Svedomitosť
Podstatu dimenzie svedomitosti tvorí určitý druh sebakontroly prejavujúci sa v aktívnom plánovaní, organizovanosti, vytrvalosti a motivácií v správaní zameranom na cieľ. Faktor svedomitosti na základnej úrovni diferencuje spoľahlivých, dôsledných a pracovitých ľudí od apatických, lenivých, neporiadnych a nezodpovedných. McCrae a John hovoria o svedomitosti ako o cennej dimenzii, ktorá je klasickým príkladom „dobrého“ vs. „zlého“ charakteru.
Kto je svedomitý človek?
Svedomití ľudia sú najčastejšie popisovaní ako cieľavedomí, ambiciózni, odhodlaní, zásadoví, usilovní, spoľahliví, so zmyslom pre presnosť, poriadnosť. V ich správaní identifikujeme opatrné a dôsledné zvažovanie situácie, vysoké nároky na seba ako aj výraznú sebadisciplínu a poriadkumilovnosť. V kontraste s nimi, jedinci s nízkym skóre na faktore svedomitosti vykazujú vyššiu mieru ľahostajnosti, neporiadnosti, nesystematickosti. Sú nedbalí a nestáli pri dosahovaní cieľov resp. majú malý záujem o prácu.
Facety svedomitosti
Faktor svedomitosti, tak ako aj ostatné dimenzie Veľkej Päťky, sa skladá z viacerých subfaktorov (facetov) postrehnuteľných osobnostným dotazníkom. Poznanie a porozumenie jednotlivým facetom nám umožní vytvoriť si celkový obraz o črte svedomitosti, jej jednotlivých charakteristikách a prejavoch v pracovnom správaní.
Prvým z nich je obozretnosť prejavujúca sa snahou robiť všetko poriadne, premyslene a s rozvahou. V správaní je identifikovaná výrazná snaha vyhnúť sa chybám najčastejšie na základe systematickej a plánovanej prípravy. Ľudia s nízkym skóre konajú zbrklo a robia neuvážené rozhodnutia.
Sebadisciplína sa prejavuje pripravenosťou investovať úsilie, osobný komfort a dostupné zdroje na samostatné a rýchle zahájenie práce. Títo jedinci dokážu sami seba veľmi dobre motivovať, čo sa prejavuje snahou o dokončenie úloh aj v prípade, že ich nudia alebo prichádzajú rozptýlenia. Pre nedostatok sebadisciplíny je typické odkladanie nepríjemných povinností a neschopnosť donútiť sa splniť potrebné záväzky.
Motivácia pre správanie vedúce k úspechu spadá pod facet Snaha uspieť (cieľavedomosť). Prejavuje sa tendenciou k zadávaniu si náročných úloh za súčasného zodpovedného, usilovného plnenia. Ide o vysoko ambicióznych ľudí, ktorí sa ľahko nadchnú pre cieľ, sú ochotní tvrdo pracovať a rovnako aj pracovať viac než je potrebné a bežné. Jedinci skórujúci nízko nemajú potrebu byť úspešní. Sú skôr bez záujmov, bez jasne vytýčených cieľov.
Pre ľudí dosahujúcich vyššie hodnoty na subfaktore Povinnosť (zodpovednosť) je prirodzený zmysel pre zodpovedné, dôkladné a svedomité plnenie záväzkov, povinností, dodržiavanie sľubov, termínov, ako aj snaha o odovzdávanie čo najdokonalejšieho výkonu. V kontraste s nimi jedinci na opačnom póle neberú svoje úlohy príliš vážne, čo sa prejavuje nespoľahlivosťou pri ich plnení.
Facet Usporiadanosť opisuje ľudí, ktorí nielenže preferujú poriadok, pravidelnosť a systematickosť, ale sú schopní ich nastoľovať vo svojom okolí. Vedia si veľmi dobre organizovať prácu a efektívne využívať čas.
Posledným facetom faktora svedomitosti je Sebaúčinnosť. Nositelia vysokých hodnôt sú charakterizovaní spôsobilosťou, efektívnosťou a sebadôverou. Disponujú schopnosťami nevyhnutnými na vysporiadanie sa s kladenými úlohami na základe adekvátneho odhadu vlastnej kapacity zvládať problémy, ako aj schopnosti odolávať záťaži. Ľudia s nízkou mierou sebaúčinnosti neveria v svoje možnosti a tak majú veľké problémy pri konfrontácií s náročnejšími úlohami.
Poznanie popísaného rozloženia subfaktorov u jednotlivých kandidátov nám poskytne komplexnejší pohľad na základe, ktorého vieme formulovať presnejšie predpoklady ich budúceho pracovného správania a výkonu.
Svedomitosť a pracovné správanie
Viacerí výskumníci poukazujú na svedomitosť ako na najlepší prediktor pracovného výkonu spomedzi Veľkej Päťky. Dôvodom je jej vzťah k typom správania a) facilitujúcim pracovný výkon (cieľavedomosť, sebaúčinnosť, ambicióznosť), ako aj b) inhibujúcim kontraproduktívne pracovné správanie (zodpovednosť, poriadkumilovnosť, dodržiavanie sľubov). Je teda opodstatnené očakávať, že zamestnanci s vysokou mierou svedomitosti budú dosahovať pracovný úspech.
