Zrejme sa s tým stretávate aj Vy. Kandidát má potrebné vzdelanie, zručnosti, s Excelom sa kamaráti a navyše aktívne ovláda dva jazyky. Teda, aspoň v životopise … Ako sa hovorí – papier znesie veľa, a asi nikde to neplatí viac ako práve v životopise.
Logika uchádzačov je jasná – Keď si to tam nenapíšem, ani na pohovor ma nepozvú … ale keď už tam budem, možno sa mi podarí ich presvedčiť!
A tak sa stáva to, že informácie v životopise nie vždy „sedia“ s realitou. Klamanie alebo aspoň prikrášľovanie životopisu je dnes bežné. Tá istá pravda sa dá podať viacerými možnými spôsobmi, a tak sa prikrášľovaniu v životopisoch jednoducho nevyhneme.
Na druhej strane vstupuje do hry vysoko cenená poctivosť a nesympatie s klamármi, ktoré sú hlboko ukotvené v našej kultúre. Výrok ‘No one wants to hire a liar,’ je aktuálny aj u nás a zároveň patrí k najfrekventovanejšie vyhľadávaným heslám na Googli z oblasti výberu a náboru zamestnancov.
Človek, tvor pokúšajúci.
Podľa auditu uchádzačov o zamestnanie v USA takmer polovica životopisov obsahuje nepravdivé údaje týkajúce sa predovšetkým vzdelania a pracovných skúseností. Podobný trend hlási aj britská HEDD (UK Higher Education Degree Datacheck), podľa ich dát totiž okolo 33 % absolventov a iných uchádzačov o prácu falšuje dôležité údaje v životopise každý rok. Títo „previnilci“ zväčša preháňajú ich akademickú kvalifikáciu (asi 40 %), 11 % z nich dokonca neváha prilepšiť si o jeden stupeň (napr. z Bc. si prilepšia na Mgr.). Viacerí výskumníci dokladujú podobnosť situácie v ostatných západných krajinách. Spoločnosť CareerBuilder.com robila výskum priamo s manažérmi náboru zamestnancov. Jej výsledky ukázali, že každý manažér mal skúsenosti s prikrášleným životopisom v oblasti pracovných skúseností alebo vzdelania. Keď si uvedomíme, že takmer každá firma používa vo výberovom procese analýzu životopisu ako prvý filtračný nástroj, situácia je pomerne vážna.
Na mieste je otázka:
Čo sa deje v mysli personalistu, keď zistí nesúlad medzi životopisom a realitou?
Napriek tomu, že klamanie je nepochybne závažná vec, v danom výskume iba 43% manažérov automaticky zamietlo uchádzača. Čo sa stalo s ostatnými? Prečo neboli zamietnutí? Na túto otázku doteraz neexistuje jednoznačná odpoveď. Je však dokázané, že odhalenie klamstva vedie prirodzene k zníženiu vnímania sympatie, ako aj dôveryhodnosti. Bohužiaľ v bežnom živote je veľmi ťažké odhaliť neúprimnosť počas prvého sociálneho kontaktu. Štandardne totiž situácia prebieha tak, že si najskôr vytvárame prvý dojem a až následne usudzujeme o miere úprimnosti výpovedi komunikačného partnera.
Ako počiatočný dojem (priaznivý/nepriaznivý) ovplyvňuje reakciu personalistu na nesúlad medzi realitou a údajmi v životopise?
V situácií formovania sociálnych súdov je uvažovanie ovplyvnené túžbami a prianiami (v situácií výberu je ovplyvnené často efektom prvého dojmu). Takéto „motivované usudzovanie“ následne vedie k aktivácií pozitívneho alebo negatívneho poznania, ktoré bráni objektívnemu posúdeniu. Samozrejme, toto by bol príliš pesimistický pohľad na ľudskú prirodzenosť. Ľudia majú potrebu, aby ich závery a úsudky boli vierohodné, a preto sa snažia korigovať tieto tendencie. Ak sú informácie nekonzistentné, vyžadujú viac úsilia na kognitívnu analýzu, preto máme tendenciu si to zjednodušiť a nekonzistentnosť akosi odstrániť tak, že sa jednoducho prikloníme k „+“ alebo „-„. Každopádne, potreba a snaha o objektívnu analýzu je interindividuálne odlišná.
Na margo vyššie popísaných psychologických mechanizmov sa Kuhn at al. (2013) rozhodli preskúmať vzťah medzi zisteným prikrášľovaním uchádzača v životopise a motiváciou hodnotiteľa. Zistili, že:
[box] Pri atraktívnych (favorizovaných) uchádzačoch mali hodnotitelia vyššiu mieru snahy nebrať do úvahy objavenú nejednoznačnosť v životopise v porovnaní s menej favorizovanými uchádzačmi.[/box]
Čo sa týka vnímanej dôveryhodnosti uchádzača, objav falošných tvrdení o dosiahnutom stupni vysokej školy zhoršil u všetkých kandidátov jej úroveň, avšak u vysoko favorizovaného kandidáta táto skutočnosť nevyhnutne neovplyvnila vnímanie jeho schopností, spôsobilostí a prežívané sympatie, zatiaľ čo u menej favorizovaných, áno.
Pri analýze otvorených odpovedí autori identifikovali viaceré psychologické mechanizmy zdôvodňovania týchto „ústupokov“ od bagatelizovania dôležitosti vysokoškolského titulu až po nazeranie na klamanie ako na niečo neprípustné (ako mu môžeme dôverovať pri práci?).
Inak povedané, objavenie falošného tvrdenia o vysokoškolskom titule malo relatívne malý vplyv na vnímanie spôsobilosti a sympatie favorizovaného kandidáta. Hladina dôveryhodnosti bola však signifikantne znížená u všetkých kandidátov.
Zaujímavý objav autori odhalili aj na strane hodnotiteľov. Hodnotitelia s vyšším stupňom vzdelania mali tendenciu reagovať omnoho viac negatívne na objavený nesúlad, ktorý sa týka vzdelania s dôrazom na vnímanie dôveryhodnosti a sympatie bez ohľadu na typ uchádzača (favorizovaný vs. nefavorizovaný). Domnievame sa, že v tomto kontexte môže dôležitú úlohu zohrávať self-image, ako aj cenenie si sociálneho statusu súvisiaceho s dosiahnutím vysokoškolského vzdelania.
Porozumenie psychologickým procesom ovplyvňujúcim nazeranie na objavené rozdiely u uchádzačov je nevyhnuté. Klamanie je vážna vec a počiatočný prvý dojem môže často ovplyvniť proces rozhodovania o prijatí alebo neprijatí. Personalisti, ktorí majú už vytvorený priaznivý dojem môžu byť následne naklonení uchádzačovi a zdôvodňovať alebo jednoducho prehliadať malý podvod v porovnaní s menej atraktívnymi uchádzačmi.
Preto práve objektívne posúdenie rozsahu prikrášlenia a jeho dopady na budúcu vykonávanú prácu nám pomôže predchádzať viacerým potenciálnym problémom :-).