Články

Temná triáda. Kombinácia machiavellizmu, neklinickej psychopatie a narcizmu, veľmi dobre známa nie len psychologickej a HR komunite, ale do veľkej miery popularizovaná téma aj v lifestyle magazínoch či medzi širokou verejnosťou.

Niet sa však čomu čudovať. Za posledných vyše 10 rokov sa nakopilo množstvo údajov o tom, ako tieto problematické črty fungujú v práci, vzťahoch, sexuálnom živote, v kontexte ľudských záujmov či ako súvisia so správaním v online svete. Stručný výpočet zistení v tomto smere zahŕňa vzťahy toxických čŕt k širokej škále averzívnych psychosociálnych dôsledkov, vrátane:

• Agresie a násilia,
• Nízkej afektívnej empatie
• Kontraproduktívneho a nátlakového správania na pracovisku
• Silnej motivácie pre sebapresadzovanie, úspech, moc, peniaze či hedonizmus
• Vyhľadávania krátkodobého účelovému sexu, bezcitnému štýlu lásky charakterizovaného vysokou mierou nevery
• Úžitkového prístupu ku vzťahom, vyhýbavého štýlu vzťahovej väzby a preferencie „jednorazoviek“ či „priateľstiev s výhodami“
• Nezrelých obranných mechanizmov a viacerých ďalších fenomémov.

Navyše, ako keby predchádzajúce zistenia neboli dostatočne sociálne negatívne, Temná triáda bola dokonca častejšie spájaná s páchaním „siedmich smrteľných hriechov“…

Výskumný trend tak aj v dôsledku atraktivity témy priniesol značné množstvo zistení, ktoré umožňujú pochopiť negatívnejšie ladené stránky a prepojenia osobnosti. Existuje však niečo obdobné aj v pozitívne orientovaných črtách?

Existuje aj protiváha vo forme Svetlej triády?

Na túto otázku sa snažila odpovedať hlavne pozitívna psychológia. Tá už aj podľa svojho názvu presadzovala orientáciu na opak, teda nájdenie toho, čo je v ľuďoch dobré. Stavala pri tom najmä na výsledkoch z prelomu tisícročí, kedy veda odhalila veľké množstvo pozitívnych vlastností, ktoré do značnej miery určujú ľudské fungovanie, napr. pozitívne emócie, osobný rast a sebarealizácia, životná spokojnosť, odpustenie či silné stránky charakteru. Napriek zásadným metodologickým problémom, s ktorými sa počas svojej existencie pozitívna psychológia borí, sa prejavili tieto snahy ako akademicky pomerne úspešné, pretože dokázali, že sa ľudská povaha netočí len okolo negativity a patológie, ale odráža aj pozitívnu stránku orientovanú na rast.

Pôvod konceptu Svetlej Triády

S myšlienkou na svetlú triádu osobnostných čŕt pôvodne prišla študentka psychológie na University of Western Ontario Laura Johnson. V jej chápaní boli tromi kľúčovými črtami empatia (ako rozumové pochopenie iných), súcit (ako citová spoluúčasť na tom čo iní prežívajú) a altruizmus (ako celkový záujem o dobro a šťastie iných bytostí).

Neskôr psychológovia Scott Barry Kaufman, David Yaden, Elizabeth Hyde a Eli Tsukayama identifikovali tri pozitívne črty, ktoré tvoria takzvanú „svetlú triádu“ (originálne pomenovanie tzv. Light Triad):

Kantizmus (čestné, nevypočítavé zaobchádzanie s ľuďmi)

Humanizmus (váženie si dôstojnosti a hodnoty každého jednotlivca)

Viera v ľudstvo (viera v základné dobro každého človeka)

Podľa výskumných zistení môžu uvedené črty pomôcť sociálnym vedcom pochopiť, ktoré aspekty existencie vlastne robia ľudí „dobrými“.

Bližší pohľad na Svetlú triádu

Kantizmus

Toto slovo doteraz označovalo najmä filozofické názory Immanuela Kanta a jeho školy.  Podobne ako v prípade toxickej črty machavelizmu sa význam preniesol aj do psychológie osobnosti. V teórii Kantovej morálky sa nachádza koncept kategorického imperatívu, ktorý hovorí, že človek by sa mal správať tak, aby jeho činy boli základom pre univerzálne zákony. To znamená, že každé rozhodnutie by malo byť robené tak, aby sa dalo odporučiť všetkým ľuďom v každej situácii. Kant a jeho škola verili, že všetko konanie by malo byť založené na univerzálnych morálnych princípoch a že všetky jednotlivé skutky by sa mali hodnotiť podľa toho, ako prispievajú k vyššiemu dobru pre všetky zúčastnené strany.

