VEĽKÁ PÄŤKA V KONTEXTE PRACOVNÉHO SPRÁVANIA – OTVORENOSŤ VOČI SKÚSENOSTI

Posledná osobnostná črta spadajúca do koncepcie Veľkej Päťky je otvorenosť voči skúsenosti. Vyjadruje potrebu „expandovať“ a získavať skúsenosti, t.j. mieru do akej sa jedinec aktívne podieľa na vyhľadávaní nových zážitkov a objavovaní nových vecí, myšlienok. Poeticky ju možno sumarizovať ako ochotu prijímať, spracúvať a zvažovať to, čo nám svet ponúka.

Akí sú „otvorení ľudia“?

Osoby dosahujúce vysoké skóre udávajú bohatú fantáziu a sú vnímavejšie k prežívaniu emócií. Berú do úvahy nové myšlienky a nekonvenčné hodnoty, t.j. vyššia tolerancia k nejednoznačnosti a liberálnejšie postoje. Popisujú sa ako vedychtiví, intelektuálni, ochotní experimentovať. Obľubujú prácu s myšlienkami, zber nových informácií, riešenie abstraktne definovaných problémov. Zvyčajne majú veľký pôžitok z vymýšľania. Zaujímajú sa o umenie. Často sa správajú nekonvenčne, skúšajú nové spôsoby konania a dávajú prednosť zmene. Mávajú širšie pole záujmov, radi vyhľadávajú súvislosti, inovácie s využitím tvorivosti, intuície a predstavivosti. V takto popísanej konštelácií majú dobré predpoklady pre abstraktnejšie myslenie a činnosti.

Akí sú „zatvorení ľudia?“

Osoby dosahujúce nízkeho skóre v tejto škále majú častejšie tendenciu správať sa konvenčne a zastávať konzervatívne postoje. Prítomný je sklon k preberaniu názorov autorít. Emočné reakcie majú utlmenejšie, menej diferencované. Mávajú skôr ohraničené záujmy, ktorým sa pravdepodobne nevenujú s takou intenzitou. Uprednostňujú rutinné a naučené postupy pred inováciami, eventuálne možno naraziť na odpor voči zmene.

Pre ľudí s nízkou mierou otvorenosti je príznačný silný zmysel pre realitu a postoj „tu a teraz“. Preferujú jednoznačnosť, jednoduchosť a priamočiarosť pri riešení úloh, t.j. orientácia na činnosti a riešenia prinášajúce rýchle a viditeľné výsledky.

Subfaktory otvorenosti voči skúsenosti

Ako sme poznamenali v predchádzajúcich číslach, facety/ subfaktory nám ponúkajú dôkladnejšie porozumenie jednotlivých osobnostných čŕt a ich prejavov u konkrétneho človeka. Na otvorenosť voči skúsenosti možno nazerať cez prizmu nasledovných facetov:

• Fantázia. Jedinci, ktorí dosahujú vysokého skóre na tejto subškále majú živú, jasnú predstavivosť a bohatú fantáziu. Radi sa oddávajú dennému snívaniu, ktoré pre nich neznamená únik z reality, ale skôr cestu ako si vytvárať zaujímavý a podnetný vnútorný svet. Vytvárajú a rozvíjajú svoje fantázie a veria, že predstavivosť prispieva k bohatému a tvorivému životu. Ľudia s nízkym skóre na tejto subškále sú skôr spätí s tým, čo sa deje tu a teraz a snažia sa stáť oboma nohami pevne na zemi. Ich myslenie je orientované prakticky, radšej sa zaoberajú faktami než predstavami.

• Estetické prežívanie. Ľudia s vysokým skóre v tejto dimenzii majú zmysel pre chápanie a oceňovanie umenia a krásy. Dojíma ich poézia, hudba či výtvarné umenie. Nemusia mať umelecký talent ani dobrý vkus, ale u väčšiny z nich ich záujem o umenie vedie k vytváraniu hlbších znalostí, chápania a porozumenia prírodných alebo ľuďmi vytvorených krás. Nízko skórujúci jedinci sú relatívne necitliví k podnetom prichádzajúcim z umeleckých diel, o umenie sa nezaujímajú.

