Viacerí z vás sa možno v minulosti na sociálnych sieťach stretli so zábavkou, ktorá sa vás spýtala koľko máte rokov, či a koľko fajčíte, pijete alkohol, športujete, aké je vaše BMI, ako sa stravujete a pod.,na základe čoho vám bol vyrátaný dátum úmrtia. Mierne morbídne rozptýlenie, ale s reálnym základom – všetky uvedené faktory dĺžku života naozaj ovplyvňujú. Do ďalších verzií možno bude zapracovaná aj otázka, aké je vaše IQ…
V posledných 10 až 20 rokoch vznikla nová interdisciplinárna vedecká disciplína, ktorá sa nazýva kognitívna epidemiológia. Už nebolo možné ignorovať kopiace sa opakované zistenia o tom, že rozumové schopnosti pozitívne súvisia s mnohými výsledkami popisujúcimi zdravotný stav ľudí. Inými slovami: to ako to komu páli má veľký dopad na jeho zdravie. Je až fascinujúce, ako sa približne od r. 2000 vo výskumoch opakovane potvrdzovalo, že hoci aj v ranom detstve nameraná inteligencia súvisí s dĺžkou dožitia či zdravotným stavom v starobe.
Príkladom môže byť veľká metaanalýza z r. 2011 sledujúca viac ako milión osôb európskeho pôvodu, ktorých inteligencia bola testovaná v mladosti, vo veku 7 až 20 rokov. V kritickom momente kontroly z nich bolo žiaľ cca 22,5 tisíca mŕtvych. Zaujímavé, že to, kto zomrel, súviselo s rozumovými schopnosťami účastníkov výskumu. Každých 15 bodov koeficientu IQ navyše znamenalo o 24% vyššiu šancu na to, že k momentu overenia bol človek nažive. A výskumov podobného druhu bolo oveľa viac.
Akým spôsobom je vlastne inteligencia spojená s nižšou mortalitou a lepším zdravím?
Ako v časopise Nature píše nestor výskumov tohto typu,profesor Ian J. Deary z univerzity v Edinburghu, skóre inteligenčných testov je v priebehu života v podstate stabilné, pričom asi 50 % rozptylu sa zdieľa medzi detstvom a ôsmym desaťročím ľudského života, veľkú časť tejto stability majú na svedomí genetické faktory. Sú popísané mierne vzťahy IQ (konkrétne g-faktora ktorý by mal odrážať celkovú rozumové schopnosť) voči zaujímavým biologickým premenným, napríklad k objemu mozgu, zdravotnému stavu bielej hmoty, či dvom z troch hlavných parametrov životaschopnosti pánskych spermií. Dalo by sa teda možno uvažovať o tom, že existuje nejaká genetická predispozícia, vďaka ktorej sú niektorí ľudia zdravší aj múdrejší a iní naopak majú smolu, ale také jednoduché to asi nebude. V neposlednom rade je aj možné, že v testovaní IQ, ktoré sa v týchto štúdiách typicky uskutočňuje v detstve alebo mladosti, sa prejaví vplyv nejakých nepriaznivých udalostí, „poškodení“ ešte z vnútromaternicového života alebo z raného detstva, ktoré vedú ako k nižšiemu IQ, tak aj k horším zdravotným dôsledkom (niektoré choroby majú potvrdený vzťah k nižšej pôrodnej hmotnosti či zdravotným problémom matky aj plodu počas tehotenstva).
Alternatívnym vysvetlením je, že inteligentnejší ľudia majú lepšie materiálne zdroje (aj vďaka tomu, že to vo vzdelaní a v práci obvykle dotiahnu ďalej) a vďaka nim sa o svoje zdravie dokážu postarať lepšie. Proti tomu však hovorí zistenie, že v spoločnostiach, kde majú lepší a bezproblémový prístup ku zdravotnej starostlivosti z toho ťažia viac tí, ktorí sú vzdelanejší a majú vyššie príjmy, nežtí ostatní. Poskytnutím zdrojov a prístupu sa teda v priemere zlepší zdravotný stav všetkých, ale viac to dokážu zužitkovať bystrejší a sociálne úspešnejší ľudia. Väčšina socioekonomických premenných ktoré sa potvrdili ako prediktory zdravotného stavu (vzdelanie, zamestnanie, príjem) má dlhodobo potvrdené vzťahy k IQ, takže je možné, že ich prostredníctvom sa prejavuje hlavne vplyv rozumových schopností.
