Od nášho posledného príspevku do rubriky kompetencií ubehol už nejaký čas. Po predstavení a priblížení schopností ako riešenie problémov, tímová práca, iniciatívnosť, asertivita či orientácia na zákazníka tak konečne nastal čas pre ďalší prírastok do tejto skupiny. Tentokrát sme sa rozhodli siahnuť po kompetencii patriacej medzi azda tie najzákladnejšie a zároveň najaktuálnejšie ako aj nesmierne dôležité nielen z hľadiska požiadaviek zamestnávateľa, ale aj z pohľadu psychického zdravia zamestnanca: odolnosť voči stresu.
Odolnosť voči stresu; známa aj pod názvami ako psychická odolnosť, stres manažment či reziliencia, je v dnešnej dobe takmer už zľudoveným slovným výrazom. O zvládaní stresu počúvame totiž skoro odvšadiaľ: z médií, diskusií, kníh, časopisov či internetových portálov, no a v neposlednom rade sa táto problematika u mnohých z nás stala aj témou bežných spoločenských rozhovorov. Jej popularizovanosť je však pravdepodobne opodstatnená: hektickosť (nielen) pracovného života sa totiž výrazne zvyšuje, čím stúpajú aj nároky na úspešné vysporiadavanie sa s rôznymi situáciami.
Čo vlastne znamená byť odolný voči stresu? Vo svojej najzákladnejšej podstate ide o schopnosť pracovať a podávať optimálny pracovný výkon pod tlakom. Jeho zdroje pritom môžu byť rôzne: môžu prameniť napríklad z časových deadline-ov, z dynamickosti a slabšej predvídateľnosti práce či menlivosti podmienok, z veľkej vnímanej zodpovednosti, z nadriadených, zákazníkov a kolegov, no a v tom “najlepšom” prípade môžu byť tieto zdroje skombinované.
Schopnosť zvládať úspešne stres vysoko súvisí aj s húževnatosťou. Nikto totiž nie je perfektný a tak ako každý, aj zamestnanec napriek všetkým možným snahám občas môže zlyhať, niečo pokaziť alebo neuspieť. Práve v tomto bode sa vie ukázať druhá veľmi podstatná zložka psychickej odolnosti: schopnosť otriasť sa, nazbierať sily na pokračovania a prípadne sa poučiť z neúspechu.
Čím všetkým sa teda vyznačujú ľudia, ktorí majú túto kompetenciu vysoko rozvinutú?
- uvedomujú si svoje sily a zdroje na zvládnutie nátlakových situácií
- v strese ostávajú v rámci možností pokojní a stále optimálne zameraní na prácu
- dokážu podávať výkony aj pod tlakom
- zachovávajú si pozitívny postoj aj v nepriazni, dokážu stále myslieť konštruktívne
- stále istým spôsobom udržiavajú kontrolu nad dianím
- dokážu adekvátne posúdiť, do akého štádia zvládnu riešiť situáciu sami a kedy už je potrebná pomoc a podpora
- prekážky a nátlak perspektívne vnímajú ako výzvu, nie ako niečo čo ich poškodzuje
- dokážu si zachovať rozvahu a podávať štandardný pracovný výkon aj pri väčšom pracovnom vyťažení (priveľa práce, nadčasy…)
- veria vo svoje sily zvládnuť aj náročný či nečakaný vývoj situácie
- zostávajú relatívne pokojní aj pokiaľ sa veci nevyvíjajú podľa predstáv a je ohrozené splnenie úlohy v požadovanej kvalite či časovom termíne
- dokážu efektívne zvládať kritiku a sklamania
- keď dôjde k neúspechu, berú ho ako skúsenosť z ktorej sa môžu poučiť, dokážu sa rýchlo zotaviť a fungovať ďalej
- majú osvojené zdravé stratégie, ktoré im pomôžu odbúrať stres (prechádzky, športové a voľnočasové aktivity, čas strávený s deťmi…)
Všetky spomenuté prejavy odolnosti voči stresu sú vítané, pri niektorých je však potrebné ustrážiť ich primeranosť. V prípade prehnaného osvojenia viacerých zo spomenutých stratégií a čŕt správania nám totiž hrozí napríklad až príliš suverénny zamestnanec s prístupom k dôležitým veciam hraničiacim až s ľahkovážnosťou, čo môže mať za následok možné podcenenie situácie a následný vznik problémov.
