V minulom čísle sme písali o predikcii dispozície k vyhoreniu na základe analýzy množstva kortizolu vo vlasoch (článok tu), biologických premenných s potenciálom využitia v pracovnom svete a so súvislosťou k obvyklým činnostiam HR je však oveľa viac. Jednou z prominentných je variabilita srdcovej frekvencie (v anglickom origináli HRV – heart rate variability).
Čo to je? Veľmi jednoducho povedané, premenlivosť v tom, či vaše srdce bije rýchlo alebo pomaly a aký veľký je približne rozdiel medzi rýchlou a pomalou prácou srdcového svalu. Každý si vie vybaviť ako asi vyzerá EKG krivka, zdravotníci vedia aj o tom, že na nej srdce opakovane kreslí písmená QRS. HRV sa najčastejšie definuje ako zmena v čase, ktorý prejde kým sa krivka dostane z jedného vrcholu R do nasledujúceho. Laikom postačí informácia, že je to interval, ktorý ubehne medzi dvomi údermi srdca a najmä premenlivosť tohto intervalu v dlhšom časovom období.
Dobrá vs. zlá HRV? Čím viac činnosť srdca korešponduje s nárokmi situácie, tým lepšie. Inými slovami, čím pomalšie bije v pokojných a oddychových podmienkach a do čím vyšších obrátok sa z tohto pokoja dokáže bez problémov dostať ak je to potrebné, tým lepšie. Dobrá je teda vysoká HRV, naopak, to že srdce bije v podstate veľmi podobnými rýchlosťami bez ohľadu na pokojný či aktívny stav, môže byť znakom významných problémov.
Na matematické vyjadrenie HRV sa používa niekoľko rôznych indexov, poväčšine príliš zložitých na to, aby sa rátali laicky. Jeden z najpoužívanejších je RMSSD, či už v surovej alebo logaritmickej podobe. V produktívnom veku (okolo 40 r.) sa priemer pohybuje okolo 40,v logaritmizovanej verzii v rozmedzí 70 až 75. Rozdiely medzi ženami a mužmi sú zanedbateľné, naopak, s vekom HRV klesá – v podstate už od 15 rokov (surový priemer tesne pod 80) až do cca 65 (surový priemer okolo 25), kedy sa stabilizuje. Iným indexom je SDNN, využívaný najmä pro celodennom meraní.
Ako to zistíme? Na rozdiel od minulosti nie je kvôli tomu nutné chodiť do kardiologickej ambulancie, zvládnu to aj pokročilejšie wearables ako smarthodinky či fitness náramky. Presnosť merania síce nie je úplne rovnaká, ale väčšina súčasných masovo predávaných zariadení ju vykazuje na uspokojivej úrovni.
Prepojenie na telesné zdravie
S čím HRV súvisí na úrovni telesného zdravia? Nízka HRV je obvykle znakom celkovo problematického zdravia, avšak jednoznačne najsilnejší vzťah má ku kardiovaskulárnym problémom. U starších ľudí zvyšuje riziko neprežitia cievnej príhody, taktiež v celkovej populácii súvisí s vyšším výskytom srdcocievnych ochorení celkove. Okrem toho je znížená aj pri mnohých ďalších chorobách, od diabetickej neuropatie až pochronický únavový syndróm. Toto všetko je dôležité, avšak ide skôro námety pre lekárske vyšetrenia než akékoľvek opatrenia v pôsobnosti ľudských zdrojov.
Psychofyziologické súvislosti HRV
Aj pri tejto fyziologickej premennej nachádzame silné prepojenie na problematiku emocionality a stresu. Keďže na riadení činnosti srdca sa vo veľkej miere podieľa autonómny nervový systém, je zrejmé, že do hry vstupuje aj naša psychika. HRV jednoducho v značnej miere súvisí s citovým vzrušením. Zistilo sa, že vysokofrekvenčná aktivita (teda situácie kedy srdce bije rýchlo) klesá v podmienkach akútneho časového tlaku a prežívaného emocionálneho napätia, aj pri silnejších úzkostných stavoch, čo pravdepodobne súvisí so zameranou pozornosťou a útlmom motorického pohybu. Toto celé je ešte vystupňované u ľudí trpiacich posttraumatickou stresovou poruchou,u nich navyše sú častejšie zastúpené úseky s pomalou činnosťou srdca,takže je celková variabilita ešte nižšia. Vedcom z Hong Kongu sa podarilo vytvoriť algoritmus schopný na základe HRV predpovedať, či sa daná osoba cíti štastne alebo smutno…
Vlastne sa jedná o to, ako sa mentálny stav človeka odráža v regulácii sympatického a parasympatického nervového systému, kde HRV je akýmsi indexom, ktorý kombinuje ich vplyv. Vyššia HRV (= silnejšia aktivita parasympatiku) súvisí s účinnou reguláciou vlastných citových stavov, vrátane schopnosti poradenia si s negatívnymi emóciami. Taktiež sa popisuje pozitívny vzťah k rozhodovaniu či schopnosti účinne narábať so svojou pozornosťou a presúvať ju podľa potreby, či najmä nedopustiť, aby z nej „ujedali“ zažívané napätia. Vo viacerých výskumoch pokusné osoby s vyššou pokojovou HRV (to je premenná čo meria najmä krátkodobé zmeny HRV) dosahovali lepšie výsledky pri rôznych výkonových úlohách, ako je dlhodobo udržiavaná pozornosť, pracovná pamäť, schopnosť potlačiť a ignorovať informáciu nepodstatnú pre riešenie úlohy a kognitívna flexibilita. Ojedinelým zistením je, že vyššou HRV sa môžu vyznačovať osoby s hraničnou poruchou osobnosti.