Keď Scott Barry Kaufman posunul kantizmus z filozofie do psychológie a do svojho výskumu o osobnosti a individuálnych rozdielov, musel ho z filozofických výšin preniesť na úroveň pozorovateľného a merateľného správania. Podľa neho kantizmus vlastne znamená správanie sa podľa kategorického imperatívu („mravný zákon vo mne“ slovami samotného Kanta) a podľa princípu univerzality (neegoistická preferencia všeobecného dobra). Príklady prejavov môžu byť:

• Rešpektovanie autonómie
• Čestnosť za každú cenu
• Priama a transparentná komunikácia
• Vyhýbanie sa využívaniu či poškodzovaniu iných (priamy protiklad k Machiavellizmu)
• Férovosť a morálna integrita
• Dôstojné zaobchádzanie s každým (bez ohľadu na status)

Humanizmus

Humanizmus ako osobnostná črta je vlastne vierou v to, že všetci ľudia bez ohľadu na svoje rozdiely sú hodnotní a zaslúžia si rešpekt a dôstojnosť. Humanizmus znamená uznať jedinečnú hodnotu a prínos každého jednotlivca. Z toho sa odvíjajú kvality ako zmysel pre spravodlivosť a rovnosť a snaha o rovnocenné vzťahy s ostatnými ľuďmi, aj s výrazne odlišnými. Napríklad, za človeka s vysokou úrovňou humanizmu by bol považovaný ten, kto prejavuje radosť a oceňuje úspechy ostatných okolo seba aj ľudstva ako takého. Ďalšie príklady tejto črty sú:

• Schopnosť nadviazať kontakt takmer s každým
• Aktívny a nehodnotiaci záujem o ľudskú rôznorodosť, tolerancia
• Empatia, súcit, prirodzená ochota pomôcť
• Vnímanie potrieb druhých, pomoc aj bez očakávania odmeny
• Dobrovoľníctvo

Viera v ľudskosť

Viera v ľudskosť zahŕňa vieru, že ľudstvo a ľudia sú vo svojej podstate dobrí. Viera v ľudskosť je taktiež presvedčením, že zhovievavosť je základným prvkom prítomným vo všetkých ľudských bytostiach. Súčasťou je viera v potenciál ľudskej rasy, dôvera v schopnosti ľudí prekonať problémy a smerovať k lepšej budúcnosti. Za človeka s vysokou úrovňou viery v ľudskosť by bol považovaný napríklad ten, kto rýchlo odpúšťa tým, ktorímu/jej ublížili.  Charakteristickými znakmi taktiež sú

• Dôvera, že ostatní neublížia či nezneužijú známe slabiny
• Konzistentná snaha vidieť v ostatných to dobré, predpoklad dobrých úmyslov
• Nižšia podozrievavosť a dôvera v súkromných aj pracovných vzťahoch
• Ochota odpúšťať
• Spoločenský optimizmus, pozitívne očakávania od ľudí, viera v pokrok

Väčšina zistení príliš nerozlišuje medzi jednotlivými črtami Svetlej triády a vníma ju ako jednu kompozitnú vlastnosť, pri ktorej sa síce občas oplatí pozrieť na jednotlivosti z ktorých pozostáva, avšak to podstatné je spoločné. Takýmto spôsobom sa zistilo, že ľudia s vyššou úrovňou svetlých čŕt sú:

• Intelektuálne zvedavejší
• Existujúci v bezpečnejších vzťahoch
• Prejavujú viac tolerancie pre uhly pohľadu iných
• Majú nízku potrebu niekoho ovládať
• Prejavujú pokoru
• Majú prívetivú povahu
• Cítia vyššiu spokojnosť so svojim životom

Prepojenie Svetlej triády so svetom práce

Jedno z prvých zistení z pracovného sveta bolo, že humanizmus aj viera v ľudskosť vykázali silný pozitívny vzťah k pracovnej spokojnosti, tieto črty sa ale ukázali aj ako predpovedajúci činiteľ toho, nakoľko sa bude človek prejavovať prosociálne v online prostredí. Kantizmus bol v jednom aj druhom prípade bez významného vzťahu. Článok slovenských autoriek E. Lisej a M. Valachovej poukázal nato, že humanizmus a viera v ľudskosť prispievajú aj ku pracovnej/kariérovej odolnosti; humanizmus ďalej aj ku motivácii pre kariéru a k pracovnej identite, viera v ľudskosť zasa k ochote akceptovať zmeny v práci. 