Hlavným mechanizmom pozitívneho účinku je na výkon zamerané, motivované správanie na pozadí silnej vôle a ohľadu voči pracovným záväzkom. Vysoké skóre na faktore svedomitosti súvisí taktiež s pracovným nasadením, ašpiráciami a sebaúčinosťou prejavujúcou sa v schopnosti odhaliť a dôverovať vlastným možnostiam pri riešení úloh a problémov.
Svedomitosť nemá vzťah len k pracovným výkonom, ale aj k celkovej spokojnosti pracovníka so zamestnaním, čo hovorí o jej motivačnom účinku. Ľudia skórujúci vysoko v spôsobilosti a cieľavedomosti si vyberajú zamestnania, ktoré sú pre nich motivujúce, kde môžu dosiahnuť úspech, preberať zodpovednosť a kde sú za ňu aj dostatočne oceňovaní. Potvrdený je rovnako silný vzťah medzi svedomitosťou a vytrvalosťou. U svedomitých ľudí sa znižuje výdrž pomalšie. Rovnako sa zistilo, že jedinci skórujúci vysoko na faktore svedomitosti si častejšie vytyčujú ciele a s väčšou pravdepodobnosťou tieto ciele plnia.
V oblasti sociálnych vzťahov svedomitosť prispieva k lepšiemu, konštruktívnejšiemu zvládaniu konfliktov a rovnako aj nízkemu počtu nezhôd v pracovnom prostredí vďaka dobre kontrolovanému a zodpovednému správaniu jej nositeľov.
Svedomitosť slúži zároveň ako protektívny faktor voči absentovaniu a kontraproduktívnemu pracovnému správaniu typu kradnutie, nezdravé súťaženie s kolegami atď. I keď nízke skóre na faktore svedomitosti nemusí nevyhnutne znamenať opúšťanie určitých morálnych, konvenčných princípov a znamená skôr vyššiu mieru nenáročnosti na ich dodržiavanie, nesie potenciálne ohrozenie pre zamestnávateľa. Nízka miera svedomitosti zvyšuje pravdepodobnosť výskytu neopatrného, neobozretného, nezodpovedného, lenivého či kriminálneho správania. V sociálnej oblasti sú ľudia s nízkou mierou svedomitosti menej citliví na svojich komunikačných partnerov, čo môže viesť k zvýšenej miere konfliktnosti (neuvážlivé vypúšťanie nevhodných komentárov).
Svedomitosť a inteligencia
Je zjavné, že inteligencia, rovnako ako svedomitosť vo veľkej miere ovplyvňujú správanie sa jedinca. Oba koncepty patria k aspektom osobnosti, na základe ktorých sme schopní najúspešnejšie predpovedať budúci pracovný výkon. Vo vedeckej obci je ich vzájomný vzťah stále diskutovanou témou.
Na svedomitosť je často nazerané ako na adaptívnu a kompenzujúcu zložku nižšej miery inteligencie.
Vychádzajúc z delenia inteligencie na vrodenú a rozvíjanú vzdelaním je štatisticky významne potvrdený negatívny vzťah medzi svedomitosťou a vrodenou inteligenciou. Inak povedané, jedinci, ktorí sa narodia s nižším intelektom budú s väčšou pravdepodobnosťou neskôr viac systematickí, vytrvalí či usporiadaní na pozadí kompenzácie relatívne nižšej miery prirodzenej inteligencie. Naopak, tí s vyššou vrodenou inteligenciou ju budú pravdepodobne vnímať ako postačujúcu, a tak ani nebudú mať potrebu vykazovať a rozvíjať vyššiu mieru svedomitosti.
Uvedené zistenie nie je pravidlom, faktom však zostáva, že nájdenie vysoko inteligentného a zároveň svedomitého človeka je poklad.
„Nežiaduce“ účinky svedomitosti
I keď vo všeobecnosti platí, že svedomití jedinci zažívajú vyššiu mieru subjektívnej pohody, spokojnosti so životom, veľká potreba štruktúrovanosti a organizovanosti svojho života i okolia, im to môže poriadne skomplikovať. U silne svedomitých jedincov sa častejšie vyskytuje prehnaná pedantnosť, kompulzivita či workoholizmus. Zistilo sa, že trpia podstatne viac pri strate zamestnania v dôsledku hľadania príčiny a zažívania silnejších reakcií na vlastné zlyhanie. Rovnako môže byť svedomitosť pri určitých typoch pracovných úloh prekážkou. Ide o úlohy vyžadujúce vysokú mieru tvorivosti a divergentného myslenia, ku ktorým má negatívny vzťah. Povolania nárokujúce si vyšší stupeň improvizácie, riskovania a frustračnej tolerancie plynúcej z neúspechu taktiež uvítajú nižšiu mieru svedomitosti. Niektoré výskumy poukazujú na to, že vysoká svedomitosť môže viesť k angažovanosti na nižšom počte úloh s dôrazom na ich dôkladné, často časovo náročnejšie, dokončenie, čo môže byť rovnako pri niektorých profesiách problém.
S ohľadom na „nežiaduce“ účinky ostáva skutočnosťou, že svedomitosť v pracovnom prostredí je vysoko cenenou vlastnosťou, o to viac ak je kombinovaná s vyššou mierou inteligencie u jej nositeľa.