Svet sa neustále mení, posúva, zrýchľuje. Výnimkou nie je ani náš pracovný svet – v dobe akvizícií, fúzií, komplexných projektov a neustálych zmien, je schopnosť prispôsobiť sa novým okolnostiam dôležitá. Neprekvapuje nás preto vytrvalá požiadavka zo strany zamestnávateľov smerom k personalistom a HR-istom, aby vždy hľadali človeka, ktorý sa dokáže prispôsobiť zmenám, ktorý je pružný, flexibilný, ideálne aj podnikavý a vynaliezavý.
Čo presne znamená flexibilita?
Harvard Competency dictionary definuje flexibilitu ako: „Zachovanie akcieschopnosti, keď dochádza k výrazným zmenám v pracovných úlohách alebo v pracovnom prostredí, efektívne prispôsobenie sa práci v rámci nových štruktúr, procesov, požiadaviek alebo kultúr.“
Flexibilitu možno charakterizovať aj ako ochotu prispôsobovať sa neustále sa meniacim podmienkam pri zachovaní firemnej perspektívy.
Čím sa vyznačuje flexibilný človek?
Všeobecne:
– je pripravený zmeniť rutinu
– nie je rigidný
– nemýli si prispôsobivosť so vzdávaním sa svojej identity.
V práci:
- prispôsobuje správanie a názory novým informáciám a podmienkam, dokáže meniť priority
- je otvorený novým spôsobom robenia vecí alebo experimentovaniu s novými metódami
- je ochotný učiť sa nové spôsoby (nereptá pri každej významnejšej zmene)
- efektívne pracuje aj v neštruktúrovanom a dynamickom prostredí, je schopný vycítiť, čo si situácia vyžaduje
- zostáva pracovať efektívne, aj keď sa úloha náhle zmení, vytrvá napriek nečakaným ťažkostiam
- dokáže vykonávať širokú škálu úloh, je dobrý v mutli-taskingu
- zmene sa prispôsobuje ľahko a rýchlo, nepotrebuje veľa času na adaptovanie sa novej úlohe
- na zmenu reaguje pozitívne, je pohotový, a má „can do“ postoj voči zmenám
- hľadá spôsoby ako bude zmena fungovať, nie dôvody prečo nebude
- plánuje dopredu, aby mal alternatívne možnosti v prípade, že sa veci pokazia
- nebojí sa improvizovať, je v pohode, keď má konať aj bez plánu
- má rád rôznorodosť
- adaptuje sa na významné zmeny v administratívnych záležitostiach a v organizačnej politike
- efektívne pracuje s rôznymi ľuďmi z rôznych kultúr a pomerov
Taktický a strategický rozmer:
- riadi zmeny efektívne
- adaptuje sa na rôzne a priebežne sa meniace požiadavky klientov či nadriadených
- učí ostatných ako byť flexibilný a adaptabilný voči rôznym situáciám
- chápe, že neurčitosť/neistota je normálna súčasť práce a businessu a komunikuje to aj ľudom v práci/tíme/ skupine
- predvída a očakáva zmeny ako v internom tak i v externom prostredí (trh, produkty, systémy)
Budúcnosť patrí flexibilným …
Vo výskume Robelsa (2012) business executívcom predložili zoznam asi 517 soft skills* („makkých zručností/ kompetencií), z ktorých mali označiť 10 najdôležitejších, ktorými by mal disponovať ich nový zamestnanec. Štúdia tak identifikovala Top 10 soft skills, ktoré business executives považujú za najdôležitejšie. Flexibilita sa umiestnila na 8. mieste, napr. pred tímovou prácou, ktorá skončila až na 9. priečke.
Na uvedené nadväzujú aj výsledky výskumu, ktorý v roku 2014 zverejnila spoločnosť Right Management, podľa ktorých si:
- 91 % HR riaditeľov si myslí, že v roku 2018 bude jedným z hlavných kritérií výberu práve schopnosť prispôsobiť sa zmenám a neistote
- 53 % HR riaditeľov sa vyjadrilo, že schopnosť podriadených riešiť nečakané problémy je kľúčovou pre ďalší úspech businessu.
