Technológie nám dnes umožňujú pracovať rýchlejšie, efektívnejšie a prakticky odkiaľkoľvek. Stačí pár kliknutí a spojíme sa s kolegami na druhej strane sveta, vybavíme desiatky e-mailov či odprezentujeme projekt cez videokonferenciu. Digitálne nástroje sa stali prirodzenou súčasťou pracovného života, a v mnohom ho nepochybne zlepšili.
Zároveň sa však čoraz silnejšie ukazuje aj ich druhá stránka. Neustále notifikácie, veľké množstvo chatov a skupín naprieč platformami, preplnené mailové schránky, online meetingy či pocit, že musíme byť stále dostupní, vedú u mnohých ľudí k psychickému preexponovaniu aj fyzickému vyčerpaniu. Technológie sa tak z „dobrého sluhu“ pomaly stávajú niečím, čo nás zahlcuje, berie nám energiu a môže prinášať až pocity silného mentálneho diskomfortu či úzkosti.
Práve preto sa v posledných rokoch čoraz viac hovorí o tzv. digitálnom wellbeingu.
Čo je digitálny wellbeing?
Digitálny wellbeing opisuje náš vzťah k technológiám a ich dopad na psychické zdravie, fyzickú pohodu, schopnosť sústrediť sa či celkovú životnú pohodu. Nejde len o sledovanie „screen time“ na mobile alebo obmedzovanie času stráveného pri PC. Pod pojmom digitálny wellbeing môžeme najlepšie chápať snahu o ustriehnutie hranice medzi tým, kedy technológie podporujú našu prácu a robia náš život jednoduchším, a kedy nás postupne začnú psychicky či fyzicky vyčerpávať.
Súčasný pracovný svet pritom vytvára ideálne podmienky pre digitálne preťaženie.
Priemerný zamestnanec:
- trávi približne 7 hodín denne pozeraním na obrazovku (alebo ich kombináciu ),
- prepína medzi aplikáciami približne každých 19 sekúnd,
- e-mail kontroluje v priemere 74x za deň.
Náš mozog pritom nebol nastavený na permanentné spracovávanie tak obrovského množstva podnetov, aké dnešné digitálne technológie sprostredkúvajú.
Keď je človek stále online
Jedným z najvýraznejších fenoménov dnešnej doby spojeným s digitálnym wellbeing-om je tzv. always-on culture, po slovensky kultúra neustálej dostupnosti. Mnohí zamestnanci majú pocit, že musia reagovať na každú notifikáciu aj po pracovnej dobe a odpovedať kolegovi, klientovi či nadriadenému okamžite (v „lepšom“ prípade si minimálne prečítať, čo dotyčný od nás požaduje alebo aké stanovisko zasiela).
Nemusí ísť pritom o vedomú potrebu; impulz reagovať na pípnutie správy či rozblikanie virtuálnej obálky sa v dnešnej digitálnej dobe stáva akýmsi podvedomým nutkavým mechanizmom – niektorí ľudia proste neznesú, keď im na displeji svieti nevybavené upozornenie.
V súvislosti s kultúrou neustálej dostupnosti veda začína využívať aj termín digital presenteeism, teda digitálna prítomnosť, pri ktorej človek síce reálne už ukončil prácu pre daný deň, ale psychicky z nej nikdy úplne neodíde. Kontrola e-mailov večer, odpovedanie na Teams správy počas voľna či neustále sledovanie notifikácií spôsobujú, že mozog zostáva v stave pohotovosti aj v čase, kedy by mal regenerovať alebo odpočívať.
Digitálny wellbeing má samozrejme presah aj do osobného života, kde sa prepája najmä s nadmerným používaním smart telefónov a často bezmyšlienkovitým, pasívnym vystavovaním sa obsahu, čo taktiež prispieva k negatívnym dôsledkom na zdravie. Z tohto pohľadu je zaujímavým paradoxom využívanie smart hodiniek či fit náramkov. Doplnky, ktoré boli dizajnované primárne na podporu fyzickej aktivity a psychickej pohody (výzvy k postaveniu sa a spraveniu pár krokov, sledovanie úrovne stresu či splnenia nastavených kruhov) žiaľ podľa výskumných zistení majú potenciál pôsobiť ako ďalší digitálny podnet prispievajúci k zahlteniu a digitálnej únave.
