Svetlá triáda – pohľad na pozitívne aspekty osobnosti

Temná triáda. Kombinácia machiavellizmu, neklinickej psychopatie a narcizmu, veľmi dobre známa nie len psychologickej a HR komunite, ale do veľkej miery popularizovaná téma aj v lifestyle magazínoch či medzi širokou verejnosťou.

Niet sa však čomu čudovať. Za posledných vyše 10 rokov sa nakopilo množstvo údajov o tom, ako tieto problematické črty fungujú v práci, vzťahoch, sexuálnom živote, v kontexte ľudských záujmov či ako súvisia so správaním v online svete. Stručný výpočet zistení v tomto smere zahŕňa vzťahy toxických čŕt k širokej škále averzívnych psychosociálnych dôsledkov, vrátane:

• Agresie a násilia,
• Nízkej afektívnej empatie
• Kontraproduktívneho a nátlakového správania na pracovisku
• Silnej motivácie pre sebapresadzovanie, úspech, moc, peniaze či hedonizmus
• Vyhľadávania krátkodobého účelovému sexu, bezcitnému štýlu lásky charakterizovaného vysokou mierou nevery
• Úžitkového prístupu ku vzťahom, vyhýbavého štýlu vzťahovej väzby a preferencie „jednorazoviek“ či „priateľstiev s výhodami“
• Nezrelých obranných mechanizmov a viacerých ďalších fenomémov.

Navyše, ako keby predchádzajúce zistenia neboli dostatočne sociálne negatívne, Temná triáda bola dokonca častejšie spájaná s páchaním „siedmich smrteľných hriechov“…

Výskumný trend tak aj v dôsledku atraktivity témy priniesol značné množstvo zistení, ktoré umožňujú pochopiť negatívnejšie ladené stránky a prepojenia osobnosti. Existuje však niečo obdobné aj v pozitívne orientovaných črtách?

Existuje aj protiváha vo forme Svetlej triády?

Na túto otázku sa snažila odpovedať hlavne pozitívna psychológia. Tá už aj podľa svojho názvu presadzovala orientáciu na opak, teda nájdenie toho, čo je v ľuďoch dobré. Stavala pri tom najmä na výsledkoch z prelomu tisícročí, kedy veda odhalila veľké množstvo pozitívnych vlastností, ktoré do značnej miery určujú ľudské fungovanie, napr. pozitívne emócie, osobný rast a sebarealizácia, životná spokojnosť, odpustenie či silné stránky charakteru. Napriek zásadným metodologickým problémom, s ktorými sa počas svojej existencie pozitívna psychológia borí, sa prejavili tieto snahy ako akademicky pomerne úspešné, pretože dokázali, že sa ľudská povaha netočí len okolo negativity a patológie, ale odráža aj pozitívnu stránku orientovanú na rast.

Pôvod konceptu Svetlej Triády

S myšlienkou na svetlú triádu osobnostných čŕt pôvodne prišla študentka psychológie na University of Western Ontario Laura Johnson. V jej chápaní boli tromi kľúčovými črtami empatia (ako rozumové pochopenie iných), súcit (ako citová spoluúčasť na tom čo iní prežívajú) a altruizmus (ako celkový záujem o dobro a šťastie iných bytostí).

Neskôr psychológovia Scott Barry Kaufman, David Yaden, Elizabeth Hyde a Eli Tsukayama identifikovali tri pozitívne črty, ktoré tvoria takzvanú „svetlú triádu“ (originálne pomenovanie tzv. Light Triad):

Kantizmus (čestné, nevypočítavé zaobchádzanie s ľuďmi)

Humanizmus (váženie si dôstojnosti a hodnoty každého jednotlivca)

Viera v ľudstvo (viera v základné dobro každého človeka)

Podľa výskumných zistení môžu uvedené črty pomôcť sociálnym vedcom pochopiť, ktoré aspekty existencie vlastne robia ľudí „dobrými“.