Akt. 2026: V štúdiách vedených po originálnom dátume publikovania tohto článku sa zistilo, že svetlá triáda:

• Negatívne koreluje s kontraproduktívnym pracovným správaním (sabotáž, konflikty, neetické správanie)
• Negatívne koreluje s neetickým pracovným správaním
• Pozitívne koreluje s organizačným občianskym správaním (pomáhanie kolegom, podpora tímu, robenie vecí navyše z vlastnej iniciatívy…)
• Pozitívne vplýva na tímovú efektivitu (etické správanie v tímoch, lepšia koordinácia a spolupráca)
• Najmä humanizmus a kantizmus pozitívne predikujú mieru empatie/súcitu v práci a prístupu zameraného na človeka (výskumné zistenie špecificky v kontexte healthcare oblasti)
• Zmierňuje negatívne dopady Temnej triády a funguje ako protektívny faktor v pracovnom správaní

Z novších štúdií a výskumov venujúcich sa Svetlej triáde taktiež vychádza poznanie, že efekt svetlej triády môže byť výraznejší v špecifických kontextoch (napr. v pomáhajúcich profesiách), funguje lepšie v psychologicky bezpečnom prostredí a môže byť potlačený toxickou kultúrou na pracovisku.

Je Svetlá triáda v priamom kontraste s Temnou triádou?

Osobnostné črty reprezentujúce Svetlu triádu síce nie sú pravým opakom toxických vlastností, z ich popisu je ale zrejmé, že je ich možné vnímať ako istý kontrast. Treba však pracovať s uvedomením, že všetci ľudia majú aj pozitívne, aj negatívne osobnostné vlastnosti. Niektorí z nás majú nevýrazné jedny aj druhé, u iných jedny alebo druhé prevažujú, existujú aj takí ľudia, ktorí majú zastúpené výrazné črty z obidvoch strán.  Každý človek je jedinečný tým, ako sa jeho spôsoby myslenia, správania a temné črty prelínajú s jeho svetlými emóciami a črtami.

Svetlá Triáda v reálnom svete

Aby sme sa vyhli prílišnej idealizácii čŕt svetlej triády, treba rátať aj s ich možnými limitmi. V prostrediach, ktoré nie sú hodnotovo naladené na dôveru, férovosť a rešpekt, sa totiž nemusia prejaviť ako výhoda – naopak, môžu človeka znevýhodniť. Aj v priaznivých podmienkach môže napríklad silná viera v dobro ľudí bez primeraných hraníc viesť k tomu, že jednotlivec bude prehliadať varovné signály alebo sa nechá využívať. Inými slovami, aj pozitívne nastavenie má svoje hranice, a otázka, kde presne leží optimálna miera, zostáva otvorená pre ďalší výskum.

Pri všetkých turbulenciách sveta okolo a dramatických udalostiach posledných rokov sa však zdá, že výskum a hľadanie toho dobrého v ľuďoch je dobrým projektom pre pracovný aj mimopracovný život.

• 

Viacerí z vás sa možno v minulosti na sociálnych sieťach stretli so zábavkou, ktorá sa vás spýtala koľko máte rokov, či a koľko fajčíte, pijete alkohol, športujete, aké je vaše BMI, ako sa stravujete a pod.,na základe čoho vám bol vyrátaný dátum úmrtia. Mierne morbídne rozptýlenie, ale s reálnym základom – všetky uvedené faktory dĺžku života naozaj ovplyvňujú. Do ďalších verzií možno bude zapracovaná aj otázka, aké je vaše IQ…

V posledných 10 až 20 rokoch vznikla nová interdisciplinárna vedecká disciplína, ktorá sa nazýva kognitívna epidemiológia. Už nebolo možné ignorovať kopiace sa opakované zistenia o tom, že rozumové schopnosti pozitívne súvisia s mnohými výsledkami popisujúcimi zdravotný stav ľudí.  Inými slovami: to ako to komu páli má veľký dopad na jeho zdravie. Je  až fascinujúce, ako sa približne od r. 2000 vo výskumoch opakovane potvrdzovalo, že hoci aj v ranom detstve nameraná inteligencia súvisí s dĺžkou dožitia či zdravotným stavom v starobe.