Soft skills vs. hard skills
Medzi soft skills alebo „mäkké“ zručnosti/kompetencie sa zväčša zaraďujú zručnosti týkajúce sa interpersonálnych zručností alebo sociálneho kontaktu ako napr. komunikatívnosť, tímová práca, ale aj orientácia na detail, plánovanie … líšia sa od hard skills – „tvrdých“ zručností, kam patria odborné vedomosti a zručnosti napr. ovládanie cudzích jazykov, práca s rôznymi programami, technické zručnosti, obsluha prístrojov apod. Pre efektívny výkon sú v istej miere potrebné obe.
Ako vybrať flexibilných?
Niektorí ľudia sa na zmenu tešia a užívajú si nepredvídateľnosť okolností, ktorá ich vytrháva z rutiny – sú prirodzene adaptabilní. No samozrejme je tu i opačný pól – ľudia, ktorí si vždy robia „To Do List“, zoznamy, kedy, čo, ako presne urobiť, a nemajú radi, keď im ich plány niečo naruší. No každá práca potrebuje niečo iné, preto Vám ponúkame zoznam otázok, ktoré Vám môžu pomôcť pri ich rozlišovaní:
- Popíšte najväčšiu zmenu ktorej ste museli čeliť (Čo to bolo za zmenu, ako ste sa s ňou popasoval?)
- Popíšte situáciu, kedy ste museli zmeniť plány hneď na začiatku/už počas úlohy alebo projektu na základe nových informácií.
- Uveďte príklad, kedy Váš projekt pohorel (V čom bol neúspech? Ako ste reagovali? Čo ste urobili? Ako by ste tomu predišli v budúcnosti?)
- Popíšte situáciu kedy ste museli zmeniť svoje pracovné tempo, aby ste sa prispôsobili zmenám v pracovnej náplni (Čo ste urobili? Aký bol výsledok?)
- Popíšte situáciu, kedy ste museli náhle zmeniť poradie priorít svojich úloh (Ako ste sa s tým popasovali? Aký bol dôsledok?)
- Opíšte situáciu, kedy ste potrebovali prispôsobiť svoj prístup, aby ste získali žiadaný výsledok.
- Popíšte situáciu, kedy ste sa museli prispôsobili zmenám, nad ktorými ste nemali žiadnu kontrolu. Ako ste reagovali/postupovali?
- Popíšte situáciu, kedy organizácia uplatnila zmeny, s ktorými ste nesúhlasil/a? Ako a kedy ste sa prispôsobili tejto zmene?
- Opíšte situáciu, kedy ste sa museli prispôsobiť pracovnému štýlu kolegu, aby ste dokončili projekt alebo aby sa Vám podarilo dosiahnuť cieľ.
- Porozprávajte o situácii, keď ste museli prestať pracovať na projekte/úlohe a začali ste pracovať na niečo úplne inom. Čo ste urobili? Ako to dopadlo?
Dúfame, že pri používaní týchto otázok bude flexibilní a prispôsobíte si ich svojim potrebám:).
Každá minca má dve strany …
Vo výskume Halima a Heilmanovej (2013) si mali participanti prečítať profil uchádzača a na základe informácií v ňom ho ohodnotiť a ne/odporučiť na pozíciu konzultanta. Časť profilov obsahovala informáciu, že uchádzač na čas prerušil štúdium, aby mohol cestovať, druhá polovica doštudovala bez prerušenia. Výskumníci zistili, že tí, ktorí štúdium prerušili boli hodnotení ako flexibilnejší, a to viac muži ako ženy, čo viedlo aj k tomu, že participanti ich viac odporúčali na prijatie. Na druhej strane bolo ale prerušenie štúdia vnímané aj ako nestabilita, a to viac u žien než u mužov (ženy boli „pri prerušení“ štúdia vnímané ako nestabilnejšie oproti mužom) a aj menej odporúčané (… ach tie genderové stereotypy ). Vidíme teda, že flexibilita môže byť zároveň vnímaná aj ako nestabilita. V tomto prípade zrejme platí staré známe – všetko s mierou, a to aj vrátane tejto kompetencie.