Ľudská osobnosť je ustálený systém myslenia, cítenia a správania, ktorý sa prejavuje konzistentne v rôznych životných situáciách a v rôznom čase. Ak sa pred nami niekto prejaví ako odvážny, nie je to síce zárukou, že v podobnej situácii o päť rokov prejaví presne rovnakú odvahu, ale so zvýšenou pravdepodobnosťou sa niečo podobné očakávať dá. To isté sa môže týkať spoločenskosti, zmyslu pre detail, pragmatického realizmu aj mnohých ďalších vlastností. Zjednodušene sa dá konštatovať, že osobnosť = hustota správania a že čím výraznejšie sa nejaká črta u danej osoby prejavovala v minulosti a prejavuje v prítomnosti, tým je vyššia pravdepodobnosť, že sa v súlade s ňou bude správať aj v budúcnosti. Toto našťastie neznamená, že by sa všetci silní extroverti správali úplne rovnako, ale len vyššiu pravdepodobnosť toho že budú extrovertne reagovať aj na budúce situácie, pričom jednotlivých prejavov je v rámci tejto črty stále na výber veľké množstvo.
Súčasná psychologická veda sa ustálila na názore, že hlavných čŕt, podľa ktorých je možné ľudskú osobnosť popísať je päť: Neurotizmus, Extroverzia, Otvorenosť voči skúsenosti, Prívetivosť a Svedomitosť (nechajme teraz bokom otázku, či je Čestnosť/pokora samostatnou črtou, alebo kombináciou faciet predchádzajúcich). Rovnako je zhoda na tom, že ich nechápeme ako buď/alebo vlastnosti, ale že ich vnímame ako kontinuum, kde v zhode so zákonitosťami bioštatistiky je väčšina ľudí blízko stredu jednotlivých dimenzií (čo sa spravidla vyjadruje percentilom, hodnotou znamenajúcou koľko percent ľudí daného pohlavia a vekovej skupiny má danej vlastnosti viac alebo rovnako, než diagnostikovaná osoba.
Zmyslom každej diagnostiky je, aby sme vedeli vysloviť predikciu. Informácia o tom, že niekto je introvert, alebo že jeho Svedomitosť je vysoká nám sama o sebe nie je príliš užitočná bez toho, aby sme si vedeli predstaviť, čo na jej základe môžeme očakávať – vo vzťahu, v práci, v športovom tíme, ale aj inde. Nie je príliš pravda to, čo o sebe tvrdia viacerí kandidáti, že sú v súkromí odlišní než v zamestnaní. Resp. môže to tak byť, ale za cenu, že či v jednom alebo druhom prostredí sa budú cítiť neautenticky, čo ich bude v zvýšenej miere vyčerpávať.
Preto je dobrou a zabehanou praxou psychologických výskumov hľadať súvislosti osobnostných čŕt s reálnymi údajmi a udalosťami zo života skúmaných osôb či ich inými kvalitami a štatisticky potvrdzovať/vyvracať ich vzťah. Tejto problematike sa dlhodobo venuje americký psychológ John Soto, autor viacerých dotazníkov nameranie osobnostných čŕt. Vo veľmi široko zameranom výskumnom projekte ho zaujímalo jednak či sa podarí zreplikovať (overiť) výskumné zistenia o podobných vzťahoch z minulosti a taktiež aj to, že či tie ktoré sa ukážu ako platné, sú platné bez ohľadu na pohlavie, vek, rasu, alebo len pre niektoré podskupiny, teda či ich môžeme chápať ako všeobecné pravdy. Replikácia dopadla (na rozdiel od iných oblastí psychológie) pomerne úspešne, takže sa dalo konštatovať, že existujúca odborná literatúra poskytuje primerane presnú mapu toho, ako Big Five vlastnosti súvisia s následnými životnými výsledkami.
V ďalšom uvádzame prehľad tých vzťahov, ktoré sa preukázali ako generalizované, t.j. existujúce bez ohľadu na pohlavie, vek alebo etnicitu pokusných osôb. Zoradili sme ich podľa sily pre jednotlivé vlastnosti. Prípadné znamienko (-) znamená reverzný vzťah, teda napríklad čím je menej extroverzie, tým väčšia šanca je že človek bude odťažitý. Vzťahy bez znamienka sú plusové, t.j. čím silnejšia je daná črta Big Five, tým je príslušná kvalita pravdepodobnejšia.
Okrem týchto potvrdených vzťahov, uvádzame ešte ďalšie, tak ako ich psychologička Marion Spengler z univerzity v nemeckom Tübingene sumarizovala podľa štyroch hlavných oblastí: vzdelávanie, práca, zdravie a vzťahy a publikovala v Encyclopedia of Personality and Individual Differences. V tomto prípade budeme využívať znamienka (+) aj (-), ich počet bude znamenať silu vzťahu. Pochopiteľne, za každým jednotlivým znamienkom sa skrýva veľa rôznych výskumov, spravidla špecifickejšieho charakteru – takže napríklad za (+) vo vzťahu prívetivosti a objektívnych parametrov zdravia je fakt, že u prívetivých ľudí je nižšie riziko artritídy, a viacero ďalších čiastkových zistení. O tom podrobnejšie niekedy nabudúce.
Pre adekvátne porozumenie nižšie zobrazeným tabuľkám prikladáme ešte dve vysvetlivky:
- SAT = Scholastic Aptitude Test, test slovných schopností, kritického a matematického myslenia používaný pri prijímaní na vysoké školy v USA
- GPA = niečo ako priemer stredoškolských alebo vysokoškolských známok.
Stručne povedané na záver, osobnostné črty a individuálne rozdiely zodpovedajú za podstatné rozdiely v rôznych reálnych výsledkoch v rôznych oblastiach ľudského života, a to na všeobecnej aj vysoko konkrétnej (je napríklad potvrdený vzťah svedomitosti a frekvencie čistenia zubov) úrovni . Výskum v mnohých oblastiach ukázal, že osobnostné črty majú dôležité dopady počas celého života (napríklad rodičovské hodnotenia svedomitosti u svojich detí predpovedali ich dlhovekosť ešte po 60 rokoch), a preto ich dopady môžeme považovať nielen za početné, ale aj za veľmi dlhodobé a samozrejme mimoriadne dôležité.