Niet pochýb o tom, že veľké množstvo uchádzačov neuvádza čisto pravdivé informácie vo svojom profesijnom životopise. Tá istá pravda sa dá podať viacerými možnými spôsobmi, a tak sa prikrášľovaniu na životopisoch jednoducho nevyhneme. Na druhej strane vstupuje do hry vysoko cenená poctivosť a nesympatie s klamármi, ktoré sú hlboko ukotvené v našej kultúre. Uchádzači o pracovnú pozíciu sú často varovaní o neochote prijať klamárov. A tak nie je prekvapivá popularita výroku ‘no one wants to hire a liar,’, ktorý patrí k najfrekventovanejšie vyhľadávaným heslom na googli z oblasti výberu a náboru zamestnancov.
Človek, tvor pokúšajúci
Takmer polovica životopisov obsahuje nepravdivé údaje týkajúce sa predovšetkým vzdelania a pracovných skúseností. Výsledky pochádzajú z auditu uchádzačov o zamestnanie v USA. Viacerí výskumníci dokladujú podobnosť situácie v ostatných západných krajinách. Keď si uvedomíme, že takmer každá firma používa vo výberovom procese analýzu životo
pisu ako prvý filtračný nástroj, situácia je pomerne vážna. Spoločnosť CareerBuilder.com robila výskum s manažérmi náboru zamestnancov. Každý manažér vypovedal o skúsenosti s prikrášleným životopisom v oblasti pracovných skúseností alebo vzdelania. Na mieste je otázka:
Čo sa deje v mysli hodnotiteľa, ak je zistený nesúlad medzi životopisom a históriou uchádzača?
Áno, klamanie je vážna vec, ale v spomínanom výskume iba 43% manažérov automaticky zamietlo uchádzača. Čo sa stalo s ostatnými? Prečo neboli zamietnutí? Psychologické výskumy sa značne venujú problematike falšovania odpovedí v dotazníkových metódach, avšak skúmaniu sociálno-psychologickej perspektívy osoby, ktorej bolo klamané nie je príliš rozšírené. Známy je výskum a analýza rozhovoru medzi participantom a klamúcim cudzincom. Klamstvo sa týkalo vzhľadu a obdivu. Odhalenie klamstva viedlo prirodzene k zníženiu vnímania sympatie, ako aj dôveryhodnosti. Každopádne, v bežnom živote je veľmi ťažké odhaliť neúprimnosť počas prvého sociálneho kontaktu. Štandardne prebieha situácia tak, že si najskôr vytvárame prvý dojem a až následne usudzujeme o miere úprimnosti výpovedi komunikačného partnera.
Ako počiatočný dojem (priaznivý/nepriaznivý) ovplyvní hodnotiteľovu reakciu na diskrepanciu medzi skutočnou históriou uchádzača a údajmi uvedenými v životopise?
Je známy efekt prvého dojmu a jeho vplyv na posudzovanie výsledných informácií a rovnako aj motivačná tendencia potvrdzovania si svojich presvedčení a dojmov. Ľudia často automaticky prijímajú informácie, ktorým chcú veriť a ktoré sú ľahko spracovateľné. Je to pochopiteľné nielen vo vzťahu s množstvom pôsobiacich denných stimulov, podnetov a ideí, ale aj faktom, že inkonzistentne preferenčné informácie vyžadujú viac úsilia na kognitívnu analýzu. Spomínaná motivačná tendencia nemá vplyv iba na vykresľovanie a zdôvodňovanie si priaznivých záverov o vlastnej osobe. Vplýva aj na úsudky o druhých.
| Inak povedané, v situácií formovania sociálnych súdov je uvažovanie jedinca ovplyvnené túžbami a prianiami (v situácií výberu je ovplyvnené často efektom prvého dojmu). Motivované usudzovanie následne vedie k aktivácií pozitívneho alebo negatívneho poznania brániacemu k objektívnemu posúdeniu. Samozrejme, toto by bol príliš pesimistický pohľad na ľudskú prirodzenosť. Ľudia majú potrebu, aby ich závery a úsudky boli vierohodné, a preto sa snažia korigovať tieto tendencie. Každopádne, potreba a snaha o objektívnu analýzu je interindividuálne odlišná |
Na margo vyššie popísaných psychologických mechanizmov sa Kuhn at al. (2013) rozhodli preskúmať vzťah medzi zisteným prikrášľovaním uchádzača v životopise a motiváciou hodnotiteľa.
Pri atraktívnych (favorizovaných) uchádzačoch identifikovali na strane hodnotiteľov vyššiu mieru snahy nebrať do úvahy objavenú nejednoznačnosť v životopise v porovnaní s menej favorizovanými uchádzačmi.
Čo sa týka vnímanej dôveryhodnosti uchádzača, objav falošných tvrdení o dosiahnutom stupni vysokej školy zhoršil u všetkých kandidátov jej úroveň, avšak u vysoko favorizovaného kandidáta táto skutočnosť nevyhnutne neovplyvnila vnímanie jeho schopností, spôsobilostí a prežívané sympatie, zatiaľ čo u menej favorizovaných áno. Pri analýze otvorených odpovedí autori identifikovali viaceré psychologické mechanizmy zdôvodňovania od bagatelizovania dôležitosti vysokoškolského titulu až po nazeranie na klamanie ako na niečo neprípustné (ako mu môžeme dôverovať pri práci?).
Inak povedané, objavenie falošného tvrdenia o vysokoškolskom titule malo relatívne malý vplyv na vnímanie favorizovaného kandidáta v oblasti spôsobilosti a vnímanej sympatie.
Hladina dôveryhodnosti bola však signifikantne znížená u všetkých kandidátov. Zaujímavý objav autori odhalili aj na strane hodnotiteľov. Hodnotitelia s vyšším stupňom vzdelania mali tendenciu reagovať omnoho viac negatívne na objavenú diskrepanciu u uchádzača, ktorá sa týka vzdelania s dôrazom na vnímanie dôveryhodnosti a sympatie bez ohľadu na typ uchádzača (favorizovaný vs. nefavorizovaný). Domnievame sa, že v tomto kontexte môže dôležitú úlohu zohrávať self-image, ako aj cenenie si sociálneho statusu súvisiaceho s dosiahnutím vysokoškolského vzdelania.
Porozumenie psychologickým procesom ovplyvňujúcim nazeranie na objavené diskrepancie u uchádzačov je nevyhnutý. Klamanie je vážna vec a počiatočný prvý dojem môže často ovplyvniť proces rozhodovania o prijatí/neprijatí do zamestnania. Hodnotitelia, ktorí majú už vytvorený priaznivý dojem môžu byť naklonení uchádzačovi a zdôvodňovať alebo jednoducho prehliadať malý podvod v porovnaní s menej atraktívnymi uchádzačmi.
Porozumenie psychologickým procesom ovplyvňujúcim nazeranie na objavené diskrepancie u uchádzačov je nevyhnutý. Klamanie je vážna vec a počiatočný prvý dojem môže často ovplyvniť proces rozhodovania o prijatí/neprijatí do zamestnania. Hodnotitelia, ktorí majú už vytvorený priaznivý dojem môžu byť naklonení uchádzačovi a zdôvodňovať alebo jednoducho prehliadať malý podvod v porovnaní s menej atraktívnymi uchádzačmi.