V aktuálnom článku venovanom osobnostným dimenziám Big Five v kontexte pracovného správania sa budeme venovať charakteristike črty neurotizmu. Odborníci sa zhodujú, že po svedomitosti ide v poradí o druhú vlastnosť osobnosti s najsilnejším a najkonzistentnejším prediktívnym vzťahom k pracovnému správaniu.
Neurotizmus
Črta neurotizmu je v odbornej literatúre pracovného správania najčastejšie skúmaná v oblasti schopnosti pracovať pod stresujúcimi podmienkami. Tento zámer výskumníkov je v súlade s nazeraním na neurotizmus ako na črtu indikujúcu interindividuálne rozdiely v reaktivite na stres, resp. situovanie na dimenzií emocionálna labilita-stabilita. Pomáha nám odpovedať na otázku akým spôsobom sú u uchádzača spracované a prežívané nepríjemné životné udalosti a skúsenosti. Vo všeobecnosti možno povedať, že na jej základe diferencujeme psychologicky odolných ľudí od ľudí náchylných k psychickému vyčerpaniu a labilite. Ľudia dosahujúci vysoké skóre v črte neurotizmu sú zvyčajne psychicky nestabilní, napätí, nepokojní, neistí, nervózni a ľahko sa rozrušia. Je pre nich typická emocionálna reaktivita. Bežné situácie interpretujú ako ohrozujúce a menšie frustrácie ako beznádejné. Podstatne intenzívnejšie prežívajú strach, obavy, smútok a veľmi ľahko sú privedení do rozpakov, či vyvedení z miery. Ich negatívne emočné reakcie majú tendenciu pretrvávať po dlhšiu dobu. Naopak emočne stabilní jedinci takéto problémy nemajú. Sú pokojní, relaxovaní, vyrovnaní, stabilní, sebaistí, spokojní a bezstarostní. Záťažové situácie zvládajú bez problémov a rovnako sú menej náchylní k rozrušeniu.
- Nízky neurotizmus: Indikuje mimoriadnu pokojnosť a vyrovnanosť. Situácie, ktoré väčšina ľudí opisuje ako stresujúce sú schopní zvládnuť bez intenzívnejších emocionálnych prejavov.
- Priemerný neurotizmus: Úroveň emočnej reaktivity typická pre priemernú populáciu. Stresujúce a frustrujúce situácie sú primerane znepokojivé, ale zvládnuteľné.
- Vysoký neurotizmus: Indikuje ľahkú rozrušiteľnosť, dokonca aj v situáciách, ktoré väčšina ľudí považuje za normálne nároky života.
Facety neuroticizmu
V minulom čísle občasníka sme rozoberali jednotlivé facety črty svedomitosti a v aktuálnom čísle tomu nebude inak. Pozrieme sa z blízka na neurotizmus. Oživme si pamäť: Načo sú nám dobré facetové skóre? Facetové skóre umožňuje porozumieť komplexnému obrazu neurotizmu u konkrétneho človeka. Inak povedané dvaja ľudia skórujúci rovnako na črte neurotizmu môžu preukázať odlišný obraz prejavov a fungovania.
⇒ Prvým facetom je škála Depresie, ktorá meria tendenciu k prežívaniu smútku, skľúčenosti a odradenosti. Svoje koreláty ma popísané aj na úrovni správania. Jednotlivcom skórujúcim vysoko chýba energia, „drive“ do bežných činností a rovnako je pre nich náročné začať s prácou. Na psychickej úrovni veľmi často prežívajú nedôveru, beznádej, pesimizmus, vinu a nespokojnosť.
⇒ Facet Hnevu zachytáva vo všeobecnosti stupeň „vznetlivosti“. Jedinci skórujúci vysoko na škále hnevu sa cítia rozzúrení, keď nejdú veci podľa ich predstáv. Sú veľmi citliví na spravodlivé zaobchádzanie a cítia zášť a zatrpknutie, keď majú pocit, že sú podvádzaní. Hnev môže byť prežívaný a vyjadrený rôznymi spôsobmi v závislosti na ostatných črtách osobnosti, predovšetkým črte prívetivosti. Ľudí skórujúcich vysoko by sme mohli opísať ako náladových, netrpezlivých, prudkých a reaktívnych.
⇒ Neschopnosť odolať túžbe a nízka frustračná tolerancia je typická pre ľudí skórujúcich vysoko na facete Neumiernenosť. Neumiernení ľudia pociťujú silnú túžbu, ktorej nevedia odolať. Majú tendenciu byť orientovaní na krátkodobé potešenie a odmeny na úkor dlhodobejšieho plánovania a zvažovania dôsledkov svojich konaní. Mohli by sme ich popísať ako sarkastických, unáhlených, sebeckých či vznetlivých.
