Rozhovory s kandidátmi za účelom výberu tých najlepších z nich môžu byť veľmi rôznorodé. Obsahom môžu byť otázky rôzneho typu: od klasických („Povedzte nám niečo o sebe“), cez biografické („Opíšte priebeh posledných 3 zamestnaní“), behaviorálne („Spomeňte si na najnáročnejšiu pracovnú úlohu, ktorej ste museli čeliť v horizonte posledného pol roka“) až po menej šťastné, ako sú napríklad klišé otázky („Kde sa vidíte za 5 rokov?“) či v neposlednom rade tzv. brain teaser otázky („Koľko billboardov sa nachádza v Bratislave?“).
„Brain teaser“ otázky
Čo to tie brain teaser otázky vlastne sú? Ide o otázky prevažne vedomostného charakteru, ktoré sú však svojim spôsobom nezodpovedateľné (respektíve veľmi málo pravdepodobne zodpovedateľné správne). Ich obsah je pritom vzhľadom k uvažovanej pracovnej pozícii irelevantný. Pre vytvorenie lepšej predstavy si uveďme niekoľko príkladov: „Prečo je tenisová loptička chlpatá?“, „Koľko okien sa nachádza na Manhattane?“ či „Koľko kráv je dokopy v Kanade?“. Zrejme sami uznáte, že šanca, že budete vedieť na takúto otázku správnu odpoveď, je mizivá, a to aj za predpokladu, že ste bystrý sčítaný človek, ktorý sa snaží udržiavať všeobecný prehľad. Správnu odpoveď budete vedieť pravdepodobne iba za predpokladu, že sa interviewer „trafí“ do oblasti, v ktorej ste doma – napríklad ste nadšenec pre kanadské hospodárstvo. Obhajcovia brain teaser otázok tvrdia, že dôležitou nie je odpoveď, ale spôsob, ako sa daný uchádzač dokáže pri snahe zodpovedať ich vynájsť. Popularitu týchto otázok navýšilo ich povestné spojenie so známymi firmami typu Google, Xerox či Microsoft. Napriek tomu, že vymenované firmy môžu budiť dojem popularity brain teaser otázok iba v USA, nie je tomu tak: podľa autorov štúdie sa tento fenomén rozšíril aj do európskych vôd.
Brain teaser otázky tak doslova sledujú, ako si uchádzač s danou otázkou „láme hlavu“, preto ich možno do slovenčiny prekladať aj ako „hlavolamové“. Avšak pozor! Brain teaser otázky nemožno zamieňať za otázky obsahujúce logické hádanky(typu „Máte 9 guličiek. 8 z nich má rovnakú hmotnosť, zatiaľ čo deviata je ťažšia. Ako pomocou rovnoramenných váh zistíte, ktorá gulička je tá ťažšia? Máte však iba 2 pokusy.“). Rozdiel je, že pri logických hádankách vieme logickou dedukciou dôjsť k správnemu výsledku (na základe čoho môžu byť čiastočnou variáciou IQ testu pri pohovore) , zatiaľ čo pri brain teaser otázkach nie.
Pôvod brain teaser otázok sa spája s menom, ktoré by väčšinu z Vás nenapadlo v kontexte výberu zamestnancov ani skloňovať: Thomas A. Edison. V roku 1921 tento americký vynálezca inzeroval pracovnú ponuku, v rámci ktorej museli záujemcovia vyplniť dotazník obsahujúci okrem iného aj otázky typu: „Má Austrália väčšiu rozlohu ako Grónsko?“, „Ak by ste zdedili milión dolárov, čo by ste s nimi urobili?“ či „Ako sa vyrába koža (ako materiál)?“. Reakcie na tento typ otázok boli medzi verejnosťou takmer výlučne negatívne; v amerických novinách New York Times sa k nim medzi inými vyjadril aj slávny psychológ a predstaviteľ behavioristickej vetvy psychológie Edward Thorndike. Ten na margo týchto zvláštnych, s obsadzovanou pozíciou nesúvisiacich otázok uviedol, že získavanie natoľko rozdielnych informácií od uchádzačov v konečnom dôsledku nemá žiadnu informačnú hodnotu.
Thorndike tak načrtol to, čo neskôr potvrdila aj veda: brain teaser otázky majú veľmi nízke hodnoty validity a reliability. Inými slovami, schopnosť predpovedať budúci pracovný výkon a úspešnosť kandidáta ako aj spoľahlivosť, s akou ich bude predvídať, sú veľmi slabé.
Navyše, brain teaser otázky majú zrejme zlý vplyv aj na uchádzačov. Vo svojej podstate ide totižto o akýsi variant stresového interview, ktorého úlohou je rozhodiť uchádzača nerelevantnou a nezodpovedateľnou otázkou a následne sledovať, ako si s touto nátlakovou taktikou interview poradí. Niektorí autori dokonca považujú tieto otázky za vyslovene agresívne a nesporne sa zhodujú, že ich vplyv na uchádzačov je značne stresujúci a rozrušujúci.
