Účelom každého výberu je vybrať človeka, ktorý nielen disponuje potrebnými schopnosťami a zručnosťami, ale aj takého, ktorý je vhodný z hľadiska jeho osobnosti. Teda človeka, ktorý zapadne, ktorý bude podávať dobrý výkon, skrátka fajn človeka ako z hľadiska pracovného, tak aj ľudského. Čím sa ale vyznačuje takýto človek?
Našu osobnosť vytvárajú osobnostné črty, ktoré predstavujú určité vzorce správania, myslenia a afektov, ktoré sú stabilné v čase a konzistentné naprieč rôznymi situáciami. Jednou z osobnostných čŕt, ktoré majú pre pracovný kontext najzásadnejší význam je aj svedomitosť.
Čo je svedomitosť ?
[box] Podstatou tejto osobnostnej črty je určitý druh sebakontroly, ktorý sa prejavuje aktívnym plánovaním, organizovanosťou, vytrvalosťou a motiváciou v správaní zameranom na konkrétny cieľ. Svedomitosť takto diferencuje spoľahlivých, dôsledných a pracovitých od apatických, lenivých, neporiadnych a nezodpovedných.[/box]
Kto je svedomitý človek?
Svedomití ľudia sú najčastejšie popisovaní ako cieľavedomí, ambiciózni, odhodlaní, zásadoví, usilovní, spoľahliví, so zmyslom pre presnosť a poriadnosť. V ich správaní môžete identifikovať opatrné a dôsledné zvažovanie situácie, vysoké nároky na seba ako aj výraznú sebadisciplínu a poriadkumilovnosť. V kontraste s nimi, menej svedomití vykazujú vyššiu mieru ľahostajnosti, neporiadnosti, nesystematickosti. Sú nedbalí a nestáli pri dosahovaní cieľov resp. o prácu majú malý záujem.
Subfaktory (facety) svedomitosti
Tak ako ostatné osobnostné črty, aj svedomitosť bližšie charakterizuje skupina akýchsi „subfaktorov“. Poznanie a porozumenie týmto faktorov Vám umožní vytvoriť si lepší celkový obraz o tom, čo svedomitosť vlastne je, jej jednotlivých charakteristikách a najmä prejavoch v pracovnom správaní. Tak poďme na to 😉
1. Prvým zo subfaktorov svedomitosti je obozretnosť. Tá sa prejavuje snahou robiť všetko poriadne, premyslene a s rozvahou. V správaní je výrazná snaha vyhnúť sa chybám najčastejšie na základe systematickej a plánovanej prípravy. Málo obozretní konajú zbrklo a robia neuvážené rozhodnutia.
2. Sebadisciplína sa prejavuje pripravenosťou investovať úsilie, osobný komfort a dostupné zdroje na samostatné a rýchle zahájenie práce. Tí, ktorí majú dobrú úroveň sebadisciplíny dokážu sami seba veľmi dobre motivovať, preto majú silnú snahu dokončiť úlohu aj v takom prípade, že ich nudí alebo ich niečo rozptyľuje. Pre nedostatok sebadisciplíny je typické odkladanie nepríjemných povinností, nesebadisciplinovaní sa jednoducho nevedia donútiť splniť potrebné záväzky.
3. Motivácia správať sa spôsobom, ktorý povedie k úspechu spadá pod faktor snahy uspieť (cieľavedomosť). Jedná sa zvyčajne o zadávanie si náročných úloh, ktoré sú plnené zodpovedne a usilovne. Týka sa najmä vysoko ambicióznych ľudí, ktorí sa ľahko nadchnú pre cieľ, sú ochotní tvrdo pracovať a často aj oveľa viac než je potrebné a bežné. Tí, u ktorých je tento na nízkej úrovni, nemajú potrebu byť úspešní. Sú skôr bez záujmov a bez jasne vytýčených cieľov.
4. Subfaktor povinnosť (zodpovednosť) sa vzťahuje na akýsi prirodzený zmysel pre zodpovedné, dôkladné a svedomité plnenie záväzkov a povinností, dodržiavanie sľubov, termínov, ako aj snahu o podávanie čo najdokonalejšieho výkonu. Tí, ktorí majú bližšie k opačnému pólu tejto charakteristiky neberú svoje úlohy príliš vážne, a preto sú často aj nespoľahliví pri ich plnení.
5. Usporiadanosť opisuje ľudí, ktorí nielenže preferujú poriadok, pravidelnosť a systematickosť, ale sú aj schopní ich nastoľovať vo svojom okolí. Vedia si veľmi dobre organizovať prácu a efektívne využívať čas.
6. Posledným subfaktorom svedomitosti je sebaúčinnosť. Čo sa pod tým skrýva? Sebaúčinnosť sa vzťahuje na presvedčenia, ktoré ľudia robia ohľadom svojich schopností zvládnuť nároky špecifických situácií (ak človek neverí, že môže produkovať želaný výkon, má len malú motiváciu zúčastniť sa daného správania, alebo vytrvať v prekonávaní prekážok). Sebaúčinných charakterizuje spôsobilosť, efektívnosť a sebadôvera. Disponujú schopnosťami nevyhnutnými na vysporiadanie sa s ich úlohami, a to najmä vďaka ich adekvátnemu odhadu vlastnej kapacity zvládať problémy a schopnosti odolávať záťaži. Ľudia s nízkou mierou sebaúčinnosti neveria vo svoje možnosti a tak majú veľké problémy pri konfrontácií s náročnejšími úlohami.