⇒ Pre vysoko Ostýchavých uchádzačov je typická citlivosť nato, čo si o nich myslia ostatní. Kvôli výraznému strachu z odmietnutia a výsmechu v prítomnosti iných prežívajú nepohodu a zahanbenie. Majú prehnané, nerealistické obavy, že ich ostatní budú kritizovať alebo sa im vysmievať, čo môže viesť k sebanaplňujúcemu proroctvu. Výrazne je u nich vystupňovaná plachosť, nesmelosť, defenzíva, inhibovanosť či znepokojenie.
⇒ Úzkosť ako ďalší meraný facet neurotizmu postrehuje tendenciu k robeniu si starostí. Táto tendencia môže byť v určitej podobe alebo môže mať nešpecifikovanú podobu (strachovať sa bez dôvodu). Vysoko úzkostní ľudia zvy
čajne využívajú reakčný systém útok vs. boj. Majú stále pocit, že sa stane niečo nebezpečné. Pociťujú tenziu, napätie, ustráchanosť a nervozitu.
⇒ Posledným zisťovaným facetom je Zraniteľnosť preukázaná neschopnosťou vyrovnať sa so stresom. Jedinci skórujúci vysoko sa cítia bezmocne. V takomto type situácií zažívajú paniku, či všetko pohlcujúci zmätok.
Neurotizmus a pracovný výkon
Vzhľadom na to, že neurotizmus odzrkadľuje individuálne rozdiely v spôsobe prežívania a spracovávania negatívnych emócií, frustrácií a stresu nás neprekvapí, že jeho nízka miera súvisí s lepším pracovným výkonom. Odráža sa to nie len na úspešnosti a spôsobilosti zvládať pracovné úlohy, ale aj celkovej spokojnosti s prácou a v pracovnej motivácií. Pre neurotických jedincov je typická nadmerná miera strachovania. Na nové (stresujúce) situácie nazerajú ako na potenciálnu hrozbu a nie ako na potenciálnu výzvu. Popísané aspekty sa odzrkadľujú v pomalom rozhodovaní sa obzvlášť za neurčitých podmienok a situácií, kedy sa až nutkavo pokúšajú úzkostlivo zozbierať všetky informácie alebo sa jednoducho vzdajú. Viera vo vlastné schopnosti popasovať sa s náročnou úlohou je taktiež značne znížená. Neurotikom chýba prirodzený predpoklad pre zdravé sebapresadzovanie, súťaživosť čo negatívne ovplyvňuje celkovú pracovnú výkonnosť a spokojnosť s prácou. Nízke očakávania vzhľadom na svoje schopnosti majú svoje dôsledky vo vytyčovaní si jednoduchých cieľov a vyhýbaní sa situáciám kladúcich vysoké nároky. Jedinci skórujúci vysoko na črte neurotizmu vykazujú problematické prijímanie negatívnej spätnej väzby a ťažšie prekonávanie kritiky. Dôležitú úlohu zohráva tendencia zveličovať ako i neadekvátne stratégie zvládania. Podobne nepriaznivé zistenia boli vo vzťahu ku sociálnym zručnostiam nevyhnutným na dosahovanie pracovných cieľov. Ostych, úzkosť, hanblivosť, či zraniteľnosť príznačné pre neurotikov spôsobujú komplikácie v optimálnom reagovaní na sociálne situácie adekvátnym spôsobom.
