Osobnostná črta extraverzia je súčasťou mnohých osobnostných dotazníkov. V modeli Veľkej pätky Costa a McCraeho tvorí extraverzia hlavný faktor definujúci spôsob sociálneho správania. Zahŕňa veľkú škálu individuálnych odlišností v sociabilite a aktivite ľudí, ktorí sa následne delia na introvertov a extravertov. Podľa Junga reprezentuje extraverzia postoj, resp. orientáciu psychickej energie smerom von (extraverzia) zatiaľ čo introverzia smerom dnu.
Kto je extravert?
Pre extravertov je typický pozitívny postoj k okolitému svetu. Extrovertných jedincov by sme mohli charakterizovať ako spoločenských, sebaistých, aktívnych, priateľských, priebojných, energetických, veselých či optimistických.
Okolím sú často vnímaní ako plní energie. Preferujú vzrušenie, stimulujúce prostredie a situácie, kde sa dá predviesť vlastná prevaha, dominancia. Bez problémov nadväzujú a vyhľadávajú sociálne kontakty, kedy dávajú ľahko najavo ochotnú a vrúcnu povahu. Otvorene vyjadrujú emócie, ktoré podobne ako veľké množstvo známostí môžu byť povrchnejšie. V skupine radi rozprávajú a pútajú na seba pozornosť. Ľahko sa im darí adaptovať sa na nové situácie a bez veľkého váhania a pochybností sa púšťajú do akcie, niekedy bez toho, že by si uvedomili alebo pripustili potenciálne hroziace problémy.
Majú značnú kapacitu registrovať a spracovávať veľké množstvo informácií a stimulov z externého prostredia, ktoré na úkor kvantity môžu byť povrchnejšie.
Bývajú motivovaní zmenou, výzvami a rôznorodou činnosťou. Ľahko u nich vznikajú pocity nudy. Obľubujú zábavu a dobrodružstvo.
Kto je introvert?
Opačný pól dimenzie extraverzie tvorí introverzia. Podľa Costy a McCraeho je lepšie nazerať na introverziu ako na neprítomnosť extraverzie, než ako na jej protiklad. Introverti sú popísaní ako samotárski, plachí, uzavretí, málo
hovoriaci, zdržanliví, nezávislí a samostatní.
Menej sa angažujú v sociálnom svete, čo je často vnímané ako hanblivosť. Pravdou je, že vo vzťahovej oblasti si zachovávajú odstup, čo vedie ku malému množstvu o to hlbších priateľstiev. Introverti mávajú často váhavú a premýšľavú povahu. Sú vyrovnaní. Potrebujú menej podnetov z okolia a viac času osamote. Mávajú zvyčajne dobré analytické schopnosti a pozorovací talent. Pokiaľ sa „zažerú“ do nejakej veci, nedajú sa tak ľahko odradiť a ovplyvniť svojim okolím. Orientujú sa viac na vnútorný svet a myšlienky. City prežívajú viac súkromne. Preferujú pokojnejší životný štýl. Sú rezervovaní a z viacerých vecí môžu mať obavy, čo môže byť navonok demonštrované defenzívnym postojom, či podozrievavým pozorovaním okolia.
Opis introvertov nevylučuje, že nemôžu byť aktívni, či plní energie. Hlavným diskriminačným rozdielom medzi extravertami a introvertami je, že introverti nie sú až tak sociálni.
Facety extraverzie
Osobnostnú črtu extraverzie môžeme rozdeliť do šiestich subfaktorov, ktoré nám umožňujú dôkladnejšie poznanie osobnosti testovaného kandidáta.
Vrelosť je subškálou extraverzie vzťahujúcou sa ku interpersonálnemu správaniu. Vrelí ľudia sú láskyplní a priateľskí. Majú úprimne radi druhých ľudí, ktorým prejavujú náklonnosť, sympatie a priateľské city. Rýchlo a ľahko sa zoznamujú a vytvárajú dlhodobejšie vzťahy. Prejavy náklonnosti sú nenútené a bezprostredné. Nízke skóre na facete vrelosť nehovorí o nepriateľskosti, ale skôr o tom, že títo ľudia sú odmeraní, rezervovaní a snažia sa držať si od druhých odstup.