Bližší pohľad na Svetlú triádu

Kantizmus

Toto slovo doteraz označovalo najmä filozofické názory Immanuela Kanta a jeho školy.  Podobne ako v prípade toxickej črty machavelizmu sa význam preniesol aj do psychológie osobnosti. V teórii Kantovej morálky sa nachádza koncept kategorického imperatívu, ktorý hovorí, že človek by sa mal správať tak, aby jeho činy boli základom pre univerzálne zákony. To znamená, že každé rozhodnutie by malo byť robené tak, aby sa dalo odporučiť všetkým ľuďom v každej situácii. Kant a jeho škola verili, že všetko konanie by malo byť založené na univerzálnych morálnych princípoch a že všetky jednotlivé skutky by sa mali hodnotiť podľa toho, ako prispievajú k vyššiemu dobru pre všetky zúčastnené strany.

Keď Scott Barry Kaufman posunul kantizmus z filozofie do psychológie a do svojho výskumu o osobnosti a individuálnych rozdielov, musel ho z filozofických výšin preniesť na úroveň pozorovateľného a merateľného správania. Podľa neho kantizmus vlastne znamená správanie sa podľa kategorického imperatívu („mravný zákon vo mne“ slovami samotného Kanta) a podľa princípu univerzality (neegoistická preferencia všeobecného dobra). Príklady prejavov môžu byť:

• Rešpektovanie autonómie
• Čestnosť za každú cenu
• Priama a transparentná komunikácia
• Vyhýbanie sa využívaniu či poškodzovaniu iných (priamy protiklad k Machiavellizmu)
• Férovosť a morálna integrita
• Dôstojné zaobchádzanie s každým (bez ohľadu na status)

Humanizmus

Humanizmus ako osobnostná črta je vlastne vierou v to, že všetci ľudia bez ohľadu na svoje rozdiely sú hodnotní a zaslúžia si rešpekt a dôstojnosť. Humanizmus znamená uznať jedinečnú hodnotu a prínos každého jednotlivca. Z toho sa odvíjajú kvality ako zmysel pre spravodlivosť a rovnosť a snaha o rovnocenné vzťahy s ostatnými ľuďmi, aj s výrazne odlišnými. Napríklad, za človeka s vysokou úrovňou humanizmu by bol považovaný ten, kto prejavuje radosť a oceňuje úspechy ostatných okolo seba aj ľudstva ako takého. Ďalšie príklady tejto črty sú:

• Schopnosť nadviazať kontakt takmer s každým
• Aktívny a nehodnotiaci záujem o ľudskú rôznorodosť, tolerancia
• Empatia, súcit, prirodzená ochota pomôcť
• Vnímanie potrieb druhých, pomoc aj bez očakávania odmeny
• Dobrovoľníctvo

Viera v ľudskosť

Viera v ľudskosť zahŕňa vieru, že ľudstvo a ľudia sú vo svojej podstate dobrí. Viera v ľudskosť je taktiež presvedčením, že zhovievavosť je základným prvkom prítomným vo všetkých ľudských bytostiach. Súčasťou je viera v potenciál ľudskej rasy, dôvera v schopnosti ľudí prekonať problémy a smerovať k lepšej budúcnosti. Za človeka s vysokou úrovňou viery v ľudskosť by bol považovaný napríklad ten, kto rýchlo odpúšťa tým, ktorímu/jej ublížili.  Charakteristickými znakmi taktiež sú

• Dôvera, že ostatní neublížia či nezneužijú známe slabiny
• Konzistentná snaha vidieť v ostatných to dobré, predpoklad dobrých úmyslov
• Nižšia podozrievavosť a dôvera v súkromných aj pracovných vzťahoch
• Ochota odpúšťať
• Spoločenský optimizmus, pozitívne očakávania od ľudí, viera v pokrok

Väčšina zistení príliš nerozlišuje medzi jednotlivými črtami Svetlej triády a vníma ju ako jednu kompozitnú vlastnosť, pri ktorej sa síce občas oplatí pozrieť na jednotlivosti z ktorých pozostáva, avšak to podstatné je spoločné. Takýmto spôsobom sa zistilo, že ľudia s vyššou úrovňou svetlých čŕt sú:

• Intelektuálne zvedavejší
• Existujúci v bezpečnejších vzťahoch
• Prejavujú viac tolerancie pre uhly pohľadu iných
• Majú nízku potrebu niekoho ovládať
• Prejavujú pokoru
• Majú prívetivú povahu
• Cítia vyššiu spokojnosť so svojim životom

Prepojenie Svetlej triády so svetom práce

Jedno z prvých zistení z pracovného sveta bolo, že humanizmus aj viera v ľudskosť vykázali silný pozitívny vzťah k pracovnej spokojnosti, tieto črty sa ale ukázali aj ako predpovedajúci činiteľ toho, nakoľko sa bude človek prejavovať prosociálne v online prostredí. Kantizmus bol v jednom aj druhom prípade bez významného vzťahu. Článok slovenských autoriek E. Lisej a M. Valachovej poukázal nato, že humanizmus a viera v ľudskosť prispievajú aj ku pracovnej/kariérovej odolnosti; humanizmus ďalej aj ku motivácii pre kariéru a k pracovnej identite, viera v ľudskosť zasa k ochote akceptovať zmeny v práci. 

Akt. 2026: V štúdiách vedených po originálnom dátume publikovania tohto článku sa zistilo, že svetlá triáda:

• Negatívne koreluje s kontraproduktívnym pracovným správaním (sabotáž, konflikty, neetické správanie)
• Negatívne koreluje s neetickým pracovným správaním
• Pozitívne koreluje s organizačným občianskym správaním (pomáhanie kolegom, podpora tímu, robenie vecí navyše z vlastnej iniciatívy…)
• Pozitívne vplýva na tímovú efektivitu (etické správanie v tímoch, lepšia koordinácia a spolupráca)
• Najmä humanizmus a kantizmus pozitívne predikujú mieru empatie/súcitu v práci a prístupu zameraného na človeka (výskumné zistenie špecificky v kontexte healthcare oblasti)
• Zmierňuje negatívne dopady Temnej triády a funguje ako protektívny faktor v pracovnom správaní

Z novších štúdií a výskumov venujúcich sa Svetlej triáde taktiež vychádza poznanie, že efekt svetlej triády môže byť výraznejší v špecifických kontextoch (napr. v pomáhajúcich profesiách), funguje lepšie v psychologicky bezpečnom prostredí a môže byť potlačený toxickou kultúrou na pracovisku.

Je Svetlá triáda v priamom kontraste s Temnou triádou?

Osobnostné črty reprezentujúce Svetlu triádu síce nie sú pravým opakom toxických vlastností, z ich popisu je ale zrejmé, že je ich možné vnímať ako istý kontrast. Treba však pracovať s uvedomením, že všetci ľudia majú aj pozitívne, aj negatívne osobnostné vlastnosti. Niektorí z nás majú nevýrazné jedny aj druhé, u iných jedny alebo druhé prevažujú, existujú aj takí ľudia, ktorí majú zastúpené výrazné črty z obidvoch strán.  Každý človek je jedinečný tým, ako sa jeho spôsoby myslenia, správania a temné črty prelínajú s jeho svetlými emóciami a črtami.

Svetlá Triáda v reálnom svete

Aby sme sa vyhli prílišnej idealizácii čŕt svetlej triády, treba rátať aj s ich možnými limitmi. V prostrediach, ktoré nie sú hodnotovo naladené na dôveru, férovosť a rešpekt, sa totiž nemusia prejaviť ako výhoda – naopak, môžu človeka znevýhodniť. Aj v priaznivých podmienkach môže napríklad silná viera v dobro ľudí bez primeraných hraníc viesť k tomu, že jednotlivec bude prehliadať varovné signály alebo sa nechá využívať. Inými slovami, aj pozitívne nastavenie má svoje hranice, a otázka, kde presne leží optimálna miera, zostáva otvorená pre ďalší výskum.

Pri všetkých turbulenciách sveta okolo a dramatických udalostiach posledných rokov sa však zdá, že výskum a hľadanie toho dobrého v ľuďoch je dobrým projektom pre pracovný aj mimopracovný život.