• Prežívanie. Otvorenosť k vlastnému prežívaniu odkazuje na vnímanie vnútorných pocitov/emócií a celkové oceňovanie emocionality ako dôležitej súčasti života. Ľudia skórujúci vysoko reflektujú hlbšie a diferencovanejšie emočné stavy, či už pozitívne alebo negatívne. Ľudia s nízkym skóre neprežívajú výraznejšie svoje emócie a ani sa nedomnievajú, že emócie a ich prežívanie môžu byť pre človeka dôležité.

• Novátorské činnosti. Na behaviorálnej úrovni ide o snahu skúšať nové veci, vystavovať sa novým, neznámym či neobvyklým podnetom (chodiť zakaždým po novej trase, jesť neobvyklé a exotické jedlá). Ľudia s vysokým skóre na tejto subškále dávajú prednosť novému, rozmanitosti a pestrosti pred známym a rutinou. Sú zaujatí rôznorodými aktivitami a záujmami, nemajú radi nudné a opakujúce sa záležitosti. Ľudia s nízkym skóre považujú zmeny za ťažké a náročné. Preferujú pokoj a stabilitu. Nevyhľadávajú zmeny, radšej sa spoliehajú na osvedčené a zabehané postupy.

• Intelektuálna zvedavosť. Intelektuálna zvedavosť nie je chápaná len ako aktívne vyhľadávanie intelektuálnych záujmov, ale aj ako nepredpojatosť a snaha o utváranie nových a nekonvenčných myšlienok. Ľudia s vysokým skóre na tejto subškále majú radi filozofické argumenty, radi riešia rôzne hádanky a hlavolamy. Vykazujú záľubu v myslení, riešení problémov, hľadaní súvislostí. Na problémy nazerajú skôr ako na výzvy, celkovo majú pozitívny vzťah ku náročnosti a zložitosti. Zvedavosť ľudí s nízkym skóre na tejto subškále je obmedzená. Menej sa zaoberajú myslením, preferujú viac bezprostrednosť, komunikáciu s ľuďmi, vecnosť než zaoberanie sa myšlienkami.

• Hodnoty. Otvorenosť hodnotám vyjadruje pripravenosť prehodnotiť sociálne, politické a náboženské hodnoty. Uzavretí jedinci majú tendenciu prijímať názory autorít. Uznávajú a rešpektujú tradície a sú konzervatívni, bez ohľadu na to, akú politickú stranu volia. Otvorenosť hodnotám môžeme chápať ako protiklad dogmatizmu. Jedinci s vysokým skóre spochybňujú tradície, pravidlá, autority a konvencie. Majú pozitívny vzťah ku nejednoznačnosti a chaosu. Vyzdvihujú pozitívne stránky iných ľudí a najmä zodpovednosť každého za seba samého.

Otvorenosť voči skúsenosti a pracovný výkon

Skúmanie vzťahu osobnostnej črty otvorenosti voči skúsenosti a pracovného výkonu prináša menej konzistentné výsledky, ako je tomu pri osobnostných črtách svedomitosť a neurotizmus.

Implikácie a prediktívna hodnota závisí od špecifických podmienok a kritérií, ku ktorých posudzovaniu sa javí ako relevantná.

Pozrime sa na niektoré významné zistenia! Otvorenosť voči skúsenosti je dôležitá vo vzťahu ku získavaniu nových skúseností, zručností a značne ovplyvňuje profit z tréningu nových schopností.

Javí ako výhodná pri profesiách kedy sú jedinci konfrontovaní s neurčitými (vopred presne nezadefinovanými) problémami/ problémovými situáciami alebo celkovo s neznámym prostredím.

Notoricky diskutovaná téma líderstva sa taktiež dáva do vzťahu s osobnostnou črtou otvorenosť voči skúsenosti. Otvorenosť umožňuje produkovať vizionárske a efektívne riešenia, facilituje nové stratégie a pomáha ich implementovať v kontexte existujúcich, zabehaných noriem. Podľa viacerých výskumov sa práve otvorení jedinci vyskytujú častejšie v líderských pozíciách. Takýmto spôsobom je naznačené, že otvorenosť voči skúsenosti môže čiastočne participovať na predikcií kariérneho progresu.