Aké môžu byť dlhodobé dôsledky nedostatočného digitálneho wellbeingu?
Vyššie v článku sme už načrtli všeobecnejšie negatívne dopady zahltenia technológiami. Ak sa však na ne pozrieme detailnejšie, môžeme hovoriť konkrétne o zvýšenom riziku pre:
- psychickú aj fyzickú únavu či vyčerpanie,
- mentálne preťaženie, vyšší stres a pocity podráždenosti,
- zhoršenú koncentráciu,
- nižšiu produktivitu,
- vyššiu chybovosť,
- oslabenie schopnosti robiť kvalitné rozhodnutia,
- nižšiu kreativitu,
- bolesti a únavu očí, bolesti hlavy, problémy so spánkom,
- vyššie riziko burnout-u,
- na úrovni pracovných tímov riziko sociálnej izolácie a oslabenia tímových väzieb.
Negatívne dopady digitálneho prehltenia môže významne zosilňovať aj tzv. sawtooth effect, po slovensky efekt pílového listu. Tento pojem označuje prudký pokles sústredenosti a produktivity po tom, čo nás niekto alebo niečo (v kontexte tohto článku napríklad notifikácia či e-mail) vyruší. Podľa výskumov trvá mozgu približne 25 minút, kým sa k pôvodnej úlohe naplno dokáže vrátiť a ďalších 8 minút, kým sa dostane na predošlú úroveň sústredenia. Názov fenoménu je odvodený od jeho grafického znázornenia, kedy koncentrácia človeka pozvoľna stúpa (dlhý zub píly) a následne po vyrušení prudko padne dolu (zárez zubu).
Kognitívne preťaženie: mozog v režime neustáleho prepínania
Mnohé pracovné dni dnes vyzerajú podobne: otvorený e-mail, Teams s viacerými paralelne sledovanými chatmi, niekoľko excelovských tabuliek, mobilné notifikácie, online meeting a popri tom snaha sústrediť sa na jednu dôležitú úlohu.
Psychológia však dlhodobo upozorňuje, že multitasking v skutočnosti nefunguje tak efektívne, ako si myslíme. Mozog pri prepínaní medzi úlohami spotrebúva výrazne viac mentálnej energie. Výsledkom je tzv. kognitívne preťaženie: stav, pri ktorom sa znižuje schopnosť hlbokého sústredenia, kreatívneho myslenia aj kvalitného rozhodovania.
Profesorka Gloria Mark z University of California zistila, že priemerná dĺžka sústredenia na jednu úlohu sa v pracovnom prostredí dramaticky skrátila, a to z približne 2,5 minúty na menej než jednu minútu. Neustále digitálne vyrušenia tak doslova fragmentujú našu pozornosť.
Zaujímavé pritom je, že ľudia často nie sú vyčerpaní len množstvom práce, ale aj samotným pocitom, že im môže niečo uniknúť. Výskumníci tento jav označujú ako information FoMO: strach, že človek prehliadne dôležitú správu, meeting alebo informáciu.
Zoom fatigue a únava z virtuálnych stretnutí
Hybridná práca stala bežnou súčasťou mnohých organizácií najmä po príchode pandémie. Priniesla flexibilitu, väčšiu autonómiu aj predpoklad pre work-life balance (o dvojsečnosti tejto zbrane a fenoméne neskoršieho vypínania sa z práce pri home office sa však vedú siahodlhé diskusie). Zároveň však otvorila úplne nový typ únavy: tzv. Zoom fatigue, do slovenčiny voľne preložiteľná ako únava z virtuálnych stretnutí.
Podľa rôznych výskumných zistení sa zamestnanci po sérii online meetingov cítia vyčerpanejší, než po osobných stretnutiach. Dôvodov je viac:
- mozog musí intenzívnejšie spracovávať neverbálne signály cez obrazovku,
- človek neustále vidí vlastnú tvár,
- virtuálne prostredie si vyžaduje vyššiu mieru pozornosti, a to najmä pri meetingoch vedených v inom ako našom rodnom jazyku,
- prirodzené prestávky medzi interakciami často miznú.
Výsledkom je vyššia mentálna únava a pocit presýtenia obrazovkou.
