Predstavte si situáciu: Sedíte na pohovore so skvelým životopisom, ideálnymi skúsenosťami a perfektnými odpoveďami na všetky otázky. Disponujete všetkým, čo pozícia vyžaduje. No napriek tomu vás neprijmú. Prečo? Možno preto, že máte „iný“ prízvuk ako recruiter/ka. Znie to neuveriteľne? Bohužiaľ, nie je to až tak výnimočné.
Čo je to vlastne „prízvuk“ a má ho každý?
Predtým, než sa ponoríme hlbšie do problematiky, ujasnime si, čo pod pojmom prízvuk rozumieme. Bežne sa ním označuje charakteristický spôsob reči spojený s určitou skupinou ľudí, typicky založený na rozdieloch vo výslovnosti alebo intonácii medzi geografickými regiónmi či sociálnymi skupinami. Dôležité je uvedomiť si, že neexistuje človek „bez prízvuku“. Každý z nás nejaký má; je to prirodzená súčasť našej identity, formovaná miestom, kde sme vyrastali, naším vzdelaním, etnickým pôvodom či prvým jazykom. Tvrdiť, že niekto nemá prízvuk, je rovnako vierohodné, ako povedať, že niekto nemá žiadne črty tváre.
Čo nám hovoria výskumy?
Rozsiahla vedecká štúdia, ktorá analyzovala údaje z viac ako 40 výskumov s takmer 21 000 účastníkmi v anglickom jazykovom prostredí priniesla znepokojujúce zistenia. Uchádzači s prízvukom označeným ako „štandardný“ majú výrazne vyššie šance na prijatie do zamestnania v porovnaní s tými, ktorí hovoria s neštandardným prízvukom. Predpokladáme, že ani u nás to nie je príliš odlišné.
Aký je ten rozdiel v praxi? Predstavte si dve rovnako kvalifikované osoby – jedna hovorí s „miestnym“ prízvukom, druhá má napríklad východoslovenský, maďarský alebo zahraničný prízvuk. Tá s miestnym prízvukom má takmer o 50% vyššie šance na úspech. To je viac ako len náhoda – to je systematická diskriminácia. Analýzy navyše ukázali, že hoci predsudky v prospech štandardného prízvuku boli zistené naprieč zahraničnými, regionálnymi aj etnickými neštandardnými prízvukmi, sila týchto predsudkov sa medzi jednotlivými typmi neštandardných prízvukov významne nelíšila. Zdá sa teda, že kľúčová je samotná „neštandardnosť“ prízvuku, nie jeho konkrétny pôvod.
Na čo sa zameriavajú personalisti a hiring manažéri?
Možno si myslíte, že problém je v komunikačných schopnostiach. Koniec koncov, ak niekto hovorí nejasne, môže to ovplyvniť jeho prácu, nie? Výskumy však ukazujú niečo iné. Hlavným problémom nie je to, že by pohovorujúci horšie rozumeli ľudom s neštandardným prízvukom. Problém je v predsudkoch.
Počas pohovorov sú uchádzači s neštandardným prízvukom podľa výskumov vnímaní ako:
- Menej kompetentní
- Menej sympatickí
- Menej podobní pohovorujúcim osobám
A tu je kľúč celého problému: ľudia prirodzene uprednostňujú tých, ktorí im pripomínajú ich samých. Váš prízvuk okamžite signalizuje, či patríte do skupiny „nás“ alebo „ich“. Štúdia Deprez-Sims a Morrisa zistila, že negatívnejšie hodnotenie kandidáta s francúzskym prízvukom bolo sprostredkované práve tým, že ho hodnotitelia vnímali ako menej podobného sebe. Aj meta-analýza Maindidzeho a kol. poukazuje na stereotypy, že ľudia s neštandardným prízvukom sú vnímaní ako menej „srdeční“ či „vrúcni“, čo úzko súvisí s vnímaním podobnosti.
Prečo sú ženy v dvojnásobnej nevýhode?
Najšokujúcejším zistením je, že ženy s neštandardným prízvukom čelia dvojnásobnej diskriminácii. Nie len kvôli svojmu prízvuku, ale aj kvôli pohlaviu. A čo je paradoxné – najostrejšie ich posudzujú práve iné ženy v pozícii personalistiek.
Prečo sa to deje? Možno ide o internalizovaný sexizmus alebo mechanizmus prežitia v stále mužmi dominovanom prostredí. Ženy v manažérskych pozíciách môžu podvedome tvrdšie posudzovať iné ženy, aby si udržali svoju pozíciu.
Slovenský kontext: Ktoré prízvuky môžu byť problémom?
