Digitalizácia a prepojenie pracovného sveta s umelou inteligenciou sú v tejto chvíli už takmer nepopierateľnou súčasťou práce takmer každého z nás (azda s výnimkou ručných remesiel). Nikoho tak zrejme neprekvapí fakt, že tento technologický pokrok bude masívne ovplyvňovať nástup a najmä úspešnú pracovnú adaptáciu prvej generácie vyrastajúcej v ére AI – generácie Z. Zmena sa už teraz dotýka očakávaní a predstáv našich budúcich kolegov o ich pracovnej budúcnosti. Hlbší náhľad do tejto témy sa pokúsila priblížiť spoločnosť KPMG U.S. prostredníctvom prieskumu realizovaného v prvom štvrťroku 2026 so svojimi vyše 350 stážistami.
Bude AI hrozbou?
Jednou z nosných tém, na ktoré sa prieskum zameriaval, bolo subjektívne vnímanie umelej inteligencie v kontexte budúceho pracovného uplatnenia. Kľúčovým zistením je fakt, že u väčšiny respondentov víťazia v kontexte AI pozitívne emócie ako nadšenie a zvedavosť nad negativizmom, strachom, či pocitom ohrozenia. Hoci realisticky predpokladajú, že zhruba tretina tzv. „entry-level jobs“ bude automatizovaná alebo signifikantne podporovaná AI, postoj väčšinovej časti vzorky svedčí o vnímaní AI ako technológie vytvárajúcej priestor rýchlejšie napredovať v nových odborných témach a dôkladnejšie sa sústrediť na oblasti, kde ľudská hodnota zostane nenahraditeľná. Dôkazom tohto je aj takmer absentujúca obava, že by umelá inteligencia obmedzila možnosti rozvoja zručností v oblasti people-managementu či coachingu, čo je najnižšia miera obáv u dopytovaných stážistov.
Na čo sa chce Generácia Z sústrediť?
Nová pracovná generácia je tak podľa všetkého v dobrom slova zmysle „zmierená“ s prítomnosťou a presahom autonómneho systému AI do pracovných zodpovedností. Pre udržanie pozície o krok vopred sa však podľa výsledkov prieskumu noví kolegovia budú zameriavať na rozvoj kritického myslenia, kompetencie riešenia problémov, strategického myslenia, adaptability, kreativity a schopnosti neustáleho vzdelávania sa – zručností, ktoré sú nevyhnutnými predpokladmi úspešného fungovania a kvalitného pracovného výkonu aj v ére automatizácie. Navyše ide o mäkké zručnosti, ktoré predstavujú prevenciu pred najväčšími súčasne identifikovanými nástrahami využívania AI nástrojov – nadmerným spoliehaním sa na vygenerované výsledky, nižšou stimuláciou našich kognitívnych kapacít a oslabením schopnosti kriticky preverovať získané informácie.
Významnou sa ukazuje byť aj orientácia a uprednostňovanie tzv. „hands-on“ typov aktivít, teda získania praktických a osobných skúseností, ktoré im v kombinácii s mentoringom pomôžu reálne získať pracovné zručnosti či budovať profesionálne vzťahy. Prieskum tak poukazuje na preferenciu tých aktivít ktoré v súčasnej podobne AI ani virtuálne prostredie zatiaľ nedokážu nahradiť.
Čo bude potrebné pre úspešnú adaptáciu?
V súvislosti s vyššie uvedenými postrehmi , ako aj všeobecným povedomím o tom, ako AI ovplyvňuje a bude ďalej vplývať na našu pracovnú realitu je logické, že zmenou bude musieť prejsť aj prístup zo strany zamestnávateľa a bezprostredných nadriadených. V tomto kontexte sa budú musieť meniť aj onboardingové či mentoringové stratégie, pričom ich nevyhnutnou súčasťou bude mentorovanie, príklady praktického využitia v praxi a učenie spočívajúce práve v dosiahnutí kvalitnej a efektívnej spolupráce s konkrétnymi modelmi pokročilej inteligencie. Na vytvorenie efektívnej schopnosti pracovať s týmito nástrojmi tak bude potrebné viac ako iba sprostredkovanie AI toolu a nechanie mladého pracovníka napospas osudu, plán nábehovej stratégie bude musieť obsahovať aj miľníky súvisiace práve s efektívnym využívaním AI, ktoré vyústia vo vyššiu kompetenciu učeného .
