Rozhovory s kandidátmi za účelom výberu tých najlepších z nich môžu byť veľmi rôznorodé. Obsahom môžu byť otázky rôzneho typu: od klasických „Povedzte nám niečo o sebe.“, cez biografické „Opíšte nám priebeh posledných 3 zamestnaní.“, behaviorálne „Spomeňte si na najnáročnejšiu pracovnú úlohu, ktorej ste museli čeliť v horizonte posledného pol roka.“ až po menej šťastné, ako sú napríklad klišé otázky „Kde sa vidíte za 5 rokov?“ či v neposlednom rade tzv. Brain teaser otázky „Koľko billboardov sa nachádza v Bratislave?“.
Čo to tie brain teaser otázky vlastne sú?
Ide o otázky prevažne vedomostného charakteru, ktoré sú však svojim spôsobom nezodpovedateľné (respektíve veľmi málo pravdepodobne zodpovedateľné správne). Ich obsah je pritom vzhľadom k uvažovanej pracovnej pozícii irelevantný.
Ako môže taká „brain-teaser“ otázka vyzerať? Uveďme si zopár príkladov:
„Prečo je tenisová loptička chlpatá?“
„Koľko okien sa nachádza na Manhattane?“
„Koľko kráv je dokopy v Kanade?“
Zrejme sami uznáte, že šanca, že budete vedieť na takúto otázku správnu odpoveď, je mizivá. A to aj za predpokladu, že ste bystrý sčítaný človek a/alebo máte dobré intelektové predpoklady k logickému riešeniu úloh. Správnu odpoveď by ste trafili zrejme len pokiaľ by otázka súvisela s oblasťou, v ktorej ste skutočne doma – napríklad ste nadšenec pre kanadské hospodárstvo 🙂 .
Čo by malo použitie brain teaser otázok počas pohovoru priniesť?
Obhajcovia brain teaser otázok tvrdia, že dôležitou nie je odpoveď, ale spôsob, ako sa daný uchádzač dokáže pri snahe zodpovedať ich vynájsť. Popularitu týchto otázok navýšilo ich povestné spojenie so známymi firmami typu Google, Xerox či Microsoft. Napriek tomu, že vymenované firmy môžu budiť dojem popularity brain teaser otázok iba v USA, nie je tomu tak: podľa autorov štúdie sa tento fenomén rozšíril aj do európskych vôd.
Sú brain teaser otázky a hlavolamy to isté?
Brain teaser otázky doslova sledujú, ako si uchádzač s danou otázkou „láme hlavu“, aj preto môžu byť (a často sú) v populárnych článkoch zamieňané za logické hádanky či hlavolamy. Táto zámena však nie je správna. Hlavným rozdielom je, že pri logických hádankách vieme logickou dedukciou dôjsť k správnemu výsledku (na základe čoho môžu byť čiastočnou variáciou IQ testu pri pohovore) , zatiaľ čo pri brain teaser otázkach nie.
Odkiaľ sa brain teaser otázky vlastne vzali a aká je ich skutočná výpovedná hodnota?
Pôvod brain teaser otázok sa spája s menom, ktoré by väčšinu z Vás nenapadlo v kontexte výberu zamestnancov ani skloňovať: Thomas A. Edison. V roku 1921 tento americký vynálezca inzeroval pracovnú ponuku, v rámci ktorej museli záujemcovia vyplniť dotazník obsahujúci okrem iného aj otázky typu: „Má Austrália väčšiu rozlohu ako Grónsko?“, „Ak by ste zdedili milión dolárov, čo by ste s nimi urobili?“ či „Ako sa vyrába koža (ako materiál)?“.
Reakcie na tento typ otázok boli medzi verejnosťou takmer výlučne negatívne; v amerických novinách New York Times sa k nim medzi inými vyjadril aj slávny psychológ a predstaviteľ behavioristickej vetvy psychológie Edward Thorndike. Ten na margo týchto podľa jeho slov zvláštnych, s obsadzovanou pozíciou nesúvisiacich otázok uviedol, že získavanie natoľko rozdielnych informácií od uchádzačov v konečnom dôsledku nemá žiadnu informačnú hodnotu.
Brain teaser otázky si nenašli veľké pochopenie ani u súčasnejších autorov. Tí ich vo svojej podstate vnímajú ako variant stresového interview, ktorého úlohou je rozhodiť uchádzača nerelevantnou a nezodpovedateľnou otázkou a následne sledovať, ako si s touto nátlakovou taktikou interview poradí. Niektorí autori dokonca považujú tieto otázky za vyslovene agresívne a viacnásobné výskumné zistenia poukazujú na to, že ich vplyv na uchádzačov je značne stresujúci a rozrušujúci.