Ako teda zistiť, či človek prijímaný na určitú pracovnú pozíciu je alebo nie je psychicky odolný?
V prvom rade je potrebné zarámcovať, čo znamená odolnosť voči stresu vo Vašej firme a na danej pracovnej pozícii, inými slovami, je potrebné definovať konkrétne prejavy kompetencie. Samozrejme, v hrubých črtách je zvládanie stresu podobné naprieč organizáciami, napriek tomu má však každé pracovné nastavenie svoje špecifiká, ktoré je potrebné zohľadniť. Niekde môže byť napríklad kľúčové, aby uchádzač dokázal efektívne zvládať najmä časový nátlak, na inej pozícii je podstatnejšie, aby sa vedel vysporiadať s náročnejším typom nadriadeného…
Druhým krokom je pretaviť tieto konkrétne prejavy do ideálne behaviorálnych otázok. Najlepšie je, pokiaľ si otázky pripravíte sami, pre inšpiráciu Vám však zopár z nich radi ponúkneme:
- Spomeniete si na situáciu z pracovného života, ktorá bola pre Vás náročnejšia na riešenie ako zvyčajne?
- Bol niektorý z vašich minulých odchodov zo zamestnania zapríčinený tým, že v ňom bol príliš veľký tlak? Popíšte nám to bližšie.
- Popíšte nám bližšie situáciu, kedy ste niečo v práci nestíhali dodať vo vopred určený termín. Ako ste reagovali? Čo bolo výsledkom?
- Určite ste sa už počas svojej kariéry stretli s človekom, ktorý na Vás vyvíjal tlak (nadriadený, zákazník…), prípadne vám bol kontakt s ním nepríjemný. Pokúste sa spomenúť si na konkrétnu takúto skúsenosť a priblížiť nám ju.
- Uveďte príklad nejakého zlyhania či neúspechu v práci, popíšte niečo, čo sa vám nepodarilo realizovať podľa vlastných predstáv
- S akým najväčším sklamaním ste sa počas svojej pracovnej kariéry stretli?
- Čo vás kedy v práci najviac vyviedlo z miery? Ako ste sa s tým vysporiadali?
- Skúste si spomenúť na situáciu, kedy ste uznali, že na úspešné dokončenie úlohy/projektu si nevystačíte sám/sama a požiadali ste tak o nejakú pomoc alebo podporu.
- Popíšte nám najväčšiu kritiku na Vašu prácu, ktorej ste museli čeliť.
- Čo bolo najnáročnejšie z toho čo sa vám podarilo v práci zvládnuť? V čom tá náročnosť spočívala? Ako ste si s ňou dokázali poradiť?
- Uveďte príklad projektu/úlohy, v ktorom/ktorej ste mali veľkú osobnú zodpovednosť.
- Vyskytli sa niekedy dni, kedy ste do práce išli s nechuťou až odporom? Alebo sa radšej “hodili maród”?
V ideálnom prípade by sme sa mali snažiť získať od uchádzača všetky zložky STAR, teda opis konkrétnej situácie (S-situation), čo bolo jeho úlohou (T-task), čo vykonal (A-action) a ako to dopadlo (R-result). Odpovede by mali byť následne hodnotené na viac stupňovej škále (napríklad 3, 5 či 7 bodovej).
Ako sa “zodolniť” skôr než bude neskoro?
Vzhľadom na dnešný charakter práce ako aj požiadaviek kladených na hlavu človeka je dobrá psychická odolnosť jednou z kľúčových kompetencií zabezpečujúcich prežitie a zdravie zamestnanca. V opačnom prípade môže dlhodobý a opakovaný tlak pracovníka výrazne poškodzovať, čoho dôsledkom môže byť napríklad pokles produktivity, zvýšenie chybovosti, celková nespokojnosť, výraznejší výskyt zdravotných komplikácií a v neposlednom rade vyhoretie. Ak subjektívne pociťujete rezervu v tejto oblasti, nemusíte zúfať; psychická odolnosť je totiž rovnako ako drvivá väčšina kompetencií z veľkej časti naučiteľná. Možností je neúrekom: od príručiek a kníh cez internetové zdroje (je však potrebné odlíšiť laické a odborné!), až po tréningy a školenia, ktoré môžu byť organizované ako firmou, tak aj vo forme open kurzov.
