Charizma v procese výberu

V našej práci nám prejde „cez ruky“ nespočetne veľa uchádzačov. Medzi množstvom dobrých, zlých, priemerných i nudných, sa vždy vyskytne niekto, kto Vás zaujme. Neviete síce prečo, ale zdá sa Vám niečím iný, nevšedný a (samozrejme) schopný, a s dobrým potenciálom. Viete to hneď po prvých minútach. Možno nemusí byť ani tak skúsený a kompetentný, no Vy máte tendenciu uveriť mu, keď Vám hovorí, že sa ten Excel naozaj plánuje naučiť … Pôsobí predsa tak autenticky a milo … Máte skrátka pocit, že by to mohol byť ten správny. Neviete ale celkom prečo …

Tento neurčitý pocit je zrejme uchádzačova charizma. Alebo inak povedané, jeho osobnostné vyžarovanie, iskra, čaro …

Čo je vlastne charizma?

Keď sa povie „Ten má ale charizmu!“, každý z nás má aspoň hmlistú predstavu, o čom je reč. Ale vedeli by ste charizmu definovať? Nie? Nuž, nie ste sami. Odborníci sa pokúšajú definovať charizmu niekoľko desaťročí. Význam tohto slova je zdá sa iný v politickom, sociologickom i psychologickom kontexte.

Podľa Oxford English Dictionary je charizma „presvedčivá príťažlivosť, alebo šarm, ktorý dokáže inšpirovať alebo podnietiť oddanosť v ostatných“, podľa iných je to „určitá charakteristika jednotlivca, ktorý je vďaka nej schopný mať zásadný vplyv na ostatných, ktorí ho budú nasledovať“.

Slovo „charizma“ pravdepodobne pochádza z gréckeho slova „kharisma“ označujúceho slávu, pôvab, vznešenosť, priazeň. Avšak tak ako na definícii, tak ani na pôvode slova sa odborníci zatiaľ nezhodli.

Charizma je často popisovaná ako nejaká neuchopiteľná osobnostná črta, ktorá tkvie v neobyčajnej schopnosti presvedčiť, viesť, inšpirovať a ovplyvňovať druhých. Vďaka tejto svojej magickej schopnosti sú charizmatickí ľudia schopní získať si našu pozornosť, máme tendenciu ich počúvať a rešpektovať, považujeme ich za charakterných.

Charizmatická osobnosť

Charizmatický človek pôsobí vyrovnane, sebavedomo, asertívne, dominantne a autenticky. Takmer vždy má výborné rečnícke a komunikačné zručnosti a akýsi dar, vďaka ktorému sa v jeho spoločnosti cítime príjemne. Obdivujeme a nasledujeme ho. Nie však preto, že by sme museli, ale preto, že jednoducho chceme. Štúdie ďalej preukázali, že charizmatickí ľudia sa vyznačujú:

  •  sebavedomím – sú sami sebou, cítiť z nich, že sú so sebou spokojní, že sa majú radi, sú optimistickí, entuziastickí.
  •  zapálením – hovoria oduševnene, sú angažovaní, dokážu sa zasmiať sami na sebe, majú prehľad a vedia, čo sa vo svete deje.
  •  rečou tela – otvorený postoj, očný kontakt.
  •  počúvaním – sú dobrými poslucháčmi, okoliu venujú pozornosť.
  •  sú pozorní a prejavujú záujem skôr o komunikačného partnera, než by hovorili o sebe – preto v ich prítomnosti máme pocit, že im na nás záleží, že sme výnimoční a dôležití, cítime sa dobre a pohodovo, ich zároveň vnímame ako sympatických, dôveryhodných a atraktívnych. Podporujú nás, aby sme hovorili sami o sebe, pri čom sa v mozgu sa aktivujú centrá slasti a odmeny (rovnaké ako pri jedle, či sexe), preto máme z takého stretnutia dobrý pocit, čo samozrejme formuje to, ako danú osobu vnímame.
  •  istotou – z ich úst budete častejšie počuť vety ako „som si istý …“, „som presvedčený, že …“, než len opatrné „myslím si …“ alebo „dúfam, že …“.
  •  emocionálnou expresívnosťou – dávajú najavo svoje pocity spontánne a prirodzene, dokážu ich kontrolovať a využívať (napr. vedia vybuchnúť vtedy a za takých okolností, aby z toho vyťažili), svoj emocionálny zápal tak vedia preniesť aj na ostatných.
  •  teplom – podľa výskumov z charizmatických ľudí (obrazne povedané) vyžaruje akési „teplo“, preto máme väčšiu tendenciu veriť im.