Inou možnosťou je, že lepšie riešenie problémov,rozhodovanie, učenlivosť, abstraktné myslenie, schopnosť spracovania aj komplexných informácií sú pre tých čo nimi disponujú účinnou výbavou pre starostlivosť o svoj zdravotný stav. Či je to prevencia rizík, nehôda úrazov, odolnosť voči rôznym typom zdravie poškodzujúcich závislostí,alebo aj aktívne opatrenia na podporu dobrého zdravotného stavu v rámci životného štýlu, bystrý človek má aj v tejto oblasti väčšiu šancu aby jeho rozhodnutia boli kompetentné a účinné. Prevencia chorôb aj nehôd si vyžaduje predvídať neočakávané ako aj defenzívny a súčasne dobre informovaný spôsob jazdy životom, čo je v komplexných a neurčitých životných situáciách častokrát veľmi náročné. Analogicky, rozumové schopnosti mnohých ľudí môžu príliš nízke na to, aby dobre zvládli manažment o seba ako pacienta, môžu mať napríklad problém s tým, aby pochopili a realizovali inštrukcie alebo odporúčania lekárov. Rovnako, ako sme sa na vlastnej koži presvedčili počas pandémie, orientovať sa v často rozporuplných informáciách o zdravom životnom štýle alebo zvládaní ochorení prezentovanými médiami či na sociálnych sieťachsi vyžaduje kompetenciu kritického myslenia, ktorá je opäť v silnej súvislostis klasickým IQ.
Ľudia s vyšším IQ nameraným v detstve s vyššou pravdepodobnosťou v dospelosti zanechali fajčenie. Opačným smerom však vyznieva zistenie, že v 2. svetovej vojne mali vojaci s vyšším IQ menej často šťastie prežiť ju než vojaci s nižším IQ.
Istým obmedzením, avšak pre nás Európanov výhodou je, že väčšina výskumov tohto typu bola realizovaná na ľuďoch kaukazskej rasy, teda európskeho pôvodu. Pôvodné zistenia sú najmä zo Škótska a škandinávskych krajín, postupne sa však rozbiehajú aj celoeurópske projekty financované EU. Jedným z nich je aj SHARE (Study of Health and Retirement in Europe),ktorý sa týka ľudí 50+ a jeho prvá vlna sa rozbehla tesne predtým, než Slovensko a ďalšie krajiny strednej a východnej Európy vstúpili do EU. Z tohto dôvodu sa momentálne publikované výsledky týkajú najmä obyvateľov Západnej Európy. Nakoľko sme pristúpili neskôr si zrejme budeme musieť počkať, či publikované zistenia platia aj na nás (súčasne ale nevidno dôvod,prečo by nemali).
Rakúski výskumníci z univerzity vo Viedni, Jonathan Fries a Jacob Pietschnig, publikovali v časopise Intelligence čiastkové výsledky tejto štúdie za roky 2004 až 2017( výskumu sa zúčastnilo vyše 30 tisíc osôb z 11 západoeurópskych krajín a Izraela). Úroveň rozumových schopností ako aj všetky ostatné sledované premenné boli v tomto prípade získavané od ľudí starších ako 50 rokov, najmä ich zdravotný stav sa vyhodnocoval opakovane, takže posledné do štúdie zahrnuté údaje boli z času kedy mali 63+ rokov (projekt pokračuje až do r. 2024). Vo výsledkoch sa opäť potvrdil vzťah medzi inteligenciou a celkovým zdravotným stavom, u ľudí s vysokým skóre v kognitívnych skúškach bola miera chronických ochorení a symptómov nižšia. Ľudia s vyšším IQ hodnotili vlastné zdravie pozitívnejšie, ale aj menej často navštevovali lekára,v menšej miere trpeli depresiami, vnímali menej obmedzení pre svoje každodenné aktivity. Prekvapením bolo, že sa neprejavil (resp. len nevýznamne) vzťah k BMI a že vzťah k fajčeniu a konzumácii alkoholu bol slabý, ale v opačnom než očakávanom smere, naznačujúc že tento druh zakázaného ovocia je veľmi mierne bližší bystrejším. Silnejšie než sa očakávalo sa prejavil vzťah k fyzickej aktivite, táto pozitívne súvisela ako so zdravím, tak aj s rozumovými schopnosťami. Z hľadiska celkového dopadu rozumových schopností na zdravie sa ukázalo, že každých 15 bodov IQ (=1SD) navyše znamená o 18% menší počet symptómov, ktoré respondent uvádza a o vyše 50% menej obmedzení v každodenných aktivitách.
Prirodzene, výsledky je nutné vnímať ako predbežné a je určite vhodné si počkať na ich definitívnu podobu, vrátane údajov pre postkomunistické krajiny. Všetky zatiaľ analyzované dáta sú z predcovidového obdobia, ale zrejme ani pandémia nič nezmení na tom, že rozum je okrem iných dôležitých súvzťažností aj dôležitým faktorom prispievajúcim k dlhému životu v zdraví. Skôr naopak, ako si pamätáme čo sa dialo na vrchole pandémie, predpokladáme, že po zahrnutí dát z rokov 2020 až 2022 sa táto súvislosť ešte zvýrazní.
Zdravie je v svete práce cenná a dôležitá komodita, ukazuje sa, že aj kvôli nemu je vhodné poznať rozumové schopnosti človeka a rátať s nimi.