Pozitívna stránka neurotizmu
I keď sú skôr popisované negatívne vzťahy medzi neurotizmom a pracovným výkonom, nie je to pravidlom. Viacerí teoretici navrhujú, že pokiaľ je črta neurotizmu spojená so špecifickou schopnosťou alebo osobnostnou črtou, môže mať pozitívny vplyv na rôzne výkonové úlohy v práci. Jednou z teórií popisujúcich neurotizmus z tohto uhla pohľadu je tzv. teória zosilnenej citlivosti (reinforcement sensitivity theory, Gray), ktorá dáva do výhodnej pozície neurotikov v povolaniach vyžadujúcich vystupňovanú pripravenosť reagovať aj na podnety nižšej intenzity. Podobne sa zistilo, že ľudia skórujúci vyššie na črte neurotizmu vynakladajú vyššie kognitívne úsilie pri rozhodovaní sa v porovnaní s uchádzačmi nastavenými na štýl „Everything is alright“. Existuje výskumne dokázaná prepojenosť medzi pozitívnym emocionálnym naladením a stereotypným myslením. V spomínanom výskumnom bádaní uchádzači v negatívnej nálade (facet depresia, úzkosť, zraniteľnosť) boli menej náchylní vyberať letušky len na základe ich fyzického vzhľadu (stereotypy), ale venovali rovnako dostatok pozornosti schopnostiam riešiť problémové situácie a analytickému mysleniu. Poznatky z oblasti skúmania workoholizmu sú čiastočne v rozpore s poukazovaním na črtu neurotizmu ako predisponujúcu k vykazovaniu nižšej miery zapojenia sa do práce. Veľmi často je opomínaný dôležitý aspekt súvisiaci s wokorholizmom a to zotrvanie pri práci s cieľom zvýšenia sebahodnotenia. Práve pre neurotických jedincov je typické nízke sebahodnotenie, ktoré môže v tomto prípade pôsobiť ako hnacia sila ku výraznej pracovnej činnosti a nabudenosti. Zdá sa, že črta neurotizmu slúži aj ako ochranný faktor kontraproduktívneho pracovného správania. Výskumníci sa domnievajú, že jedinci skórujúci nízko na črte neurotizmu nemajú výraznejší problém so zaangažovaním do antisociálneho správania. Naopak, jedinci skórujúci na črte neurotizmu vysoko budú s veľkou pravdepodobnosťou vykazovať správanie zamerané na vyhýbanie sa akýmkoľvek ťažkostiam, či stresujúcim momentom.
Takýmto spôsobom môžu byť primerane neurotickí uchádzači značne nápomocní v podnecovaní narúšania zabehaných spôsobov myslenia ako i pri identifikovaní negatívnych dôsledkov „minimálne“ pôsobiacich podnetov. Rovnako sa u nich nemusíme značne obávať správania, ktoré by úmyselne poškodzovalo záujmy firmy.
Kognitívny výkon a neurotizmus
Nadmerná anticipácia a opatrnosť u neurotických ľudí výrazne ovplyvňuje kognitívny výkon. To či bude vplyv negatívny alebo pozitívny značne závisí od úrovne inteligencie. Vo výskumoch je nadmerná ustráchanosť negatívne spájaná s pracovným výkonom u ľudí, ktorí mali nižšie kognitívne schopnosti a pozitívne spájaná s pracovným výkonom u ľudí s vyššími mentálnymi schopnosťami. Vzťah medzi neurotizmom, vyššou mierou inteligencie a nabudením objasňuje tzv. Yerkes-Dodsonovým pravidlo v znení: „Výkon rastie s fyziologickým alebo duševným vzrušením, ale len do určitej miery. Keď je hladina
vzrušenia príliš vysoká, výkon klesá“. Tento proces je často graficky znázornený do tvaru obrátenej U krivky a vysvetľuje prečo za okolností situačne nízkeho tlaku majú vysoko neurotickí jedinci výhodu nad ich stabilnými kolegami.
Inak povedané, dávajú prirodzene vyšší pozor na potenciálne ohrozenia z prostredia a sú schopní efektívnych abstrakcií.
V súlade s týmto pravidlom je napríklad dokázané, že na pozícií leteckého riadenia a kontroly (kontrolná veža) vykazujú podstatne vyšší a lepší výkon mierne neurotickejší jedinci. Efekt z opačného konca demonštrujeme mechanizmom tzv. situačnej úzkosti kvôli, ktorej môžu neurotickí uchádzači vykazovať nižšie skóre na IQ testoch i keď sa v inteligencií nelíšia od ich stabilných náprotivkov v dôsledku ich preexponovaného nabudenia. Napriek tomu, že vysoké skóre črty neurotizmu indikuje zraniteľnosť a náchylnosť k psychologickým ťažkostiam neznamená ihneď prítomnosť psychopatológie. Vo všeobecnosti je pri skúmaní vzťahu neurotizmu a pracovného výkonu nevyhnutné brať do úvahy viaceré determinanty akými sú miera situačného tlaku, motivačné faktory, náročnosť/ štruktúrovanosť úloh, úroveň kognitívnych schopností ako i iné osobnostné vlastnosti uchádzača. I keď črta neurotizmu nesie so sebou viaceré riziká správne vyhodnotenie kandidáta bez zbytočného škatuľkovania sa nám môže vyplatiť odkazujúc na pozitívne aspekty črty neurotizmu.
Takýmto