Podľa Bernieriho (profesor psychológie na Oregon State Univerzity), charizmatická osoba vždy hrá s veľkými kartami. Prirovnáva ich k chytľavej melódii a hudbe, pri ktorej sa jednoducho nedokážete udržať a musíte si aspoň začať klepkať nohou do rytmu. Títo ľudia sú mimoriadne nadaní v zisťovaní toho, čo nás v danom okamihu skutočne zaujíma. Tajomstvo charizmy je teda v tom, že je to o nás a nie o tom druhom (ktorého, za charizmatického považujeme).

Aký význam má charizma v procese výberu zamestnancov?

Uchádzač, ktorý je charizmatický môže mať presvedčivý vplyv na priebeh výberového procesu pri akejkoľvek pozícii (obzvlášť pri vysokých líderských postoch). Je ľahké podľahnúť čaru uchádzača, ktorý disponuje uvedenými vlastnosťami, verí si, zapálene rozpráva o svojich skúsenostiach alebo názoroch a Vy sa v jeho prítomnosti cítite dobre (alebo dokonca uchvátene). Čo to ale hovorí o jeho potenciálom pracovnom výkone?

Ak sa neuchádza o post predajcu, tak skoro nič. Tento pozitívny dojem a šarm však môže prevážiť a viesť k potenciálne nesprávnemu výberovému rozhodnutiu – môžete teda ľahko vybrať niekoho, kto síce zaujme, ale jeho pracovný výkon môže byť slabý. Charizmatický sa totiž nerovná ani kompetentný ani pracovitý. Vedci z Harvard Business School prišli na to, že pri výbere lídra charizma často prevýši ostatné jeho kvality, a máme tendenciu uprednostniť tých, čo charizmu majú, pred tými, čo ju nemajú.

Podľa Khurana je potom výsledok takéhoto výberu sklamaním, ak nie katastrofou. Zároveň však trefne uvádza jedinú situáciu, kedy sa môže uprednostnenie charizmy pred schopnosťami vyplatiť – charizmatická osobnosť na čele firmy vplýva na jej image a teda aj na hodnotu jej akcií. Na jednej strane firma môže ohroziť svoju prosperitu nekompetentným vedením, no na strane druhej ju môže zvýšiť, ak je charizma vedenia dostatočná na to, aby vedela hýbať akciovým trhom.

Otázka teda znie – ak máme dvoch kandidátov, jedného charizmatického, ale s menšími pracovnými kvalitami, a druhého necharizmatického, ale s vyššími pracovnými kvalitami, komu by sme dali prednosť? Podľa dr. Hogana (autora známeho diagnostického nástroja ) „charizma pretromfne úspechy aj integritu vždy“. Ovplyvnení šarmom sme skrátka ochotní prepáčiť malé nedostatky.

Preto je nevyhnutné používať objektívne metódy, ktoré sú voči charizme viac „odolné“ (napr. IQ test, alebo štandardizované interview). V neštruktúrovanom voľnom rozhovore, ako aj v AC môžu charizmatickí uchádzači viac „zažiariť“ a viac si Vás nakloniť.

Ostrandová (Chicago Tribune) upozorňuje na to, že hoci sa niektorí charizmatickí kandidáti javia výborne kolegom aj nadriadeným, v konečnom dôsledku vyjde ich charizma spoločnosť pekne draho. Ak sú viac charizmatickí, ako kompetentní, môžu negatívne vplývať na pracovnú morálku ostatných, čo má spolu s ich vysokou fluktuáciou dopad na produktivitu firmy.

K omylu môže dôjsť aj v opačnom prípade – schopný, kompetentný, ale nejako „nemastný-neslaný“ uchádzač môže byť pre nedostatok osobného čara zamietnutý, napriek tomu, že potrebným pracovným potenciálom disponuje. I na to si treba dať pozor – aby sme „nezavrhli“ niekoho, len preto, že žiadnu charizmu nemal.

O tom, že charizmatický človek má vyššiu pravdepodobnosť, že zaujme, a teda aj vyššiu šancu pohovorom prejsť, vedia aj samotní uchádzači a verte, že sa to pokúsia patrične využiť. Napriek tomu, že veda doteraz nedokázala presvedčivo dokázať, či sa s charizmou rodíme, alebo sa jej dá priučiť, internet ponúka množstvo návodov, ako sa stať charizmatickým (tie sú asi tak časté, ako články o tom, ako sa pripraviť na pohovor …) Líšia sa len v tom, či Vám ponúknu návod v 4 alebo 10 krokoch. Uchádzači tak prichádzajú na pohovor „vyškolení“ a s jasným cieľom – zaujímať sa o Vás, usmievať sa, mať nezvyčajné záľuby, vedia, že by mali Váš postoj zrkadliť, hovoriť s nadšením o projektoch, ktoré majú za sebou, i o tom, ako potrebujú výzvy. Dúfajúc, že ich charizma prevýši drobné nedostatky či „vroubky“ v minulosti sa budú usilovať upútať Vašu pozornosť, v domnení, že to ostatné sa nejako obíde.