Naopak, nízka HRV sa vo viacerých výskumoch potvrdila ako spojená s prežívaním nadmernej úzkosti a nižšou kvalitou rozhodovania. V emocionálnom prežívaní týchto ľudí sa často objavujú frustrácie a depresívne obsahy, sú u nich pravdepodobnejšie takmer všetky poruchy úzkostného okruhu. Nižšie hodnoty HRV sa potvrdili aj u viacerých psychóz.
Sumárne, HRV dokáže celkom úspešne predpovedať nielen emocionálnu reaktivitu a prípadné horšie zvládanie stresu či pripravenosť vyhorieť, ale aj horší výkon v kognitívnej oblasti (hoci je dosť pravdepodobné, že tento je spôsobený skôr interferenciou citov do rozmýšľania a rozhodovania než nižšou kognitívnou kapacitou ako takou). Okrem lekárskych vied sa stala obľúbenou premennou vo výskume zákazníckej skúsenosti, napríklad pri hraní počítačových hier a veľa výskumov prebehlo aj v oblasti pracovnej psychológie.
HRV a pracovné prostredie
V roku 2018 publikovali fínski psychológovia prvú významnejšiu metaštúdiu z tejto oblasti, zovšeobecňujúcu výsledky viacerých výskumov, ktoré prebehli v reálnom pracovnom prostredí, s reálnymi zamestnancami. Jednoznačným hlavným záverom bolo, že zvýšený pracovný stres bol spojený so zníženou HRV, konkrétne so zníženou aktiváciou parasympatiku. Pochopiteľne, v rámci problematiky sa objavilo aj viacero zaujímavých podtém, napríklad čo robí s HRV práca na smeny, či vplyv rôznych parametrov fyzického prostredia na HRV, ktorá bola v tomto prípade vnímaná ako najdôležitejší fyziologický indikátorpracovného stresu. Analýza HRV sa teda môže použiť ako informatívny marker fyziologických dopadov stresorov na pracovisku. Veľmi však záleží na spôsobe merania, lebo rôzne spôsoby merania a výpočtu príslušných parametrov sa vzťahujú k trochu odlišným fyziologickým parametrom.
Čo sa týka pracovného výkonu, v posledných rokoch sa objavujú zistenia, že by HRV mohla súvisieť aj s ním. Austrálski vedci potvrdili vzťah HRV nielen ku zdraviu, ale aj k efektivite pracovnéhovýkonu v tzv. taktických povolaniach (armáda, polícia, požiarnici). Na základe inšpirácie z oblasti športu sa skúmali a potvrdili vzťahy HRV a pracovného výkonu aj v iných fyzicky náročných povolaniach.
Je zrejmé, že HRV je ďalšou z premenných, ktoré majú nábeh na veľmi široké využitie nielen v medicíne či športe, ale aj v pracovnom svete. Dostupnosť a nízka cena meracích zariadení tomu napomáhajú. V oblasti obvyklých HR činností je HRV momentálne využiteľná najmä v oblasti starostlivosti o zamestnancov, má ale istý potenciálaj pre ich výber. Kým bude naplnený, bude však nutné aby sa stali dve hlavné veci: 1. mali by byť zhromaždené valídne poznatky o tom, že s pracovným výkonom naozaj súvisí, prípadne aj o tom, že dokáže predpovedať to, čo iné metódy nevedia plus vyriešené aj ako HRV merať spoľahlivo a vytvorené populačné normy; 2. mali by byť vyriešené etické otázky a súvislosti využívania údajov, ktoré dokáže HRV poskytnúť, nakoľko tieto môžu byť mimoriadne súkromného charakteru – a toto sa týka vlastne ich akéhokoľvek využitia. Dá sa však očakávať, že nebude trvať dlho a budúcnosť merania aj zisťovania v podmienkach oddelení ľudských zdrojov môže byť o niečo menej dotazníková a o niečo viac fyziologická.