Áno, pripúšťame, že uchádzačov je niekedy potrebné vyhodiť z ich zabehanej línie (najmä, ak sa nám zdajú ich schopnosti jednostranne pozitívne či negatívne alebo máme pocit, že uchádzač znie príliš predpisovo), existujú však aj efektívnejšie formy tohto úkonu: napríklad dopytovanie sa na opak požadovaného správania, tzv. protidôkaz, ktorý umožňuje overiť vlastné predpoklady (napríklad „Stalo sa niekedy, že ste museli porušiť pravidlá,aby ste niečo dosiahli?)“.
Viacnásobné výskumné zistenia tak poukazujú na to, že kandidáti brain teaser otázky považujú za stresujúce a zároveň aj za nespravodlivé. Oni samotní si totiž uvedomujú, že svojou odpoveďou na takúto otázku neposkytujú recruiterovi žiadne informácie relevantné ku svojím schopnostiam či konkrétnej pracovnej pozícii, na základe čoho im priebeh interview bohatý na takéto typy otázok či hodnotenie kandidáta založené na nich jednoducho nepripadá fér. Následkom môže byť strata záujmu o danú pozíciu, šírenie negatívnej slovnej „reklamy“ o Vašej firme a v neposlednom rade strata kvalitných kandidátov pre Vás.
Prečo je napriek týmto spomenutým negatívam a nulovej informačnej hodnote používanie brain teaser otázok stále v kurze? Nuž, osoby, ktoré majú vo zvyku tieto otázky klásť, zrejme príliš nepotešíme. Podľa výsledkov najnovšej štúdie zaoberajúcej sa motiváciou k používaniu brain teaser otázok pri príležitosti pracovného pohovoru totiž intervieweri siahajú iba preto, lebo im dávajú „moc“ a možnosť realizovať svoje „temné osobnostné črty“.
Štúdia len nedávno publikovaná v periodiku Applied Psychology sa zaoberala otázkou, prečo sú brain teaser otázky stále používané vo výberových rozhovoroch napriek tomu, že evidentne nie sú schopné poskytnúť žiadne relevantné informácie súvisiace s budúcou pracovnou úspešnosťou dopytovaného. Autori chceli zistiť, aká motivácia stojí v pozadí kladenia týchto nevalídnych otázok, preto sa rozhodli zistiť vzťah medzi osobnosťou (konkrétne jej temnými črtami) a vnímanou vhodnosťou pokladania týchto otázok.
No a ako vyzerala procedúra? 736 participantov (dospelých pracujúcich) dostalo k dispozícii zoznam obsahujúci rôzne typy otázok pre pohovor. Medzi týmito otázkami sa nachádzali ako otázky tradičného typu (napríklad „Ste dobrý poslucháč?“) tak behaviorálne (napríklad „Popíšte mi príklad situácie, ktorú ste nezvládli.“) a taktiež aj brain teaser otázky. Následne bolo úlohou participantov zvážiť, či by jednotlivé otázky v prípade pohovorovania kandidáta použili alebo nie. Na záver všetci absolvovali psychodiagnostické testy, ktoré dotazníkovou formou získali informácie o ich prípadných temných osobnostných črtách. Výsledkom bolo, že participanti, ktorí by počas pohovoru siahli po brain teaser otázkach, boli štatisticky významne viac narcistickí, sadistickí, menej sociálne kompetentní a viac sa spoliehali na silu intuície vo výberovom procese.
Na záver tak možno konštatovať, že použitie brain teaser otázok vo výbere zamestnancov poskytuje takmer nulové informácie o vhodnosti daného kandidáta pre príslušnú pracovnú pozíciu, no významné informácie o možných temných zákutiach osobnosti interviewera. Recruiteri jednoducho môžu siahať po týchto otázkach z dôvodu, že sa cítia oproti uchádzačovi v nadradenej pozícii a vychutnávajú si fakt, že zatiaľ čo oni odpoveď pravdepodobne vedia, uchádzač je v strese a snaží sa zúfalo zo situácie vykorčuľovať pokiaľ možno čo najúspešnejšie. Zároveň toto zistenie hovorí o neschopnosti pozrieť sa na veci z perspektívy niekoho iného, konkrétne uchádzača, ktorého takáto položená otázka môže úplne vyviesť z miery. Samozrejme, zistený vzťah neplatí univerzálne a pre všetkých, ktorí kedy siahli po brain teaser otázkach: niektorí recruiteri môžu po nich siahať v dôsledku neskúsenosti, iní zase zo zvedavosti či v dobrej viere, že spôsob, akým bude uchádzač hľadať odpoveď prezradí niečo o jeho intelekte a osobnosti, no a v neposlednom rade môže byť použitie brain teaser otázok inšpirované práve ich legendárnym spojením s populárnymi zahraničnými korporátmi. Ak však máte kolegu, ktorý si s obľubou a často vychutnáva trápenie sa uchádzačov práve na takýchto typoch otázok, majte sa na pozore.
Ako bonus si dovoľujeme citovať výrok bývalého senior vice prezidenta pre ľudské operácie, Laszla Bocka, ktorý túto pozíciu zastával v Google, teda firme, ktorej (momentálne už neaktuálne) prepojenie s brain teaser otázkami patrilo k najlegendárnejším vo svete ľudských zdrojov:
„Zistili sme, že brain teaser otázky sú z hľadiska výberu zamestnancov kompletnou stratou času. Nepredpovedajú nič. Slúžia hlavne na to, aby sa pohovorujúci cítili múdro.“