Nedobrovoľné ukončenie pracovného pomeru patrí rozhodne medzi tie menej príjemné, avšak štandardné záležitosti spojené so svetom práce. Existuje množstvo príčin, ktoré nie sú ovplyvniteľné zamestnancom: zlá finančná situácia firmy, kríza, reštrukturalizácia organizácie, zmeny vo vedení, ukončenie projektu na ktorom konkrétna osoba pracovala…Treba však spomenúť aj také dôvody prepustenia z práce, ktoré s prepúšťanou osobou môžu súvisieť priamo: slabá efektivita, nedostatočné pracovné výkony či výsledky, porušenie/porušovanie firemnej politiky a noriem…
Na strane človeka opúšťajúceho svoje doterajšie pracovné miesto (najmä v prípade dlhoročnej lojality k zamestnávateľovi) nejde o veľmi pozitívnu životnú skúsenosť a často trvá nejaký čas, kým túto neželanú zmenu spracuje. Ďalší problém však nastáva v momente, kedy sa takáto osoba rozhodne nájsť si novú prácu. Ako vysvetliť ukončenie pracovného pomeru (najmä v dôsledku druhej spomínanej skupiny možných príčin) bez toho, aby Vás perspektívny budúci zamestnávateľ odsúdil?
Poskytnúť kvalitnú odpoveď na otázku prečo s Vami predošlý zamestnávateľ ukončil pracovný pomer, je jednou z najväčších výziev, s ktorými sa môžete na pohovore stretnúť. Rozoberanie “vyhadzovu” je nepríjemné už len v komunikácii s rodinou alebo s priateľmi, nie to ešte s perspektívnym budúcim chlebodarcom.
Bohužiaľ Vám nedokážeme poskytnúť zázračný recept na to, ako pri odpovedaní na otázky očariť interviewerov tak, aby takúto životnú skúsenosť nevnímali ako problém. Faktom je, že ľudské zdroje, línioví manažéri či iné osoby zúčastňujúce sa na pohovore sú individuality, ktoré môžu prepustenie interpretovať a brať do úvahy pri celkovom rozhodovaní rôzne. Pokúsime sa Vám však predostrieť určité tipy vedúce k tomu, aby ste dokázali reagovať čo najadekvátnejšie:
Povedzte pravdu: Pokiaľ sa interviewer opýta, prečo ste odišli z predchádzajúcej práce, najlepšou cestou je byť úprimný. Nie nadarmo sa hovorí, že lož má krátke nohy: V dnešnej dobe veľkej prepojenosti ľudí z brandže a následnej možnosti získať o potenciálnom uchádzačovi referenciu je totiž veľmi ľahko odhaliť nepravdu. Lož alebo zásadné pozmenenie skutočnosti Vám môže nielen zničiť Vaše šance uspieť v danom výberovom procese, ale rovnako Vám môže aj prideliť nálepku nedôveryhodnej osoby. Neodporúčame ani stratégiu “obkecávania” a vyhnutia sa skutočnej odpovedi na otázku.
Opierajte sa o fakty: Napriek tomu, že nedobrovoľný odchod z predošlého zamestnania môže byť emocionálnou témou, v jeho vysvetľovaní možnému budúcemu zamestnávateľovi sa snažte zvoliť čo najracionálnejší prístup. Pokúste sa teda situáciu vedúcu k ukončeniu vášho pracovného pomeru popísať jednoducho a čo možno najobjektívnejšie. V žiadnom prípade neodporúčame snažiť sa recruitera ovplyvniť na emocionálnej úrovni (napríklad vyvolaním pocitu ľútosti voči Vám), takáto stratégia totiž môže vypáliť rôznymi spôsobmi. Situáciu opísateľnú napríklad štýlom “Môj šéf bol úplný šialenec a vyvíjal na mňa neskutočný tlak, v dôsledku čoho som urobila pár hlúpych chýb ktoré ma stáli miesto” možno parafrázovať napríklad takto: “Štýl akým pracujem je veľmi odlišný od toho, ako funguje môj bývalý nadriadený. Zatiaľ čo on si zakladá na vyvíjaní tlaku a najväčšieho úsilia doslova o 5 minút 12, teda na poslednú chvíľu, ja si radšej pripravím projekty riadne vopred. Z tohto dôvodu som zopár krát nedokázala dosiahnuť výsledky podľa jeho predstáv”.
Stručnosť a vecnosť: V tomto bode vás nenabádame na to, aby ste na otázku recruitera odpovedali dvoma slovami, na druhú stranu však nie sú potrebné ani ďalekosiahle litánie plné maximálnych detailov, v ktorých sa môžete stratiť. Uveďte tak taký počet informácií, ktorý bude dostatočný na objasnenie situácie vedúcej k ukončeniu pracovného pomeru, nebude však prehnaný.
Neukazujte prstom: Aj keď Váš podiel “viny” na ukončení pracovného pomeru môže byť minimálny a príčinou môže byť napríklad zlá finančná situácia firmy a následné znižovanie stavov, na pohovore na predošlého zamestnávateľa/ nadriadeného verbálne neútočte. Snažte sa situáciu popísať pokojne a objektívne. V prípade, že bolo rozhodnutie rozlúčiť sa vykonané na základe Vášho fungovania či možných priestupkov na pracovisku, je fér priznať a sprostredkovať určitú osobnú zodpovednosť aj na pohovore. Rovnako ako predtým, aj v tomto prípade platí zásada stručnosti a zlatej strednej cesty: nie je totiž vhodné ani prehnane si sypať popol na hlavu.
Preukážte, že ste sa z prípadnej chyby poučili: Popri férovom opise situácie je nesmierne dôležité dať najavo, aké ponaučenie ste si z tejto skúsenosti zobrali a prípadne aj ozrejmiť čo ste urobili pre to, aby sa takáto situácia v budúcnosti neopakovala. Tu odporúčame byť naozaj úprimní a autentickí a nepúšťať sa do stratégie volenia naučených klišé fráz, ktoré môžu recruitera alebo personalistu skôr odradiť ako presvedčiť.
Vyvážte negatívne veci pozitívnymi: Ak aj v opise dôvodu, prečo došlo k rozviazaniu zmluvy musíte uviesť niečo negatívne, pokúste sa nebyť negatívny prehnane a nájsť v danej situácii aj pozitíva, napríklad tak, že uvediete, ako ste sa z situácie poučili.
Zamerajte sa aj na zvyšok pracovnej histórie: Týmto bodom nechceme povedať, že máte na otázky recruitera odpovedať vyhýbavo a snažiť sa miesto toho upútať pozornosť na svetlejšie body zo svojho životopisu. Problémovú situáciu racionálne a čo možno najobjektívnejšie opíšte, no následne upovedomte recruitera o tom, že išlo o jednu neštandardnú skúsenosť a že máte kopu ďalších, ktoré o Vás svedčia ako o kvalitnom a kvalifikovanom pracovníkovi.
Na záver nám ostáva už len vyjadriť jedno veľmi neštandardné želanie: Aby ste rady uvedené v tomto článku nemuseli nikdy prakticky využiť :).