Družní ľudia sú radi v spoločnosti. Čím viac ľudí ich obklopuje a s čím väčším počtom môžu komunikovať, tým sú spokojnejší. Potrebujú sa vyhnúť nude. Nízke skóre odkazuje na preferenciu samoty, prípadne aktívne vyhýbanie sa sociálnej stimulácií. Kandidáti skórujúci nízko majú menší počet priateľských vzťahov, ktoré sú však v porovnaní s ľuďmi skórujúcimi vysoko hlbšie. Celkovo majú silnejšiu potrebu súkromia a pokoja.
Ľudia s vysokým skóre na subškále Asertivita sú dominantní, energetickí, rozhodní a zvyčajne majú nad druhými ľuďmi prevahu. Často sa stávajú vodcami skupiny. Nerobí im problém hovoriť pred väčším množstvom ľudí. Snažia sa presadiť, vyniknúť a pútať na seba pozornosť. Svoje názory vyjadrujú jasne a zrozumiteľne. Sú ambiciózni s cieľom riadiť a ovplyvňovať činnosť druhých. Nízke skóre na facete asertivita naznačuje, že človek radšej ostáva v úzadí a necháva hovoriť druhých ľudí. Bývajú málo zhovorčiví s minimálnou snahou o presadenie vlastného názoru. Vyhýbajú sa konfrontácií a skôr sa vzdávajú vlastných potrieb. Vysoké skóre na facete Aktivita hovorí o činorodosti a vitalite v zmysle energie. Takýto človek má potrebu byť neustále zaneprázdnený a viesť život v rýchlom tempe. Ľudia skórujúci nízko sa neradi ponáhľajú a nevyhovuje im hektický životný štýl. Sú skôr uvoľnení až pasívni.
Obľuba pestrých farieb, hlučného prostredia a vysoká potreba stimulácie vzrušujúcimi zážitkami je typická pre jedincov s vysokým skóre na subškále Vyhľadávanie vzrušenia. Vyhľadávajú výrazné podnety a napätie. Sú skôr neopatrní, so sklonom k nezvažovaniu dôsledkov vlastného konania a k riskovaniu. Ľudia s nízkym skóre netúžia po vzrušujúcich zážitkoch, dávajú prednosť takému životnému štýlu, ktorý ľudia s vysokým skóre považujú za nudný. Bývajú opatrní, vyhýbajú sa nebezpečenstvám, či neznámemu. Ich životný štýl je skôr jednotvárny a vyznačuje sa pravidelnosťou až konzervatívnosťou.
Ku subškálam extraverzie začlenili Costa a McCrae aj facet Pozitívne emócie zisťujúci sklon prežívať pozitívne emócie, akými sú radosť, šťastie, láska. Ľudia skórujúci vysoko sa často a radi smejú, sú radostní, optimistickí a plní entuziazmu, ktorý prejavujú aj do svojho okolia. Ľudia s nízkym skóre nemusia byť nešťastní, nie sú však tak veselí a rozjasnení ako ľudia skórujúci vysoko na tejto škále. Sú skôr umiernení v prejavoch pozitívnych emócií.
Extraverzia a pracovné správanie
Hlavným aspektom, ktorý determinuje pracovné správanie, výkonnosť a preferenciu povolania je vysoká miera sociability a orientácie na iných ľudí. Extraverti budú úspešní a spokojní v pracovných pozíciách, ktoré im umožnia mať každodenný kontakt s inými ľuďmi. Počas vykonávania práce sa snažia zapájať do kolektívnych činností, kedy veľmi ľahko prejavujú svoje názory. Sú veľmi komunikatívny, väčšinou v živom a optimistickom štýle. Pre extravertov je typické, že sú „nedostimulovaní“ podnetmi a preto vyhľadávajú situácie živosti, bohaté na podnety. V práci majú radi okolo seba zmenu, nových ľudí, ruch, pohyb.
