Prvý dojem a chyby vo vnímaní kandidátov

Vnímanie a posudzovanie druhých ľudí je ovplyvnené sociálnymi faktormi, očakávaniami, skúsenosťami a emóciami. Napriek varovaniam o nepresných informáciách prameniacich z povestného prvého dojmu a „inštinktov“ o uchádzačoch, sú nimi  personálne rozhodnutia často skreslené. V literatúre je popísaných viacero foriem predpojatostí na strane hodnotiaceho pracovníka, ktoré spadajú do spoločnej kategórie chýb vznikajúcich na základe sociálnej percepcie.

[box] Čo je to sociálna percepcia?

Sociálna percepcia je posudzovanie druhých ľudí, formovanie dojmov, ktoré nie sú ovplyvnené iba činnosťou našich zmyslových orgánov, ale aj samotnou snahou o vysvetľovanie vnímaných javov na základe predchádzajúcej skúsenosti, názorov, postojov a presvedčení.[/box]

Do procesu formovania úsudkov často vstupujú nežiaduce fenomény, akými sú haló efekt, efekt primarity, logická chyba, stereotypy, sebanaplňujúce sa proroctvo a i. Keďže výberové interview je situáciou prvého priameho kontaktu s kandidátom, menované sklony majú prirodzene svoje dopady aj na objektivitu výberového procesu. Poďme sa na ne pozrieť zblízka!

 

Chyby pri posudzovaní kandidátov

Haló efekt

Ak máte tendenciu zovšeobecňovať, resp. robiť pod vplyvom určitých čŕt závery aj o ostatných črtách osobnosti, podliehate najznámejšiemu nežiaducemu účinku tzv. haló efektu. Ide o náchylnosť hodnotiť iných konzistentne, bez protirečení a nesúladu. Pre zjednodušenie si skúste predstaviť, že by ste na ulici videli niekoho so svätožiarou a iba na základe tohto dojmu by ste mali zostaviť zoznam jeho vlastností. Asi by sa na tomto zozname neobjavilo, že je zrejme opilec, zlodej, sukničkár … Ale prečo nie? Veď máte o ňom len jednu informáciu – svätožiaru. Jeho svätožiara sa stala určujúcim, centrálnym poznávacím znakom, na základe ktorého sme si vykreslili celú osobnosť a priradili jej aj ostatné vlastnosti tak, aby sme mali neprotirečivý obraz (láskavý, dobrosrdečný… i keď v skutočnosti môže byť vypočítavý manipulátor).

Stereotypy

Zohrávajú rovnako významnú úlohu pri utváraní prvého dojmu. Pri stereotypizácií klasifikujeme ľudí do kategórií na základe ľahko dostupných alebo rýchlo identifikovateľných charakteristík a následne im prisudzujeme charakteristiky „typické“ pre členov tejto kategórie (ženy – emotívne, muži- racionálni, mladí ľudia – príliš zbŕkli, starší ľudia – konzervatívni…).

Efekt primarity

Veľmi často sa stretávame so skúsenosťou, kedy vlastnosti osobnosti prezentované ako prvé ovplyvnia celkový dojem o uchádzačovi. Ide o efekt primarity zodpovedný zato, že úvodné očarenie/zdesenie nastaví kontext, na základe ktorého hodnotíme uchádzača. Pokiaľ podľahnete tomuto efektu a vyhodnotíte meškajúceho kandidáta ako nespoľahlivého, všetky následne získané informácie budete s veľkou pravdepodobnosťou vnímať a interpretovať vo svetle nespoľahlivosti.

Logická chyba

Utváranie predpokladov o spoločnom výskyte určitých čŕt nazýva logická chyba. V praxi môže vyzerať tak, že pokiaľ dávate do vzťahu energickosť a agresivitu, vysoko energických ľudí budete hodnotiť ako viac agresívnych.

Chyba miernosti a chyba tvrdosti 

Keď podliehame chybe miernosti alebo tvrdosti, máme tendenciu ľudí posudzovať podľa toho, ako na nás pôsobia. Pokiaľ sú nám sympatickí, s väčšou pravdepodobnosťou budeme prehliadať negatívne aspekty a vzhľadom nato posudzovať kandidátov zhovievavejšie. Na druhej strane môže daný efekt pôsobiť presne opačne t.j. prísne kritické hodnotenie ľudí, ku ktorým nemáme priaznivú náklonnosť či sympatie (efekt tvrdosti) bez ohľadu na objektívne informácie.

Chyba centrálnej tendencie

Pri chybe centrálnej tendencie si zjednodušujeme rozhodovanie v zmysle vyhýbania sa negatívnemu či pozitívnemu hodnoteniu. Uprednostňujeme prisudzovanie stredných hodnôt určitých charakteristík a vlastností bez jasného a zrejmého vymedzenia kvality.

Chyba podobnosti voči sebe

Pokiaľ nám človek svojim správaním, názormi pripomína naše vlastné prejavy a máme sklon takéhoto človeka posudzovať výrazne pozitívnejšie, než ako to zodpovedá objektívnej realite, ide o chybu podobnosti voči sebe.

Sebanaplňujúce proroctvo

Spôsob akým vnímame ostatných neovplyvňuje len naše hodnotenie a správanie voči iným ľuďom, ale má značný vplyv na správanie ľudí samo o sebe. Tento mechanizmus je známy pod pojmom sebanaplňujúce sa proroctvo. Ide o často pozorovaný prípad, kedy sa človek začne správať spôsobom, ktorý od neho očakávajú druhí. Inak povedané, nízke očakávania na uchádzača vedú k zníženému výkonu. Vysoké očakávania naopak vedú k lepšiemu výkonu.

Dôvod prečo sme sa venovali tejto problematike sú nelichotivé zistenia o významnom vplyve prvého dojmu pri výbere zamestnancov. Z vlastnej skúsenosti vieme potvrdiť, že objektívne zistenia z psychodiagnostického vyšetrenia nie sú rovnocenné informáciám stavajúcim na prvom dojme a rovnako nebývajú vždy v zhode.

Na záver teda majme na pamäti tvz. ilúziu istoty hodnotenia. Kriticky zvažujme rozhodnutia a nepodliehajme tendencií nadhodnocovať kvalitu vlastných subjektívnych posúdení!

Jedine tak sa nám podarí dobre vybrať 🙂