Indikácie vs. kontraindikácie

Napriek sympatickosti opisu a všade prítomnej žiaducej povahe otvorených jedincov, vzťah otvorenosti voči skúsenosti a pracovného výkonu je značne závislý na kontexte (komplexnosť, štruktúrovanosť pracovného prostredia), ako aj na iných osobnostných vlastnostiach (svedomitosť). Jedinci skórujúci vysoko budú podávať lepšie výkony v profesiách, ktoré vyžadujú nezávislé myslenie, umeleckú/ tvorivú zložku, resp. v situáciách kedy sú ich úlohy nejasné (málo štruktúrované), komplexné a prostredie málo známe.
Kontrastne, pracovné prostredie a organizácia práce viac schematická, postupná, s vopred stanovenými metodikami a postupmi sa ukazuje ako kontraindikácia pre vysoko otvorených jedincov.

Exituje u nich väčšia pravdepodobnosť zníženého zmyslu pre prax, realitu, rutinné činnosti, stereotyp a rovnako aj nižšieho potenciálu pre realizáciu kladených požiadaviek (vopred zadefinovaných).

Toto dokladujú aj výsledky výskumov o vzťahu osobnostnej črty otvorenosti voči skúsenosti a školského výkonu. Otvorenosť v tejto štúdií súvisela s úspechom na nových projektoch, zatiaľ čo pri písomkách a úlohách, ktoré si vyžadovali štruktúru, konkrétne odpovede, príliš nepomáhala.

Otvorenosť voči skúsenosti a inteligencia

Vo viacerých metaanalytických štúdiách sa osobnostná črta otvorenosť voči skúsenosti javí ako signifikantne korelujúca s inteligenciou, konkrétne s kryštalickou zložkou inteligencie. Dokonca, spomedzi všetkých osobnostných vlastností Veľkej päťky súvisí s inteligenciou najsilnejšie. Pripomeňme si, že kryštalická zložka inteligencie je ovplyvnená vzdelávaním, osvojovaním si nových poznatkov, skúseností a v porovnaní s fluidnou (vrodenou) zložkou, ju môžeme v priebehu života rozvíjať. Mechanizmus vzťahu popísaných konceptov je postavený na predpoklade, že určité osobnostné vlastnosti ovplyvňujú vývin kognitívnych/rozumových schopností prostredníctvom poskytovania a podnecovania ku viac príležitostiam na učenie a rozvoj. Otvorení ľudia majú záľubu v bohatosti podnetov, tiahnu sa ku zmene, dynamike, pestrosti vonkajších zdrojov. Sú zvedaví, zaujímajú sa o nové témy/ udalosti/skúsenosti. S takýmto prístupom k životu je pomerne slušná pravdepodobnosť toho, že budú čeliť neznámym problémom, situáciám poskytujúcim bázu pre ich rozvoj a učenie. Otvorení ľudia sú ochotní investovať čas do učenia a záujmov.

Popísané je súčasťou teórie vývinu inteligencie u dospelých ľudí (PPIK), ktorej zložky sú:

a) inteligencia ako Proces

b) osobnosť (Personality)

c) záujmy (Interests)

d) inteligencia ako znalosti (knowledge)

Na osobnostné faktory je nazerané ako na hrajúce dôležitú úlohu v nadobúdaní vedomostí a schopností v určitej oblasti, resp. akumulácií inteligencie ako poznania (d). Osobnostná črta otvorenosť voči skúsenosti interaguje so záujmami, čo ovplyvňuje čas a úsilie venované získavaniu poznatkov a takýmto spôsobom by mala viesť aj k rozvoju inteligencie.
Popisované síce utvára bázu pre vývin poznatkov a skúseností, otázny je však i pomer miery osobnostnej črty, ako i vrodeného intelektového potenciálu takúto pestrosť informácií kvalitne spracovať. Inak povedané, príliš veľká zvedavosť, záľuba v novosti bez určitej vrodenej schopnosti dané informácie spracovať, môže viesť ku chaosu v mysli človeka.

Zhrnutie

Podobne ako pri predchádzajúcich osobnostných črtách aj osobnostná črta otvorenosť voči skúsenosti má svoje pozitíva, ale aj kontraindikácie. Nám nezostáva nič iné, iba klásť dôraz na jej porozumenie v kontexte určitej pracovnej pozície a rovnako aj na komplexné porozumenie osobnosti jedinca vrátane ostatných osobnostných vlastností, interakčných štýlov a štruktúry intelektových schopností, na základe ktorých je možné vykonávať predikciu budúceho pracovného výkonu jednotlivca.