Z pohľadu generácie Z by nábehová krivka na zručnosti súvisiace s umelou inteligenciou mala vyzerať nasledovne:
- na prvom mieste uvádzajú praktické každodenné zručnosti súvisiace s AI zamerané na zvýšenie produktivity
- nasledujú aplikácie AI špecifické pre danú pozíciu či odvetvie ako aj pokročilé využitie AI pre analytiku
- za najvyšší stupeň učenia v rámci aktuálnych možností spolupráce s AI považujú respondenti pokročilú automatizáciu a modelovanie
Aké ďalšie kritériá podporia pracovný výkon a spokojnosť Generácie Z?
Kariérny rast. Napriek všeobecnému predsudku o stagnácii generácie Z na pracovisku a spokojnosti s nižšími pozíciami výsledky prieskumu ukazujú túžbu po kariérnom raste, pričom vo veľkej miere sú zastúpené aj ambície dotiahnuť to na C-úroveň manažérskych pozícií či seniornú rolu s exekutívnou funkciou.
Work Life Balance. Vyváženosť medzi pracovným a súkromným životom nadobúda pre generáciu Z väčší význam. Aj keď finančné ohodnotenie zostáva najdôležitejšou premennou pri výbere zamestnania, Generácia Z je ochotná vzdať sa časti finančnej kompenzácie (v priemere až 5000 $ ročne) či tradičných benefitov výmenou za flexibilitu, férovosť, zdravú firemnú kultúru, možnosti rozvoja a dôraz na duševné zdravie.
Dôraz na flexibilitu. Neprekvapivým zistením je fakt, že nastupujúca pracovná generácia nie je veľkým fanúšikom tradičného pracovného nastavenia s rigidným 9-5 režimom a 100%tnou prítomnosťou v kancelárii. Vyše 80% opýtaných pre svoje budúce zamestnanie preferuje hybridný spôsob fungovania s možnosťou aspoň 1-2 dní za týždeň z home-office. Mentalita „byť vždy zamestnávateľovi k dispozícii“ im tak príde zbytočná a zastaralá, oveľa viac si cenia pružne nastavené prostredie podporujúce efektívnejšiu politiku „úkolovosti“.
Gen Z tak prináša novú perspektívu toho, čo pre ňu bude znamenať pracovný úspech – ich kariérne ambície a ciele sú vysoké, na rozdiel od veľkej časti aktuálnej pracovnej generácie ich však neplánujú dosahovať na úkor mentálneho zdravia a priestoru pre život aj mimo práce.
Pár slov na záver…
Nastupujúca pracovná generácia tak podľa všetkého nie je v otázke AI pasívna a už teraz hľadá spôsoby, ako byť o krok napred. Sú stotožnení s vedomím, že niektoré pozície budú z čiastočne či celkovo automatizované, ich reakciou je však vyššie zameranie sa na oblasti úsudku, kreativity a adaptability, teda zručností, v ktorých má človek oproti umelej inteligencii stále navrch.
Podľa slov Dereka Thomasa, Národného partnera zodpovedného za nábor talentov na univerzitách v spoločnosti KMPG U.S. tak sledujeme veľmi zaujímavý paradox: Hoci je generácia Z prvou pracovnou generáciou vyrastajúcou v ére umelej inteligencie a jej benefity mala možnosť zažiť už počas štúdia, ich preferencie sa čoraz viac orientujú na získavanie skúseností a rozvoj kompetencií, ktoré nie je možné jednoducho digitalizovať ani nahradiť algoritmami. Tento triezvy pohľad na spoluprácu s AI a viera v jej zmysluplné využitie naznačujú, že mladí ľudia nevnímajú technológie ako potenciálnu hrozbu nahradenia, ale skôr ako nástroj na zvyšovanie efektivity práce.
Práve takáto vyvážená perspektíva môže do budúcnosti priniesť ideálnu kombináciu technologického progresu a zachovania ľudskej hodnoty práce, pričom dôraz na mäkké zručnosti, kritické myslenie a schopnosť riešiť problémy môže ešte viac posilniť kvalitu ľudského rozhodovania aj samotných pracovných výstupov.