Asi by ste boli prekvapení, ak by Vám psychológ v rámci výberu zamestnania administroval pamäťový test. Má to však svoju logiku: bez schopnosti poňať, udržať a operovať s informáciami z rôznych druhov činností si ani nevieme predstaviť bežný pracovný deň a to koľko ich dokážeme udržať súčasne a ako dobre medzi nimi vieme prepínať je významnou súčasťou riešenia všetkých rozumových problémov.
V tejto súvislosti ani neprekvapí nárast vedeckého záujmu o otázku vzťahu pracovnej pamäti a inteligencie, ktorý je v posledných rokoch veľmi badateľný.
Zaujímavé výsledky sa zistili u detí. Rozsah pracovnej pamäti u štvorročných dokázal dosť presne predpovedať výsledok IQ testu pri vstupe do školy – o dva roky neskôr… Podobné zistenia boli zaznamenané vo všetkých vekových skupinách, s tým, že vzťah pracovnej pamäti je najsilnejší voči fluidnej, teda kultúrnymi vplyvmi a vzdelaním najmenej ovplyvnenej inteligencii.
Hoci sa autori nezhodujú v názore, či pracovná pamäť priamo determinuje fluidnú inteligenciu alebo ide len o (zrejme niečím iným spôsobenú) súvislosť, sila tohto vzťahu sa v súčasnosti chápe ako neodškriepiteľný fakt a vedie aj k úvahám, či by nebolo možné nahradiť inteligenčné testy práve testami merajúcimi rozsah pracovnej pamäti.
Pracovná pamäť
Pracovná pamäť (mnohí ju poznajú skôr pod tradičnejším názvom krátkodobá pamäť) je veľmi dôležitá pre väčšinu činností. Dáva priestor pre dočasné uchovávanie a spracovávanie rôzneho druhu informácií. Kľúčovým komponentom pracovnej pamäte je centrálna exekutíva zodpovedná za strategickú selekciu pozornosti, plánovanie a kontrolovanie vybavovania a spracúvania informácií. Má limitovanú kapacitu. Jej aktivácia je nevyhnutá pre každú kognitívne náročnejšiu úlohu. Popri procesnom systéme sa pracovná pamäť skladá z tzv. „skladov“ informácií rôznych druhov. Možno teda povedať, že pracovná pamäť je systém umožňujúci ukladanie, spracúvanie a distribúciu informácií potrebných pri vykonávaní úloh. Význam toho, ako dobre či zle u človeka tieto procesy fungujú samozrejme narastá s informačnou zložitosťou pracovných činností. Práve ich efektivita, najmä schopnosť dosiahnuť, aby bolo udržané k dispozícii to, čo je pre riešenie úlohy podstatné a naopak odfiltrovať čokoľvek nepodstatné a vyrušujúce, môže byť základom toho, ako dobre to niekomu „páli“.
Fluidná inteligencia
Avšak pre náročnejšie, nové problémy je táto zložka sama o sebe nepostačujúca a do popredia sa dostáva úloha tzv. fluidnej inteligencie. Fluidná inteligencia (za ktorú môže každý poďakovať najmä svojím predkom) je nevyhnutná na zvládanie úloh vyžadujúcich prispôsobenie sa novým podmienkám a situáciám. Obsahujeinduktívne a deduktívne myslenie nevyhnutné na logické usudzovanie a riešenie problémov. Týka sa schopností získavať nové informácie a schopnosti vyvodzovať z doterajších znalostí vzťahy a abstraktné súvislosti. Zo známych testov inteligencie je ňou najväčšej miere sýtený výsledok Ravena či iných abstraktných testov.
Po objavení korelácie medzi pracovnou pamäťou a fluidnou inteligenciou nás asi neprekvapí, že sa začína objavovať reklama na tréning inteligencie prostredníctvom zlepšovania pracovnej pamäti.
Dá sa inteligencia trénovať?
Skepsa odborníkov je namieste. Do dnešného dňa sa nikomu nepodarilo zvýšiť prirodzenú úroveň inteligencie na základe tréningu pamäti, marketing však zvyčajne máva väčšiu silu než vedecké fakty a tak toto odvetvie podnikania v súčasnosti v niektorých krajinách zažíva boom. Napriek značne teoretickému obsahu príspevku považujeme za dôležité porozumenie, poznanie a diferencovanie spomínaných konceptov. Inteligencia a pamäť kandidátov je počas výberového pohovoru konfrontovaná s veľkým množstvom viac či menej náročných úloh, tak nech vieme, ktoré zložky zaťažujeme 🙂 A kto vie, možno sa v blízkej budúcnosti stretneme v rámci výberu zamestnancov aj s metódami priamo orientovanými na rozsah pracovnej pamäti…