Príkladom môže byť veľká metaanalýza z r. 2011 sledujúca viac ako milión osôb európskeho pôvodu, ktorých inteligencia bola testovaná v mladosti, vo veku 7 až 20 rokov. V kritickom momente kontroly z nich bolo žiaľ cca 22,5 tisíca mŕtvych. Zaujímavé, že to, kto zomrel, súviselo s rozumovými schopnosťami účastníkov výskumu. Každých 15 bodov koeficientu IQ navyše znamenalo o 24% vyššiu šancu na to, že k momentu overenia bol človek nažive. A výskumov podobného druhu bolo oveľa viac.

Akým spôsobom je vlastne inteligencia spojená s nižšou mortalitou a lepším zdravím?

Ako v časopise Nature píše nestor výskumov tohto typu,profesor Ian J. Deary z univerzity v Edinburghu, skóre inteligenčných testov je v priebehu života v podstate stabilné, pričom asi 50 % rozptylu sa zdieľa medzi detstvom a ôsmym desaťročím ľudského života, veľkú časť tejto stability majú na svedomí genetické faktory. Sú popísané mierne vzťahy IQ  (konkrétne g-faktora ktorý by mal odrážať celkovú rozumové schopnosť) voči zaujímavým biologickým premenným, napríklad k objemu mozgu, zdravotnému stavu bielej hmoty,  či dvom z troch hlavných parametrov životaschopnosti pánskych spermií. Dalo by sa teda možno uvažovať o tom, že existuje nejaká genetická predispozícia, vďaka ktorej sú niektorí ľudia zdravší aj múdrejší a iní naopak majú smolu, ale také jednoduché to asi nebude. V neposlednom rade je aj možné, že v testovaní IQ, ktoré sa v týchto štúdiách typicky uskutočňuje v detstve alebo mladosti, sa prejaví vplyv nejakých nepriaznivých udalostí, „poškodení“ ešte z vnútromaternicového života alebo z raného detstva, ktoré vedú ako k nižšiemu IQ, tak aj k horším zdravotným dôsledkom (niektoré choroby majú potvrdený vzťah k nižšej pôrodnej hmotnosti či zdravotným problémom matky aj plodu počas tehotenstva).

Alternatívnym vysvetlením je, že inteligentnejší ľudia majú lepšie materiálne zdroje (aj vďaka tomu, že to vo vzdelaní a v práci obvykle dotiahnu ďalej) a vďaka nim sa o svoje zdravie dokážu postarať lepšie. Proti tomu však hovorí zistenie, že v spoločnostiach, kde majú lepší a bezproblémový prístup ku zdravotnej starostlivosti z toho ťažia viac tí, ktorí sú vzdelanejší a majú vyššie príjmy, nežtí ostatní. Poskytnutím zdrojov a prístupu sa teda v priemere zlepší zdravotný stav všetkých, ale viac to dokážu zužitkovať bystrejší a sociálne úspešnejší ľudia.  Väčšina socioekonomických premenných ktoré sa potvrdili ako prediktory zdravotného stavu (vzdelanie, zamestnanie, príjem) má dlhodobo potvrdené vzťahy k IQ, takže je možné, že ich prostredníctvom sa prejavuje hlavne vplyv rozumových schopností.

Inou možnosťou je, že lepšie riešenie problémov,rozhodovanie, učenlivosť, abstraktné myslenie, schopnosť spracovania aj komplexných informácií sú pre tých čo nimi disponujú účinnou výbavou pre starostlivosť o svoj zdravotný stav. Či je to prevencia rizík, nehôda úrazov, odolnosť voči rôznym typom zdravie poškodzujúcich závislostí,alebo aj aktívne opatrenia na podporu dobrého zdravotného stavu v rámci životného štýlu, bystrý človek má aj v tejto oblasti väčšiu šancu aby jeho rozhodnutia boli kompetentné a účinné. Prevencia chorôb aj nehôd si vyžaduje predvídať neočakávané ako aj defenzívny a súčasne dobre informovaný spôsob jazdy životom, čo je v komplexných a neurčitých životných situáciách častokrát veľmi náročné. Analogicky, rozumové schopnosti mnohých ľudí môžu príliš nízke na to, aby dobre zvládli manažment o seba ako pacienta, môžu mať napríklad problém s tým, aby pochopili a realizovali inštrukcie alebo odporúčania lekárov. Rovnako, ako sme sa na vlastnej koži presvedčili počas pandémie, orientovať sa v často rozporuplných informáciách o zdravom životnom štýle alebo zvládaní ochorení prezentovanými médiami či na sociálnych sieťachsi vyžaduje kompetenciu kritického myslenia, ktorá je opäť v silnej súvislostis klasickým IQ.