Chcete byť charizmatickí aj Vy?

Tu je pár rád, ktoré ponúka internet:

1. vyjadrujte svoje pocity navonok – spontánne a prirodzene

2. hovorte radšej o potenciáli, než o už dosiahnutých úspechoch (to údajne podľa Harvardských štúdií púta viac pozornosti)

3. zrkadlite osobu, s ktorou hovoríte 4. udržiavajte otvorený postoj a druhým sa dívajte priamo do očí, mala by z Vás vyžarovať sila a moc

5. viac sa usmievajte – čím silnejší úsmev, tým atraktívnejšia tvár (zistilo sa, že šťastný výraz tváre dokázal kompenzovať „škaredosť“)

6. zoberte so sebou psa (áno, aj takúto radu sme našli …) – budete pôsobiť ako starajúci sa a schop- ný mať dlhodobý záväzok

Ak sa Vám tieto rady zdajú pofidérne, môžete sa zapísať na kurzy charizmy, ktoré sa USA realizujú bežne. V rámci Slovenska môže byť užitočným navštíviť Toastmasterov.

Charizma ako „kompetencia“


Niekedy však charizma môže byť práve to, čo u uchádzača hľadáte. Je to najmä prípad vyšších líderských a manažérskych pozícií. Pri výbere manažéra nepochybne rozhodujú jeho skúsenosti, zručnosti a kompetencie, no zásadný význam môže mať aj jeho charizma. Najmä ak potrebujete niekoho, kto by mal byť schopný zjednotiť tím, motivovať ho a viesť, a to aj za menej priaznivých okolností. Preto sa aj prvé výskumy charizmy realizovali najmä v oblasti leadershipu. Charizmatický leadership je stále jedným z najskúmanejších štýlov vedenia, práve preto, že charizmatickí lídri bývajú úspešní. Nájsť tú správnu kombináciu vlastností nie je jednoduché, môžete sa inšpirovať napr. Davisom, podľa ktorého sa charizmatický zamestnanec prejavuje ako „na riešenie problémov zameraný optimista, ktorý dokáže aj zlé správy podať vhodne a pozitívne, dokáže prilákať „kľúčových hráčov“, udržať si ich a inšpirovať.“

Charizmatický vs. narcistický

Keď Vám na pohovor príde sebavedomo pôsobiaci kandidát, ktorý presvedčivo komunikuje svoje skúsenosti a prax, ako vedieť, či sa nejedná len o manipulatívneho narcistu, ktorý sa zámerne správa tak, aby Vás zaujal? Hranica medzi charizmatickým a narcistickým sebavedomím môže byť tenká. Ako teda medzi nimi rozlíšiť? Podľa Davisa, je rozdiel v miere, do ktorej je uchádzač ochotný zdieľať kredit za úspech a akceptovať vinu za neúspech. Narcisti neakceptujú obviňovanie – sú vnútorne presvedčení, že oni chybu neurobili a zlyhanie je výsledkom práce niekoho iného. Sú dobrí v lichotení nadriadeným, ale k juniorom zvyknú byť neohľaduplní alebo ostrí. Aby ste narcistu od charizmatického vedeli rozlíšiť na pohovore, Davis odporúča, aby ste sa uchádzača spýtali, kedy naposledy urobil chybu. Napr. takto:
– Povedzte mi o niečom, čo Vám nevyšlo tak, ako ste chceli.
– Popíšte situáciu, kedy ste dostali spätnú väzbu od niekoho, kto s Vami nesúhlasil.
– Čo by ľudia, ktorí Vás poznajú, označili za Vašu slabú stánku? Narcisti nie sú schopní odpovedať, lebo za zlyhania vinia iných, nie seba.

Zameniť si charizmu s narcizmom môže byť pre firmu nebezpečné. Ak totiž podľa Davisa urobí takýto manažér rozhodnutie, ktorým sa firma „rúti hlavou rovno z útesu, jediným, čo môže zvyšok spoločnosti urobiť, je pozerať na túto scénu cez prsty a updatovať svoje CV-čka“ . Naopak charizmatický človek môže byť pre firmu značným prínosom vo vedení, v predaji, pri rozvoji a učení druhých, ako aj pri vyjednávaní a komunikácii s verejnosťou.

Ak si stále neviete predstaviť charizmatickú osobnosť, skúste si spomenúť na takú Marilyn či Kennedyho. Oba boli svojho času považovaní za veľmi charizmatických a to aj medzi odborníkmi. Hoci sa tí nezhodujú v tom, čo to charizma je, zhodujú sa aspoň na tom, kto ju má, a kto nie. Medzi tých „šťastných“ ďalej zaraďujú osobnosti ako napr. princezná Diana, Matka Tereza alebo Steve Jobs. Charizma má skrátka veľa podôb.