Obavy a negatívne konotácie Thorndike-a a modernejšej akademickej obce neskôr potvrdila aj veda: brain teaser otázky majú veľmi nízke hodnoty validity a reliability. Inými slovami, schopnosť predpovedať budúci pracovný výkon a úspešnosť kandidáta ako aj spoľahlivosť, s akou ich bude predvídať, sú veľmi slabé.
Zaujímavým výskumným zistením je aj prepojenie so samotnou voľbou tohto typu otázok pre interview: Podľa výsledkov štúdie Highhousea, Nyeho a Zhanga (2019) zaoberajúcej sa motiváciou k používaniu brain teaser otázok totiž intervieweri po nich siahajú najmä preto, lebo im dávajú „moc“ a možnosť realizovať svoje „temné osobnostné črty“. Participanti s významnejšou tendenciou využívať brain teaser otázky boli štatisticky významne viac narcistickí, sadistickí, menej sociálne kompetentní a viac sa spoliehali na silu intuície vo výberovom procese.
Ako vnímajú tieto otázky samotní uchádzači?
Ako sme už spomenuli, viacnásobné výskumné zistenia poukazujú na fakt, že kandidáti brain teaser otázky považujú za stresujúce a zároveň aj za nespravodlivé. Oni samotní si totiž uvedomujú, že svojou odpoveďou na takúto otázku neposkytujú recruiterovi žiadne informácie relevantné ku svojím schopnostiam či konkrétnej pracovnej pozícii, na základe čoho im priebeh interview bohatý na takéto typy otázok či hodnotenie kandidáta založené na nich jednoducho nepripadá fér. Dôsledkom prílišného spoliehania sa na brain teaser otázky tak môže byť negatívnejšia candidate experience, strata záujmu o danú pozíciu, šírenie negatívnej slovnej „reklamy“ o Vašej firme a v neposlednom rade strata kvalitných kandidátov pre obsadzovanú pozíciu.
Pár slov na záver…
Na základe doterajších výskumných poznatkov možno konštatovať, že použitie brain teaser otázok vo výbere zamestnancov poskytuje takmer nulové informácie o vhodnosti daného kandidáta pre príslušnú pracovnú pozíciu, no môže poskytnúť významné informácie o možných temných zákutiach osobnosti interviewera. Recruiteri môžu siahať po týchto otázkach z dôvodu, že sa cítia oproti uchádzačovi v nadradenej pozícii a stimuluje ich fakt, že zatiaľ čo oni odpoveď pravdepodobne vedia, uchádzač je v strese a snaží sa zúfalo zo situácie vykorčuľovať pokiaľ možno čo najúspešnejšie. Zároveň môže ísť o náznak slabšej empatie a neschopnosti pozrieť sa na veci z perspektívy niekoho iného, konkrétne uchádzača, ktorého takáto položená otázka môže úplne vyviesť z miery…
Samozrejme, negatívne prepojenie s osobnosťou recruitera neplatí univerzálne a pre všetkých, ktorí kedy siahli po brain teaser otázkach: niektorí recruiteri môžu po nich siahať v dôsledku neskúsenosti, iní zase zo zvedavosti či v dobrej viere, že spôsob, akým bude uchádzač hľadať odpoveď prezradí niečo o jeho intelekte a osobnosti, použitie brain teaser otázok môže byť tiež inšpirované práve ich legendárnym (z dnešného pohľadu už historickým) spojením s populárnymi zahraničnými korporátmi… Ak však máte kolegu, ktorý si s obľubou a často vychutnáva trápenie sa uchádzačov práve na takýchto typoch otázok a pokračuje s tým aj po usmernení o ich reálnej výpovednej hodnote, majte sa na pozore.
Pripúšťame, že uchádzačov je niekedy potrebné vyhodiť z ich zabehanej línie (najmä, ak sa nám zdajú ich schopnosti jednostranne pozitívne či negatívne alebo máme pocit, že uchádzač znie príliš predpisovo), existujú však aj efektívnejšie formy tohto úkonu: napríklad dopytovanie sa na opak požadovaného správania, tzv. protidôkaz, ktorý umožňuje overiť vlastné predpoklady (napríklad „Stalo sa niekedy, že ste museli porušiť pravidlá,aby ste niečo dosiahli?)“.
Ako bonus si dovoľujeme citovať výrok bývalého senior vice prezidenta pre ľudské operácie, Laszla Bocka, ktorý túto pozíciu zastával v Google, teda firme, ktorej (momentálne už neaktuálne) prepojenie s brain teaser otázkami patrilo k najlegendárnejším vo svete ľudských zdrojov:
„Zistili sme, že brain teaser otázky sú z hľadiska výberu zamestnancov kompletnou stratou času. Nepredpovedajú nič. Slúžia hlavne na to, aby sa pohovorujúci cítili múdro.“