Osobnosť, resp. osobnostné vlastnosti a inteligencia patria ku najvýraznejšie skúmaným oblastiam v súvislosti s výberovým procesom. Ich vymedzenie a diferencovanie je pomerne jasné. Na inteligenciu sa nazerá ako na všeobecnú mentálnu schopnosť(zahŕňajúcu spôsobilosti zdôvodňovania, usudzovania, plánovania, abstraktného uvažovania, riešenia problémov, chápania komplexných myšlienok a schopnosti učiť sa rýchlo a učiť sa zo skúseností) reflektujúcu maximálny kognitívny/rozumový výkon, ktorý je človek schopný preukázať („can do“). Osobnosť na druhej strane postrehuje prirodzený/typický spôsob správania sa a fungovania (preferujúce a obvyklé spôsoby správania sa) („will do“). Tento typický pracovný výkon sa objavuje najmä v situáciách, keď ľudia nie sú si vedomí, že sú pozorovaní alebo hodnotení.
V priebehu vývinu oboch konceptov sa formovali viaceré názory na ich vzájomný vzťah. Sumarizovať ich môžeme do troch bodov:
A) Prvý prístup hovorí o vzájomne nezávislých konštruktoch (každý z nich má významný vplyv na predpoveď iných aspektov pracovného správania a fungovania). Inteligentný človek bude bystrý, dokáže v prípade potreby niečo vymyslieť, avšak o tom, koľko záťaže zvládne to nijako nevypovedá, na to potrebujeme poznať jeho osobnosť…
B) Druhým prístupom sú snahy o vytvorenie teórie o ich prelínaní, resp. snahy o miešanie oboch konceptov (teória mozgového nabudenia – arousal). V základnom poňatí sa na arousal nazerá ako na fyziologický a psychologický stav miery reaktivity na podnety. Určitá úroveň inteligencie a rovnako aj osobnostné vlastnosti majú svoj základ v miere nabudenia (arousal), čo určuje ich prepojenie (rozhranie). Tento prístup v súčasnosti presadzuje najmä kognitívna neuroveda.
C) Tretím prístupom je teória o ich vzájomnom ovplyvňovaní sa, ktorá je v súčasnej literatúre považovaná za najakceptovateľnejšiu, hovoríme o tzv. intelektuálnej kompetencií. Podľa tohto názoru by sme niektoré osobnostné vlastnosti mali u inteligentných ľudí vidieť častejšie, než u menej inteligentných. Inteligentní ľudia sa napr. zaujímajú o širší okruh problémov ako menej inteligentní, usilujú sa ich riešiť, čo spätne stimuluje a rozvíja tie zložky ich rozumových schopností, ktoré sa rozvíjať dajú.
Veľká päťka a inteligencia
Pred tým, než sa budeme venovať samotnému konceptu intelektuálnej kompetencie (ako užitočnému spôsobu porozumenia vzájomného spôsobu ovplyvňovania sa inteligencie a osobnostných vlastností a ich možných dôsledkov v pracovnom výkone) ponúkame prehľad výsledkov štúdií zaoberajúcich sa priamym vzťahom medzi osobnostnými črtami spadajúcimi do Veľkej Päťky a inteligenciou. Viaceré zistenia sme si spomínali naprieč rubrikou o Veľkej pätke. Na tomto mieste ponúkame ich sumár a možno aj niečo na viac:
Neurotizmus
Čím je človek neurotickejší, tým dosahuje nižšie výsledky na testoch inteligencie. Neznamená to, že by neurotici boli menej kognitívne spôsobilí v porovnaní s ľuďmi disponujúcimi nízkou mierou uvedenej črty, ale ich úzkosť môže mať vplyv na výkon v inteligenčných testoch (úzkostlivosť v testovej situácií spôsobuje, že ju jedinec vníma veľmi ohrozujúco a stresujúco, čo následne zvyšuje úzkosť a negatívne pôsobí na mentálne schopnosti, myslenie a v konečnom dôsledku vyúsťuje do slabšieho výkonu v IQ testoch).