Ľudia s vyšším IQ nameraným v detstve s vyššou pravdepodobnosťou v dospelosti zanechali fajčenie. Opačným smerom však vyznieva zistenie, že v 2. svetovej vojne mali vojaci s vyšším IQ menej často šťastie prežiť ju než vojaci s nižším IQ.

Istým obmedzením, avšak pre nás Európanov výhodou je, že väčšina výskumov tohto typu bola realizovaná na ľuďoch kaukazskej rasy, teda európskeho pôvodu. Pôvodné zistenia sú najmä zo Škótska a škandinávskych krajín, postupne sa však rozbiehajú aj celoeurópske projekty financované EU. Jedným z nich je aj SHARE (Study of Health and Retirement in Europe),ktorý sa týka ľudí 50+ a jeho prvá vlna sa rozbehla tesne predtým, než Slovensko a ďalšie krajiny strednej a východnej Európy vstúpili do EU. Z tohto dôvodu sa momentálne publikované výsledky týkajú najmä obyvateľov Západnej Európy. Nakoľko sme pristúpili neskôr si zrejme budeme musieť počkať, či publikované zistenia platia aj na nás (súčasne ale nevidno dôvod,prečo by nemali).

Rakúski výskumníci z univerzity vo Viedni, Jonathan Fries a Jacob Pietschnig, publikovali v časopise Intelligence čiastkové výsledky tejto štúdie za roky 2004 až 2017( výskumu sa zúčastnilo vyše 30 tisíc osôb z 11 západoeurópskych krajín a Izraela). Úroveň rozumových schopností ako aj všetky ostatné  sledované premenné boli v tomto prípade získavané od ľudí starších ako 50 rokov, najmä ich zdravotný stav sa vyhodnocoval opakovane, takže posledné do štúdie zahrnuté údaje boli z času kedy mali 63+ rokov (projekt pokračuje až do r. 2024). Vo výsledkoch sa opäť potvrdil vzťah medzi inteligenciou a celkovým zdravotným stavom, u ľudí s vysokým skóre v kognitívnych skúškach bola miera chronických ochorení a symptómov nižšia. Ľudia s vyšším IQ hodnotili vlastné zdravie pozitívnejšie, ale aj menej často navštevovali lekára,v menšej miere trpeli depresiami, vnímali menej obmedzení pre svoje každodenné aktivity. Prekvapením bolo, že sa neprejavil (resp. len nevýznamne) vzťah k BMI a že vzťah k fajčeniu a konzumácii alkoholu bol slabý, ale v opačnom než očakávanom smere, naznačujúc že tento druh zakázaného ovocia je veľmi mierne bližší bystrejším. Silnejšie než sa očakávalo sa prejavil vzťah k fyzickej aktivite, táto pozitívne súvisela ako so zdravím, tak aj s rozumovými schopnosťami. Z hľadiska celkového dopadu rozumových schopností na zdravie sa ukázalo, že každých 15 bodov IQ (=1SD) navyše znamená o 18% menší počet symptómov, ktoré respondent uvádza a o vyše 50% menej obmedzení v každodenných aktivitách.

Prirodzene, výsledky je nutné vnímať ako predbežné a je určite vhodné si počkať na ich definitívnu podobu, vrátane údajov pre postkomunistické krajiny.  Všetky zatiaľ analyzované dáta sú z predcovidového obdobia, ale zrejme ani pandémia nič nezmení na tom, že rozum je okrem iných dôležitých súvzťažností aj dôležitým faktorom prispievajúcim k dlhému životu v zdraví. Skôr naopak, ako si pamätáme čo sa dialo na vrchole pandémie, predpokladáme, že po zahrnutí dát z rokov 2020 až 2022  sa táto súvislosť ešte zvýrazní.

Zdravie je v svete práce cenná a dôležitá komodita, ukazuje sa, že aj kvôli nemu je vhodné poznať rozumové schopnosti človeka a rátať s nimi.

