O narcizme či označení “on/ona je veľký narcis” pre človeka, ktorý má veľmi rád sám seba (čo prezentuje napríklad veľkým množstvom tzv. “selfies” na sociálnych sieťach), už zrejme počul každý z nás aj bez toho, aby sa pohyboval v psychologických kruhoch. Z odbornejšieho hľadiska je narcizmus osobnostná črta patriaca do tzv. Dark Triády, jednej z najpopulárnejších osobnostných typológií súčasnosti, ktorá už podľa názvu poukazuje skôr na perspektívne negatívne črty (nie len) u kandidátov. Nakoľko trend skúmania osobnosti v kontexte výberu zamestnancov rastie, je logické, že narcizmus (tak ako celá Temná triáda) nás vo výberovom procese zaujíma pomerne často, a to najmä v kontexte líderských pozícií, pre ktoré sú vysoké hodnoty machiavellizmu, neklinickej psychopatie a narcizmu (teda čŕt tvoriacich Temnú triádu) najtypickejšie.
Čo to teda ten narcizmus skutočne je? V dnešnom ponímaní možno narcizmus chápať ako súbor prejavov správania sa odrážajúcich pocity vlastnej veľkoleposti, sebadôležitosti a prílišného zamerania na seba samého. Narcizmus je taktiež charakteristický nedostatkom empatie, nadmernou potrebou byť obdivovaný a tendenciou vyvyšovať sa nad ostatných. Napriek týmto prívlastkom sa však považuje za sociálne najtolerovateľnejšiu osobnostnú charakteristiku spomedzi Dark Triády.
No a prečo prepájame narcizmus práve s vedením ľudí? Narcistickí jedinci veľmi často zastávajú manažérske, niekedy až topmanažérske pozície. Osobnosti s vysokou úrovňou narcizmu sa na manažérskych postoch vyskytujú dokonca častejšie, ako by zodpovedalo ich zastúpeniu v populácii. Líderské pozície rezonujú u narcistických ľudí práve evokovaním a potvrdzovaním pocitu osobnej výnimočnosti, čím sa stávajú ich prirodzeným cieľom. Iným motivačným faktorom môže byť vnútorná túžba po postavení, úspechu a moci. Narcizmus má navyše výskumne potvrdený vzťah k rýchlejšiemu povýšeniu, a to z dôvodu, že sa narcistickí jedinci zvyknú angažovať vo veľkom množstve sebapropagačných aktivít.
Je narcizmus atribútom úspešného, alebo naopak neúspešného vedenia ľudí a líderstva ako takého? Väčšina výskumov nazerá na problematiku narcistických jedincov na manažérskych pozíciách primárne negatívne. Najčastejšie spomínanými sú problémy v interpersonálnych vzťahoch, ako napríklad nízka podpora podriadených, horšia komunikácia, povrchnosť vzťahov, neschopnosť prijať kritiku a následné neadekvátne reakcie, neprimerané nárokovanie si zásluh či nápadov, využívanie ľudí vo svoj prospech a ich manipulácia, zamietnutie kvalitných nápadov, prípadne snaha o odchod talentovaných jedincov len preto, aby narcistický jedinec nebol zatienený a mnoho iného. Inými uvádzanými negatívnymi črtami narcistických lídrov sú napríklad problémy s dlhodobejšími implementáciami programov a dlhodobejšími realizáciami projektov (kvôli nadmernej tendencii narcistických jedincov vyhľadávať vzrušenie a často + nepredvídateľne meniť ohnisko záujmov) či prípadné tendencie k neetickému a kontraproduktívnemu správaniu (podvody, porušovanie pravidiel, podrazy voči iným, sklony k vytváraniu škandálov..).
Na druhú stranu, existujú aj zistenia, ktoré naopak poukazujú na pozitíva narcistických lídrov. Tými môžu byť napríklad ich inovatívnosť, podmieňovanie kreativity a aktivity pracovnej skupiny či zanietenosť a vízie, ktoré vedia narcisti v dôsledku väčšej odvahy často pretaviť do veľmi kvalitných a efektívnych riešení. S tým súvisí aj vyššia ochota ísť do značných riskov pri dosahovaní cieľov, kvalitné vedenie manažmentu zmeny či značné predpoklady pre úspešný krízový manažment. Z tohto hľadiska sú tak narcistickejší lídri najúspešnejší práve na akčných, dynamických a krátkodobejších pozíciách či projektoch, ktoré si vyžadujú značnú dávku risku, odvahy a akcie. Naopak, vo vedení na dlhodobo ukotvených pozíciách, kde prevažujú príliš monotónne situácie a stabilita, môžu byť kontraproduktívnymi lídrami.
Pre zhrnutie zistení týkajúcich sa vzťahu medzi narcizmom a vedením ponúkame aj štúdiu uvedenú v periodiku Personnel Psychology, ktorá sumarizuje výsledky veľkej časti doterajších výskumov týkajúcich sa tejto problematiky.
Stručne uvádzame hlavné závery:
A) Čím vyššia úroveň narcizmu, tým vyššia pravdepodobnosť, že sa daný človek skôr či neskôr objaví v nejakom prostredí ako líder (leader emergence).
B) Neexistuje ale žiadny vzťah medzi osobnou úrovňou narcizmu a tým, či je človek ako vedúci pracovník efektívny, alebo nie (leader effectiveness).
C) Je vysoko pravdepodobné, že narcisticky orientované osobnosti sa ako lídri objavujú najmä vďaka svojej typicky silnejšej extraverzii, a teda extrovertnejšie prejavovanie sa výrazne napomáha šanci byť na manažérskej pozícii.
D) Čím vyššia úroveň narcizmu, tým viac lídri samých seba (samozrejme! :)) hodnotia ako efektívnych; toto hodnotenie však nekorešponduje s hodnoteniami podriadených, nadriadených či spolupracovníkov na rovnakej úrovni.
E) Výskumy potvrdzujú, že pre vedenie ľudí je najpriaznivejšia stredná úroveň narcizmu, teda ani príliš málo, ani príliš veľa. Práve takíto ľudia by mali byť v rámci výberu na manažérske pozície preferovaní.
Všetko uvedené platí, ak zvažujeme subklinickú, nepatologickú úroveň narcizmu, teda jeho „bežné“ úrovne u ľudí, u ktorých sa nerozvinula narcistická porucha osobnosti. V prípade, že takúto poruchu u uchádzača zistíme, resp. identifikujú ju psychiatri alebo naši klinickí kolegovia, je táto priamou kontraindikáciou pre výkon vedúcej pozície.