Extraverzia
Zo všetkých osobnostných vlastností najviac nekonzistentné výstupy vo vzťahu s inteligenciou pochádzajú z dimenzie extraverziaintroverza. Autori sa zhodujú v tom, že extraverzia je pozitívne spojená s niektorými aspektmi inteligencie a s inými zasa nie. Konkrétne vysoká miera extraverzie pozitívne súvisí s rozdelenou pozornosťou, rezistenciou voči distraktorom (rušivým podnetom), vybavovaním z pamäti a krátkodobou pamäťou. Introverzia naopak súvisí priaznivo s dlhodobou pamäťou, reflektívnym riešením problémov vyžadujúcich podrobnú analýzu a vigilanciou (dlhodobou pozornosťou).
Otvorenosť voči skúsenosti
Otvorenosť voči skúsenosti vykazuje spomedzi osobnostných čŕt najsilnejší pozitívny vzťah s inteligenciou naprieč rôznymi štúdiami a metaanalýzami. Mechanizmom vzťahu je tzv. teória investície, ktorá poukazuje na fakt, že otvorení, zvedaví ľudia viac čítajú, viac preskúmavajú svoje okolie a hľadajú odpovede na mnohé otázky. Vykonávanie týchto aktivít si vyžaduje veľkú poznatkovú základňu, ktorá je priamo spätá s kryštalickou zložkou inteligencie.
Prívetivosť
Prívetivosť podľa výskumníkov príliš nesúvisí s inteligenciou.
Svedomitosť
Vychádzajúc z delenia inteligencie na vrodenú a rozvíjanú vzdelaním je štatisticky významne potvrdený negatívny vzťah medzi svedomitosťou a vrodenou inteligenciou. Inak povedané, jedinci, ktorí sa narodia s nižším intelektom budú s väčšou pravdepodobnosťou neskôr viac systematickí, vytrvalí či usporiadaní na pozadí kompenzácie relatívne nižšej miery prirodzenej inteligencie. Naopak, tí s vyššou vrodenou inteligenciou ju budú pravdepodobne vnímať ako postačujúcu, a tak ani nebudú mať potrebu vykazovať a rozvíjať väčšiu mieru systematickosti.
Na základe vyššie popísaných zistení je zrejmé, že osobnostné vlastnosti a inteligencia spolu nejakým spôsobom súvisia. Ako sa tento ich vzťah prejavuje v pracovnom prostredí? Sme schopní ho predpovedať? Na uvedené otázky sa nám snaží odpovedať model intelektuálnej kompetencie.
Intelektuálna kompetencia
Koncept intelektuálnej kompetencie reprezentuje nový spôsob poňatia vzťahu kognitívnych (rozumových) a nekognitívnych (osobnostných) determinantov budúceho pracovného a akademického správania.
Intelektuálna kompetencia predstavuje individuálnu kapacitu získavať, spracovať a konsolidovať poznatky v priebehu života. Táto schopnosť je ovplyvňovaná nie len úrovňou rozumových schopností, ale aj osobnostnými vlastnosťami a mierou vhľadu do interných pochodov seba samého.
Inak povedané, uvedená koncepcia na jednej strane berie do úvahy nepopierateľnú moc inteligencie ako všeobecného prediktora pracovného výkonu, na druhej strane sa autori odvolávajú, že inteligencia ako taká neposkytuje kompletný obraz o schopnosti človeka uspieť v pracovnom prostredí, a preto je dôležité venovať sa aj nekognitívnym zložkám osobnosti a vzájomným vplyvom oboch konceptov.
Zhrnutie
Je nepopierateľné, že osobnostné vlastnosti súvisia s individuálnymi rozdielmi v intelektuálnej kompetencií, a tým pádom aj s pracovným výkonom konkrétneho človeka na pozadí rozumových schopností. V kontexte konceptu intelektuálnej kompetencie a v nadväznosti na vyššie popísané výskumné zistenia sa nám javí ako vhodné použiť nasledovné prirovnania na objasnenie vzťahu kognitívnych schopností a jednotlivých čŕt Veľkej Päťky:
• Inteligencia ako motor (jadro).
• Miera svedomitosti ako miera akcelerácie výkonu.
• Otvorenosť voči skúsenosti ako poznatková mapa (informácie, skúsenosti).
• Neurotizmus a extraverzia ako indikátory úrovne nervozity, optimizmu, spokojnosti a energie.
• Prívetivosť ako ukazovateľ miery súťaživosti, orientácie na vlastné ciele a poctivosti.