Technológia sama o sebe nie je problém
Dôležité je povedať, že výskumy neukazujú technológie ako automatického nepriateľa wellbeing-u. Rozhodujúce je najmä:
- ako sú technológie nastavené,
- akú mieru kontroly nad nimi človek má,
- akú digitálnu kultúru vytvára samotná organizácia.
Veľké štúdie dokonca ukazujú, že hybridná práca môže wellbeing výrazne podporovať: najmä vtedy, keď zamestnancom prináša flexibilitu, autonómiu a možnosť lepšie si organizovať čas.
Problém teda nie je samotná digitalizácia. Problém vzniká vtedy, keď technológie podporujú chaos, permanentnú dostupnosť a pocit straty kontroly nad vlastnou pozornosťou.
Digitálny wellbeing ako súčasť firemnej kultúry
Mnohé firmy dnes aspoň v určitej miere investujú do wellbeing programov: ponúkajú príspevky pre športové činnosti, dostupnosť psychologického poradenstva či workshopy o zvládaní stresu. Ak však zamestnanci zároveň fungujú v prostredí neustálych notifikácií, preťažených meetingových kalendárov a očakávanej nonstop dostupnosti, efekt týchto opatrení na digitálny wellbeing bude vysoko pravdepodobne obmedzený.
Digitálny wellbeing preto nemožno chápať len ako individuálnu zodpovednosť zamestnanca. Je do veľkej miery otázkou organizačnej kultúry.
Významnú rolu zohráva napríklad:
- nastavenie hraníc dostupnosti,
- počet a kvalita online meetingov,
- používateľská jednoduchosť systémov,
- kvalita onboarding-u,
- technická podpora,
- ale aj to, či majú ľudia možnosť hovoriť do výberu digitálnych nástrojov.
Ak technológia prácu zjednodušuje, wellbeing rastie. Ak ju komplikuje, vzniká technostres.
Čo môže pomôcť?
Digitálny wellbeing nemusí znamenať radikálny „digitálny detox“. Oveľa efektívnejšie bývajú malé, systematické zmeny:
- jasné pravidlá a hranice komunikácie či nutnosti byť responzívny mimo pracovného času,
- zavedenie meeting-free blokov na sústredenú prácu,
- podpora využívania aplikácií pre lepší time management a sústredenú prácu napr. tzv. Pomodoro Technique,
- obmedzenie zbytočných notifikácií,
- optimalizácia informačných kanálov a spôsobov komunikácie na úrovni organizácie, tímu či projektu,
- pravidelné screen breaky,
- úpravy na úrovni pracovného prostredia (napríklad filtre modrého svetla),
- vedomé prepínanie medzi online a offline režimom,
- podpora pohybu a pobytu vonku aj počas pracovného dňa, napr. walking meetings alebo krokovacie výzvy (s umožnením napĺňať ich aj počas pracovnej doby),
- vytvorenie oddychovej miestnosti (ideálne bez ďalších digitálnych stimulov v podobe TV alebo hracích konzol 😊).
Psychológovia zároveň upozorňujú, že jedným z najkľúčovejších preventívnych faktorov je vedomá práca s pozornosťou. Zamestnanci by tak zo strany spoločnosti mali byť motivovaní k sústredeným blokom práce, právu neodpovedať na dopyt hneď, pokiaľ je pozornosť aktuálne zameraná na iný problém či úlohu a vedomým mentálnym prestávkam po najviac 90 minútach sústredenej práce.
Budúcnosť práce bude aj o digitálnom wellbeingu
S rozmachom AI nástrojov, automatizácie a hybridnej práce bude otázka digitálneho wellbeing-u pravdepodobne ešte dôležitejšia než dnes. Množstvo informácií bude ďalej narastať a hranice medzi pracovným a súkromným priestorom sa môžu ešte viac rozmazávať.
Firmy, ktoré budú digitálny wellbeing aktívne riešiť, však môžu získať výraznú konkurenčnú výhodu. Nielen z pohľadu employer brandingu, ale aj produktivity, zdravia a dlhodobej spokojnosti zamestnancov.
Technológie totiž samy o sebe problémom nie sú. Rozhodujúce je, či ich používame vedome, alebo či začnú postupne používať ony nás.