Hoci sa väčšina výskumov realizovala v zahraničí, podobné mechanizmy môžu fungovať a zrejme reálne fungujú aj na Slovensku. Tu je prehľad najcharakteristickejších odlišností rôznych prízvukov od štandardnej slovenčiny, pochopiteľne, v profesionálnej komunikácii sa prejavujú skôr náznakovo než naplno.
| Typ prízvuku | Hlavné charakteristiky |
| Východoslovenský | Pohyblivý prízvuk (zaťahovanie), prízvuk na predposlednej slabike, náhrada dlhých samohlások a dvojhlások krátkymi, absencia rytmického krátenia, používanie e namiesto ä… |
| Záhorácky | „Uákanie“ (u namiesto l), čechizmy, germanizmy, nahradenie dvojhlások dlhými samohláskami, absencia rytmického krátenia, vsúvanie j po bpmv spoluhláskach… |
| Maďarský prízvuk | Prízvuk na prvej slabike s intonáciou maďarčiny, nesprávna dĺžka samohlások, zjednodušená výslovnosť dvojhlások, horšia výslovnosť hlásky ch… |
| Rómsky prízvuk | Zjednodušenie skupín spoluhlások, iná intonácia. Rómčina má odlišný prízvukový systém (často na predposlednej slabike, ale môže sa líšiť podľa dialektu) a intonačné vzorce. Problém s používaním stredného rodu… |
| Ukrajinský prízvuk | Mäkšie spoluhlásky, iné samohlásky – nerozlišuje sa ich dĺžka. Ukrajinčina má tiež pohyblivý prízvuk, ktorý môže byť na rôznych slabikách slova a môže sa meniť aj pri skloňovaní či časovaní… |
| Srbský prízvuk | Tvrdé „r“, iná melódia, špecifické spoluhlásky, vyslovovanie h ako ch, neprítomnosť slabičného l (vlk). Prízvuk je melodický a pohyblivý, prízvučná slabika môže klesať či stúpať… |
| Ázijský prízvuk | Problémy s niektorými slovenskými hláskami ako je ľ, ň, ď, ť, zvládnutím slovenskej intonácie, skloňovaním a časovaním, v mnohých ázijských jazykoch úplne chýba rod… |
Technológie nepomáhajú
Mysleli by ste si, že moderné technológie problém vyriešia? Omyl. Algoritmy sa učia z ľudských údajov, takže kopírujú naše predsudky. Ak sa algoritmický systém trénuje na údajoch, kde boli ľudia s neštandardným prízvukom hodnotení horšie, bude pokračovať v tejto diskriminácii.
Dokonca ani rozhovory cez video oproti čisto zvukovým neznamenajú výrazné zlepšenie. Prízvuk je natoľko silný signál, že prevažuje nad vizuálnymi informáciami.
Čo s tým môžeme robiť?
Pre personalistov a hiring manažérov
- Uvedomte si problém – Prvý krok je priznať si, že problém existuje
- Štruktúrované rozhovory – Používajte štandardizované otázky a hodnotiace kritériá. V tomto špecifickom prípade môžu pomôcť aplikácie na prepis rozhovorov a následné hodnotenie odpovedí čisto na základe obsahu.
- Rozmanitosť hodnotiteľov – Zapojte do procesu ľudí z rôznych jazykových prostredí
- Školenia – Vzdelávajte sa o mechanizmoch nevedomej diskriminácie
- Objektívne kritériá – Ak je komunikácia pre danú činnosť kritická, stanovte jasné kritériá zrozumiteľnosti ktoré musí uchádzač splniť.
Pre uchádzačov:
Aj keď to znie nespravodlivo, realita je taká, aká je. Môžete:
- Trénovať výslovnosť, ak je to pre vás dôležité
- Zdôrazniť svoje silné stránky písomnými materiálmi
- Hľadať zamestnávateľov, ktorí aktívne podporujú diverzitu
Prečo je to dôležité?
V čase, keď Slovensko čelí nedostatku pracovnej sily a potrebuje prilákať zahraničných pracovníkov, je eliminácia prízvukovej diskriminácie nielen etickou, ale aj ekonomickou nevyhnutnosťou. Koľko talentovaných ľudí sme už prehliadli len kvôli tomu, ako znejú?
Diskriminácia na základe prízvuku je obzvlášť zákerná, pretože sa tvári ako „objektívna.“ Ľahko si môžeme povedať: „Veď predsa len chceme, aby naši zamestnanci dobre komunikovali.“ Skutočnosť je však taká, že vo väčšine prípadov nejde o komunikačné schopnosti, ale o predsudky voči „iným.“
Cieľom nie je ignorovať komunikačné schopnosti, ale zabezpečiť ich spravodlivé hodnotenie. Rozdiel je v tom, či hodnotíme skutočnú schopnosť komunikovať alebo len to, ako „správne“ niekto znie podľa našich predsudkov.
Možno je čas prestať sa pýtať: „Hovorí správne?“ a začať sa pýtať: „Rozumiem mu? Dokáže efektívne komunikovať?“
Zdroje:
Maindidze, H. T., Randall, J. G., Martin-Raugh, M. P., & Smith, K. M. (2025). A meta-analysis of accent bias in employee interviews: The effects of gender and accent stereotypes, interview modality, and other moderating features. International Journal of Selection and Assessment, 33(1), e12519.
Deprez-Sims, A. S., & Morris, S. B. (2010). Accents in the workplace: Their effects during a job interview. International Journal of Psychology, 45(6), 417-426.