Záujmy sú bežnou súčasťou našich životov a do veľkej miery zasahujú do rôznych oblastí nášho pôsobenia, vrátane voľby práce. Je síce pravdou, že ľudia ktorí vášnivo čítajú nemusia byť najlepšími predavačmi v kníhkupectvách, rovnako ako fanatici do konštrukcie pretekárskych áut nemusia byť úspešnejší na oddelení kvality štandardnej automobilky, ani pri práci na jej výrobnej linke, vo všeobecnosti však ľudské záujmy majú väčší vplyv na pracovnú úspešnosť, než sa donedávna myslelo. Súvisí to aj so zmenenou úlohou práce v ľudských životoch v modernej spoločnosti, aj s tým, že v podmienkach súčasného trhu práce majú zamestnanci majú väčšiu možnosť vybrať si svoje pracovisko. Jedným z dôležitých kritérií je, aby ich obsah vykonávaných činností bavil.  Splnenie tohto predpokladu prispieva k väčšej pracovnej angažovanosti, vyššej odolnosti voči stresu, takíto zamestnanci sú aj inovatívnejší či spokojnejší v zamestnaní.

Psychológovia sa  štruktúrou ľudských záujmov zaoberajú už dlho. Už pred takmer 70 rokmi položil americký psychológ John L. Holland základy ich delenia na 6 hlavných kategórií. Tie boli postupom času upresnené a rôzne premenované,  v súčasnej dobe je toto členenie známe ako model RIASEC, podľa prvých písmen ktorými sú hlavné okruhy nazvané. Každý človek môže mať aj má rôznorodé a individuálne záujmy ,oplatí sa však sledovať, nakoľko silne je u neho zastúpená každá zo šiestich hlavných oblastí, či je niektorá z nich najsilnejšia, ktoré sú na ďalších miestach a naopak, čo ho/ju zaujíma minimálne. Takáto informáciaje výborne využiteľná v kariérovom poradenstve pre dospievajúcich, aj pri výbere zamestnancov. Veľmi prepracovaným spôsobom s ňou narába Ministerstvo práce USA, ktoré v rámci systému O*NET umožňuje každému otestovanie svojich záujmov, výsledok vyjadrený prvými tromi písmenami potom spáruje so známymi požiadavkami na výkon rôznych pracovných pozícií a ponúkne niekoľko zamestnaní, ktoré by človeku s príslušnou štruktúrou záujmov mali vyhovovať.

Základná štruktúra ľudských záujmov podľa Hollandovej typológie

R – Realistic (Realistický)

Doer (výkonný typ)

Kompetencie: pokoj pod tlakom, samostatnosť pri zaobchádzaní s vecami, praktickosť, zameranie na cieľ

Popis záujmov (originálna Hollandova charakteristika): uprednostňovanie činností, ktoré zahŕňajú explicitnú, usporiadanú alebo systematickú manipuláciu s predmetmi, nástrojmi, strojmi a zvieratami… tieto tendencie správania vedú následne k získaniu manuálnych, mechanických, poľnohospodárskych, elektrikárskych a technických kompetencií

Príklady možných povolaní:  Poľnohospodár, Pracovník vo výrobe, Športovec, Vodič vozidiel, Opravár, Pracovník v stavebnom priemysle, Servisný technik septikov a čistič kanalizačných potrubí 

I – Investigative(Skúmajúci)

Thinker (mysliteľ)

Kompetencie: riešenie problémov, tvorba nápadov, zvedavosť, nezávislá práca

Popis záujmov (originálna Hollandova charakteristika): človek, ktorý uprednostňuje aktivity, ktoré zahŕňajú pozorovacie, symbolické, systematické a tvorivé skúmanie fyzikálnych, biologických a kultúrnych javov (s cieľom porozumieť a kontrolovať takéto javy)… tieto tendencie správania vedú následne k získaniu vedeckých a matematických kompetencií

Príklady možných povolaní: Investigatívny novinár, Počítačový programátor, Archeológ, Forenzný vedec, Lekársky výskumník, Detektív, Trestný právnik a Veterinár (spolu s R)

A – Artistic (Umelecký)

Creator (tvorca)

Kompetencie: kreativita, citlivosť, flexibilita, nezávislosť

Popis záujmov (originálna Hollandova charakteristika): človek,ktorý preferuje nejednoznačné, voľné, nesystematizované činnosti, zahŕňajúce manipuláciu s fyzickými, verbálnymi alebo ľudskými materiálmi na vytváranie umeleckých foriem alebo produktov…tieto tendencie správania vedú následne k získaniu umeleckých kompetencií

Príklady možných povolaní:  Arteterapeut, Umelec, Návrhár rekvizít, Dizajnér, aranžér, Animátor či Hudobník

S – Social (Spoločenský)

Helper (pomáhač)