Svedomitosť a pracovné správanie
Viacerí výskumníci poukazujú na svedomitosť ako na najlepší prediktor pracovného výkonu spomedzi osobnostných čŕt. Dôvodom je jej vzťah k správaniu:
- facilitujúcemu pracovný výkon (cieľavedomosť, sebaúčinnosť, ambicióznosť)
- inhibujúcim kontraproduktívne pracovné správanie (zodpovednosť, poriadkumilovnosť, dodržiavanie sľubov)
Je teda pravdepodobné, že zamestnanci s vysokou mierou svedomitosti budú dosahovať pracovný úspech. Hlavný mechanizmus tohto pozitívneho účinku je na výkon zamerané motivované správanie, na pozadí silnej vôle a ohľadu voči pracovným záväzkom. Vysoká svedomitosť taktiež súvisí s pracovným nasadením, ašpiráciami a sebaúčinosťou prejavujúcou sa v schopnosti odhaliť a dôverovať vlastným možnostiam pri riešení úloh a problémov.
Svedomitosť nemá vzťah len k pracovným výkonom, ale aj k celkovej spokojnosti pracovníka so zamestnaním, čo hovorí o jej motivačnom účinku. Cieľavedomí ľudia si vyberajú zamestnania, ktoré sú pre nich motivujúce, kde môžu dosiahnuť úspech, preberať zodpovednosť a kde sú za ňu aj dostatočne oceňovaní.
Potvrdený je aj rovnako silný vzťah medzi svedomitosťou a vytrvalosťou. U svedomitých ľudí sa znižuje výdrž pomalšie. Rovnako sa zistilo, že svedomití jedinci si častejšie vytyčujú ciele a s väčšou pravdepodobnosťou tieto ciele plnia.
V oblasti sociálnych vzťahov svedomitosť prispieva k lepšiemu, konštruktívnejšiemu zvládaniu konfliktov a rovnako aj k nízkemu počtu nezhôd v pracovnom prostredí vďaka dobre kontrolovanému a zodpovednému správaniu jej nositeľov.
Svedomitosť slúži zároveň ako protektívny faktor voči absentovaniu a kontraproduktívnemu pracovnému správaniu ako je napr. kradnutie, nezdravé súťaženie s kolegami atď. I keď nízke skóre svedomitosti nemusí nevyhnutne znamenať opúšťanie určitých morálnych a konvenčných princípov (znamená skôr nižšiu mieru ich dodržiavania), nesie potenciálne ohrozenie pre zamestnávateľa. Nízka miera svedomitosti zvyšuje pravdepodobnosť výskytu neopatrného, neobozretného, nezodpovedného, lenivého či kriminálneho správania. V sociálnej oblasti sú ľudia s nízkou mierou svedomitosti menej citliví na svojich komunikačných partnerov, čo môže viesť k zvýšenej miere konfliktnosti (napr. neuvážlivé vypúšťanie nevhodných komentárov).
Svedomitosť a inteligencia
Je zjavné, že inteligencia, rovnako ako svedomitosť vo veľkej miere ovplyvňujú správanie sa jedinca. Oba koncepty patria k aspektom osobnosti, na základe ktorých sme schopní najúspešnejšie predpovedať budúci pracovný výkon. Vo vedeckej obci je ich vzájomný vzťah stále diskutovanou témou.
Vychádzajúc z delenia inteligencie na vrodenú a rozvíjanú vzdelaním, je potvrdený štatisticky významný negatívny vzťah medzi svedomitosťou a vrodenou inteligenciou. Inak povedané, jedinci, ktorí sa narodia s nižším intelektom budú s väčšou pravdepodobnosťou neskôr viac systematickí, vytrvalí či usporiadaní na pozadí kompenzácie relatívne nižšej miery prirodzenej inteligencie. Naopak, tí s vyššou vrodenou inteligenciou ju budú pravdepodobne vnímať ako postačujúcu, a tak ani nebudú mať potrebu vykazovať a rozvíjať vyššiu mieru svedomitosti. Pre uvedené je v odbornej psychologickej obci zavedené označenie „kompenzačná hypotéza“. Toto zistenie je však zatiaľ stále v rovine hypotéz a predpokladov, nie je všeobecne platným pravidlom. Faktom však zostáva, že nájdenie vysoko inteligentného a zároveň svedomitého človeka je poklad.
„Nežiaduce“ účinky svedomitosti
I keď vo všeobecnosti platí, že svedomití jedinci zažívajú vyššiu mieru subjektívnej pohody a spokojnosti so životom, veľká potreba štruktúrovanosti a organizovanosti svojho života i okolia, im to môže poriadne skomplikovať. U silne svedomitých jedincov sa častejšie vyskytuje prehnaná pedantnosť, kompulzivita či workoholizmus. Zistilo sa, že trpia podstatne viac pri strate zamestnania v dôsledku hľadania príčiny a zažívania silnejších reakcií z vlastného zlyhania. Rovnako môže byť svedomitosť prekážkou pri určitých typoch pracovných úloh. Ide o úlohy vyžadujúce vysokú mieru tvorivosti a divergentného myslenia, ku ktorým má negatívny vzťah. Povolania nárokujúce si vyšší stupeň improvizácie, riskovania a frustračnej tolerancie plynúcej z neúspechu taktiež uvítajú nižšiu mieru svedomitosti. Niektoré výskumy poukazujú na to, že vysoká svedomitosť môže viesť k tomu, že pracovník sa angažuje na nižšom počte úloh, pre jeho dôraz na ich dôkladné, často časovo náročnejšie dokončenie, čo môže byť rovnako pri niektorých profesiách problém.
S ohľadom na „nežiaduce“ účinky však ostáva skutočnosťou, že svedomitosť v pracovnom prostredí je vysoko cenenou vlastnosťou, o to viac ak je kombinovaná s vyššou mierou inteligencie.
Preto dúfame, že aj Vám sa podarí nájsť takých zamestnancov čo naviac 🙂