertívni, dokážeme jasne a slušne vyjadriť, čo chceme, čo cítime, a čo si myslíme. Tým predchádzame skresleniam, nedorozumeniam, konfliktom, alebo manipulácii. Zároveň vieme lepšie počúvať a rešpektovať názory druhých, čo vedie k vzájomnej dôvere a spolupráci.
- Zvýšenie sebavedomia: Keď sme asertívni, cítime sa viac hodnotní a spokojní so sebou. Malé úspechy v presadení svojich oprávnených nárokov vedú k uvedomeniu si, že máme právo na svoje potreby, pocity, názory a práva, a že si zaslúžime rešpekt a úctu. Tým zvyšujeme našu sebaúctu a sebaakceptáciu.
- Zníženie stresu: Keď sme asertívni, dokážeme lepšie zvládať stresové situácie, pretože vieme, ako sa postaviť za seba, ako povedať nie, keď niečo nechceme, alebo ako požiadať o pomoc, keď ju potrebujeme. Tým znižujeme naše napätie, frustráciu, alebo hnev, a prospievame svojej pohode a zdraviu.
Načo je dobrá asertivita na pracoviskách?
Asertivita je dôležitá na podporu zmysluplných pracovných vzťahov. Môžete sa cítiť pohodlne, keď vyjadrujete svoj názor, aj keď sa líši od názoru vašich kolegov. Rešpektovanie názorov iných vám môže pomôcť vyriešiť nezhody a efektívne spolupracovať. Asertivita sa môže zhmotniť do rôznych podôb, v závislosti od vašej pozície v hierarchii na pracovisku:
Asertivita pre zamestnancov
Zamestnanci často používajú asertívne techniky na priamu a zdvorilú komunikáciu s nadriadenými a spolupracovníkmi. Tu sú príklady, kedy by ste mohli chcieť byť v práci asertívni:
Ohradenie sa voči mobbingu alebo bossingu: Zamestnanci môžu ubezpečiť svojho kolegu, že sú odhodlaní plniť svoje úlohy a byť v rámci možností aj nápomocní iným, a zároveň mu vysvetliť, že či a čo urobia v prospech iných v pracovných aj mimopracovných záležitostiach je výsostne na ich rozhodnutí..
Vetovanie rozhodnutia skupiny: Možno tím dospel k záveru, s ktorým jeden jeho člen nesúhlasí. Člen tímu môže poskytnúť argumenty pre opačný názor a zostať otvorený úvahám svojich kolegov.
Stanovenie alternatívneho prístupu k úlohe: Predpokladajme, že zamestnanec príde na efektívnejší spôsob, ako zvládať pracovné úlohy. Môžu prejaviť uznanie a rešpekt k zabehaným spôsobom a zároveň popísať, ako môže nová navrhnutá stratégia prospieť organizácii.
Asertivita pre manažérov
Ako manažér je tiež dôležité vedieť byť asertívny, aby ste svojim zamestnancom vytvorili jasné očakávania, poskytli jednoznačné inštrukcie. Vašou úlohou je nielen prejavovať svoju autoritu, ale aj starať sa o dosahovanie pracovných cieľov a produktivitu, pritom by ste to mali robiť spôsobmi, ktoré sú konštruktívne a berú ohľad na to aby vzťahy k podriadeným zostali korektné a v pozitívnom duchu.
Prideľovanie úloh zamestnancom: Nadriadení môžu podriadenému vysvetliť, prečo delegovali konkrétny projekt práve jemu. Môžete byť napríklad na základe dôsledného sledovania jeho/jej pracovného výkonu presvedčení že úloha môže podporiť profesionálny rast tejto osoby.
Prevzatie zodpovednosti za svoje činy: Asertívny vodca je transparentný a ak urobí chybu, mal by ju uznať. Asertívni lídri sú tiež vnímaví ku konštruktívnej kritike a sú ochotní sa zlepšovať.
Zostať pokojný v neočakávaných situáciách: Asertivita môže projektovému manažérovi umožniť upokojiť a podporiť zamestnancov počas krízy. Zahŕňa to byť dôsledný v tom, ako postupovať, a zároveň sa vcítiť do obáv a starostí tímu.
Výhody asertivity v práci
Byť asertívny v práci môže priniesť výhody, ako napríklad:
Zvýšená sebadôvera: Zamestnanci, ktorí v práci úspešne obhajujú svoje stanoviská, sa môžu cítiť istejšie vo svojich komunikačných schopnostiach, čo môže zvýšiť ich sebavedomie.
Efektívna spolupráca: Tímoví kolegovia, ktorí asertívne riešia nezhody, sa môžu jeden od druhého učiť a bez problémov si navzájom poskytovať návrhy a odporúčania..
Rešpekt k autorite: Asertívni manažéri môžu podporiť svoj štýl vedenia tým, že budú asertívne komunikovať so svojimi zamestnancami. Sú jasní a zrozumiteľní, vydávajú svoje pokyny so sebadôverou a ich tím vie, že manažér vníma aj ich myšlienky.
Dôsledky (ne)asertivity
Dôsledky obvykle máva aj nepresadzovanie sa na pracovisku. Zahŕňajú:
Nedostatok jasného smerovania: Manažéri, ktorí si neudržiavajú svoju autoritu, môžu spôsobiť zmätok pri delegovaní úloh. Je nevyhnutné, aby viedli svoj tím k zodpovednosti za konkrétne výstupy a súčasne aj riešili potreby podriadených s tým súvisiace.
Viac medziľudských konfliktov: Zamestnanec, ktorý nepredkladá svoje názory navonok, môže byť naďalej nespokojný s pracovným prostredím, čo môže zvyšovať jeho frustráciu a následne aj nezhody medzi spolupracovníkmi. Uznanie perspektívy a práva na vlastný názor každého môže znížiť napätie v skupine, aj keď tím postupuje iným smerom než by si niektorí želali.
Zvýšená citlivosť na kritiku: Neasertívni zamestnanci v nemanažérskych roliach sa tiež môžu cítiť menej sebavedomí, čo ich robí zraniteľnejšími voči spätnej väzbe. Pre zamestnancov môže byť užitočné precvičiť si asertivitu, aby mohli vidieť že ich myšlienky a názory majú svoju hodnotu.
Tento článok bol inšpirovaný vedeckým článkom Asertiveness Training: A Forgotten Evidence-Based Treatment, Brittany C. Speedovej a i., v časopise Clinical Psychology: Science and Practice. V25 N1, marec 2018.
Ak sa vám zdá, že by sa možno oplatilo precvičiť si svoju asertivitu, viac informácií o tréningu nájdete tu
Definícia asertivity podľa Americkej psychologickej asociácie (APA) „Adaptívny štýl komunikácie, v ktorom jednotlivci vyjadrujú svoje pocity a potreby priamo, pričom si zachovávajú úctu k druhým. Nedostatok asertivity môže prispieť k depresii a úzkosti, zatiaľ čo maladaptívne prístupy k presadzovaniu sa môžu prejaviť ako agresivita.