Kompetencie: empatia, pomoc ostatným, pozitívna energia, spolupráca

Popis záujmov (originálna Hollandova charakteristika):  uprednostňovanie aktivít, ktoré zahŕňajú vplyv na druhých s cieľom informovať, trénovať, rozvíjať, liečiť, osvetľovať… tieto tendencie správania vedú následne k získaniu kompetencií pre medziľudské vzťahy

Príklady možných povolaní:  Zamestnanec v HR, Pomáhajúce profesie, Služba zákazníkovi, Učitelia, tútori, kouči, Tlmočník, Duchovný

E – Enterprising (Podnikavý, Ekonomický)

Persuader (presviedčač)

Kompetencie: vyjednávanie, motivovanie a ovplyvňovanie iných, vedenie, energia

Popis záujmov (originálna Hollandova charakteristika): uprednostňovanie činností, ktoré sa týkajú ovplyvňovania druhých s cieľom dosiahnuť ciele organizácie alebo ekonomický zisk… tieto tendencie správania vedú následne k získaniu vodcovských, medziľudských a presviedčacích kompetencií

Príklady možných povolaní: Predajca, Nákupca, Podnikateľ, Manažér fundraisingu, Investičný bankár

C – Conventional (Konvenčný)

Organizer (organizátor)

Kompetencie: manažment času, sebaorganizácia, orientácia na detaily, orientácia na úlohu

Popis záujmov (originálna Hollandova charakteristika): uprednostňovanie aktivít, ktoré zahŕňajú usporiadanú, systematickú manipuláciu s údajmi (vedenie záznamov, archivovanie materiálov, rozmnožovanie materiálov, organizovanie obchodných strojov a zariadení na spracovanie údajov na dosiahnutie organizačných alebo ekonomických cieľov)…tieto tendencie správania vedú následne k nadobudnutiu administratívnych, výpočtových a systémových kompetencií.

Príklady možných povolaní: Účtovník, Finančný analytik, Učiteľ matematiky, Úradník, Editor, Špecialista pre manažment dokumentov

Ako  štruktúru záujmov zistíme?

Okrem najsilnejšej skupiny záujmov záleží aj na konfigurácii ďalších z nich. Napríklad človek, u ktorého sa ako najsilnejšie záujmy javia konvenčné (C), môže následne smerovať k povolaniu farmaceuta ak sú tieto sprevádzané záujmami sociálnymi (S) a investigatívnymi (I), alebo realitného agenta, ak je spolu s konvenčnými záujmami prítomné aj ich podnikavé zameranie (E). Podobne, umelecké záujmy sprevádzané realistickými(R) a podnikavými (E) môžu viesť ku kulinárskym umeniam a ambíciám získať Michelinskú hviezdu, ak sú však vyjadrené spoločne so sociálnymi (S) a konvenčnými(C), môžu znamenať predpoklady pre dráhu biznis trénera, alebo spolu s investigatívnymi(I) môžu mať blízko ku kreatívnym prácam so slovom, od poézie až po copywriting.

Intuitívne sa na štruktúru záujmov vieme spýtaťv rozhovore („Čo z toho, čo ste v poslednej dobre robili vo voľnom čase Vám prinieslo najväčšie uspokojenie?“), ak ju však chceme zistiť komplexnejšie a presnejšie, mali by sme využiť dotazník záujmov. Psychológovia pravdepodobne siahnu po Strongovom inventári záujmov, možností priamej diagnostiky je však viacero. Záujmy však súvisia aj s osobnostnými črtami a aj na túto možnosť sa v závere príspevku pozrieme.

Čo nám štruktúra záujmov prezradí?

Nuž v tomto veľa závisí od toho, do akej miery sú na príslušnom pracovnom trhu definované a štandardizované jednotlivé pracovné pozície na úrovni job description. Nepotvrdené správy hovoria, že toto sa v najväčšej miere deje v Číne, zo systémov, ktoré sú verejne prístupné a podobné nášmu kultúrno-spoločenskému prostrediu je najprepracovanejší asi už zmieňovaný americký O*NET.  Ak hovoríte po anglicky či po španielsky, môžete si ich dotazník vyskúšať tu, ako výsledok získate informáciu o silne jednotlivých skupín záujmov. Po vyplnení dostanete ešte otázku, koľko úsilia chcete investovať do prípravy na svoju kariéru a po jej zodpovedaní vám budú predstavené zamestnania, ktoré pre vás pripadajú najviac do úvahy. Samozrejme, je potrebné mať na mysli, že americké reálie sa od tých našich líšia, vykonávané činnosti jednotlivých pracovných pozícií môžu byť niekedy veľmi odlišné, ale s touto rezervou sa výsledok akceptovať dá. Ak poznáte poradie prvých troch svojich najsilnejších záujmov, môžete sa s nimi pohrať napríklad tu. V hornej tabuľke nastavíte poradie prvých troch písmen svojho profilu, stlačíte „go“ a následne môžete preskúmavať práce, ktoré by vám mali vyhovovať, po kliknutí na každú z nich sa zobrazí mimoriadne podrobný popis, vrátane očakávaného zárobku a počtu takýchto pracovných miest k dispozícii v USA (k emigrácii však nikoho nabádať nechceme 🙂 ). Bolo by pekné sa podobného systému dočkať aj u nás, hoci je tiež pravdou, že úloha tradičného job description sa ruka v ruke s rýchlymi zmenami v charaktere vykonávaných pracovných činností postupne zmenšuje.