Hoci tento článok neslúži primárne ako príručka zvládania stresu, radi by sme Vám na záver ponúkli pár odporúčaní, ktoré môžu byť nápomocné pri vysporiadavaní sa s tlakom:
- snažte sa eliminovať stres napríklad prostredníctvom lepšieho plánovania a organizovania práce (pokiaľ je to možné)
- nebojte sa požiadať o pomoc ak máte pocit, že daná situácia je nad vaše sily
- pokúste sa čo najkonkrétnejšie pomenovať, čo Vás skutočne stresuje a následne popremýšlať, ako by bolo možné aspoň čiastočne tento stres znížiť, alebo prekonať
- veľa zo schopnosti zvládať stres spočíva v rozumovom prehodnocovaní situácií ktoré sa okolo vás alebo priamo vám dejú. Má význam sa na ne skúšať pozerať s odstupom a usilovať sa hľadať aj ich pozitívne stránky… Filozoficky povedané, nikdy nie je definitívne isté, či je niečo dobré alebo zlé. Úspešne zvládnutý projekt Vám môže vyrobiť nepriateľov v ľuďoch, ktorí vo Vás uvidia vlastné kariérové ohrozenie, naopak nezvládnutie niečoho Vám môže otvoriť nové skvelé možnosti inde. Hovorí sa, že z jednotlivých členov skupiny Beatles prežíva individuálne najšťastnejší život ich bývalý bubeník Pete Best, ktorého sa skupina kedysi zbavila…
- nájdite si záľubu alebo zmysluplnú aktivitu, ktorá Vám pomôže odbúravať stres (cvičenie, čas strávený vonku, záhradka, rodina, priatelia…) Skúste si vyhodnotiť, či ste typ človeka, ktorý potrebuje vyslovene pasívny oddych (aj keď „hnijete“ na gauči, robíte vlastne veľmi dôležitú vec – regenerujete svoju schopnosť pracovať), alebo taký, ktorý by bol pasivitou len zbytočne frustrovaný a potrebuje premazať pracovné napätia iným typom obsahov v hlave, či už je to cestovanie alebo hranie mariášu.
- nepodceňujte svoje zdroje pre zvládnutie nátlakovej situácie, spomeňte si na nejakú situáciu, ktorú ste úspešne vyriešili a používajte ju na podporu svojho sebavedomia. Veľmi veľa „sebastresovania“ vychádza z podceňovania vlastných schopností a nadhodnocovania katastrofických dôsledkov toho, čo by sa stalo keby…
- aj po nezdare alebo zlyhaní sa pokúste zostať pozitívni a vziať si z tejto skúsenosti poučenie do budúcnosti, ako sme písali, v konečnom dôsledku to môže byť pre váš život obrovské plus
- pokiaľ Vaša schopnosť zvládať stres negatívne ovplyvňuje aj Váš súkromný život (zlý spánok, nepokoj, väčšie zdravotné problémy), neostýchajte sa o tom hovoriť a prípadne vyhľadať služby psychológa
- nebojte sa však zbytočne prehnaných zdravotných dôsledkov stresu: on síce naozaj poškodzuje zdravie vašich ciev a má negatívny vplyv na imunitu, avšak to že by mal spôsobovať rakovinu sú však vedecky nepodložené výmysly, rovnako aj to, že by mal byť príčinou žalúdočných vredov..
A ešte jedna dôležitá vec: niekedy sme možno príliš zakorenení v stanovisku, že stres je vždy zlý a čím viac schopnosti zvládať ho máme, tým lepšie. Bezvýhradne neplatí jedno ani druhé. Bežné stresy sú bežnou súčasťou života a priebežne sa voči nim otužovať je nástrojom osobného rozvoja. Ako sme už spomínali vyššie, ani príliš silná schopnosť zvládať stres nemusí byť vždy pozitívnou črtou. Môže totiž veľmi ľahko súvisieť s necitlivosťou voči iným, nadbytkom nezdravej sebadôvery, videniu ako slabochov tých, ktorí stres zvládajú horšie, ale aj s podceňovaním rizík vo všeobecnosti, zhoršeným vnímaním významu hrozieb a následným odvážnym a neohrozeným robením úplných hlúpostí.
Pre našu prax je vynikajúce zvládanie stresu vždy pripomienkou, aby sme uchádzača skontrolovali, či sa u neho náhodou nevyskytujú toxické črty osobnosti, tento typ ľudí máva totiž obzvlášť hrošiu kožu.