Extrovert bude ako ryba vo vode v prostredí, kde je určitá miera hluku, šumu až hektickosti. Majú radi povolania, kde je potrebné rýchle rozhodovanie a jednanie s mnohými partnermi súčasne. Pri práci dávajú prednosť spolupráci a komunikácií s ostatnými. Nemajú radi dlhodobú prácu na jednej úlohe, obzvlášť ak pracujú sami. Dávajú prednosť práci na viacerých rôznych úlohách a učeniu sa novým veciam za pochodu.
Je pre nich charakteristické, že najskôr rozprávajú a až potom myslia, resp. najskôr spontánne odpovedajú a až potom korigujú.
Introverzia a pracovné správanie
Pre introvertov bude v pracovnej oblasti príznačná preferencia samostatnej práce, ideálne v kancelárií na konci chodby, kde zriedkakedy niekto príde. Preferujú dôkladné systematické a analytické spracovávanie informácií, ktoré následne môžu prezentovať v hotovej podobe. Veci robia rozvážne, niekedy až na úkor samotnej akcie. Z hľadiska komunikácie im viac vyhovuje písomný prejav, než verbálny.
Radi pracujú dlho a intenzívne na jednej úlohe a až po jej dokončení sa vrhajú do iných úloh. Nevyhovujú im situácie, kedy musia svoju aktuálnu prácu zanechať a začať rýchlo pracovať na niečom novom.
Extraverzia/introverza a potrebná úroveň stimulácie
Podľa viacerých odborníkov osobnostné črty súvisia s fyziologickými procesmi, kedy sa podľa Eysencka introverti a extraverti líšia v kortikoretikulárnej aktivácií (dráždivosť nervového systému), ktoré určujú množstvo vonkajšej stimulácie nevyhnutnej pre optimálny výkon. Introverti podávajú najlepší výkon v podmienkach nízkej externej stimulácie, zatiaľ čo extraverti preferujú vysoko podnetné a stimulujúce prostredie. Výskumy naznačujú, že introverti sú náchylnejší k ovplyvneniu výkonu nepriaznivými vplyvmi, akými sú napr. narastajúci stres z okolia a zväčšujúce sa požiadavky a nároky. Podľa iných výskumných zistení extraverti podávajú horšie výkony ako introverti pri monotónnych úlohách a úlohách zaťažujúcich pozornosť. Vysvetlenie spočíva v miere stimulácie vyplývajúcej zo samotnej charakteristiky úlohy. Monotónna činnosť obsahuje nízky stupeň stimulácie, a preto je pre extravertov nudná. Inak povedané, konkrétne charakteristiky úloh zaťažujúce odlišné kognitívne schopnosti determinujú to, či sa bude dariť lepšie introvertom alebo extravertom.
• Extraverti majú zvyčajne výhodu v úlohách vyžadujúcich rozdelenú pozornosť kvôli ich nízkej úrovni rozrušiteľnosti externými stimulmi.
• Na druhej strane úlohy vyžadujúce vigilanciu (dlhodobú pozornosť) budú väčšou výhodou pre introvertov, ako i úlohy vyžadujúce dlhodobú pamäť či riešenie problémov (kde je presnosť dôležitejšia ako rýchlosť).
Zhrnutie
Pracovná výkonnosť predpovedaná na základe črty extraverzie je hodnotná predovšetkým pri tých typoch zamestnania, kde je miera úspešnosti ovplyvňovaná vlastnosťami osobnosti, akými sú družnosť, výrečnosť a celková spoločenskosť. Vo všeobecnosti možno teda zhrnúť, že vzťah extraverzie ku pracovnému výkonu nie jednoznačný a značne závisí od druhu vykonávanej pozície. Iní autori zdôrazňujú, že prediktívna hodnota extraverzie závisí od ďalších osobnostných čŕt, predovšetkým neurotizu. Osobnostná črta extraverzia v kombinácií s emocionálnou stabilitou vytvára tzv. „šťastnú osobnosť“. Na druhej strane introverzia v kombinácií s emocionálnou labilitou má negatívny účinok na pracovný výkon. Odkazujúc na odlišnosť facetov črty extraverzie sa viacerí autori zhodujú v tom, že niektoré z nich sú užitočnejšie pri určitej práci než iné.