Ako s tým súvisí osobnosť?

Nie síce stopercentne, ale so solídnou presnosťou sa dá z osobnostných čŕt predpovedať,  akú štruktúru budú mať záujmy jednotlivého človeka. Najmä ak k piatim „veľkým“ črtám pridáme ešte dimenziu poctivosť – pokora, známu zo systému HEXACO. Určite by pomohlo aj poznanie rozumových schopností, ale pre tentokrát sa držme len osobnosti. Pred 10 rokmi (2012)  Derek McKay a David Tokar z univerzity v Akrone v USA tieto vzťahy popísali vyčerpávajúcim spôsobom:

Realistické (R) záujmy pozitívne súvisia s poctivosťou –pokorou a naopak negatívne s extraverziou, ústretovosťou a otvorenosťou. Realistický typ je charakterizovaný ako „skromný“ a „autentický“, čo sú deskriptory osobnosti v súlade s dimenziou poctivosť – pokora. Realistický typ je tiež opísaný ako „rezervovaný“, „neflexibilný“ a „nečitateľný“,  čo sú výrazy odrážajúce nízku extraverziu, prívetivosť a otvorenosť.

Investigatívne (I) záujmy pozitívne súvisia so svedomitosťou a otvorenosťou a naopak negatívne s extraverziou. Hollandova charakteristika investigatívneho typu zahŕňa „opatrný“ a „presný“, čo sú výrazy prispievajúce k svedomitosti, ako aj „zvedavý“ a „introspektívny“, prídavné mená v súlade s otvorenosťou. Investigatívny typ je tiež opísaný ako „rezervovaný“,prídavné meno definujúce čiastočne nízku extraverziu.

Umelecké (A) záujmy kladne súvisia s emocionalitou(=neurotizmus), extraverziou a otvorenosťou a negatívne so svedomitosťou. Hollandov umelecký typ je charakterizovaný ako „citlivý“ a „expresívny“, čo sú prídavné mená prispievajúce k emocionalite a extraverzii. Umelecký typ je tiež opísaný ako „imaginatívny“, „nezávislý“, „introspektívny“ a „originálny“, z ktorých všetky definujú otvorenosť. Nakoniec, umelecký typ je opísaný ako „neporiadny“a „impulzívny“, čo sú výrazy v súlade s nízkou svedomitosťou.

Sociálne (S) záujmy kladne súvisia s poctivosťou – pokorou, extraverziou, prívetivosťou a svedomitosťou. Hollandov sociálny typ záujmov je charakterizovaný ako „nápomocný“, „láskavý“, „chápavý“ a „srdečný“, pričom všetky opisujú poctivosť – pokoru v systéme HEXACO. Ďalej, sociálny typ má tendenciu byť „spoločenský“, „príjemný“ a „zodpovedný“, čo sú pojmy, ktoré čiastočne definujú extraverziu, prívetivosť a svedomitosť.

Podnikavé (E) záujmy pozitívne súvisia s extraverziou a negatívne s poctivosťou – pokorou a emocionalitou (neurotizmom).  Podnikavý typ je charakterizovaný ako „nadšený“,„kontaktný“ a „spoločenský“, pričom všetky tieto výrazy opisujú extraverziu. Podnikavý typ je tiež popisovaný ako „zištný“ a „exhibicionistický“, čo sú výrazy v súlade s nízkou poctivosťou – pokorou. Napokon, podnikavý typ je charakterizovaný ako „optimistický“ a „sebavedomý“, prídavné mená, ktoré prispievajú k nízkemu neurotizmu.

Konvenčné (C) záujmy kladne súvisia so svedomitosťou a negatívne s ústretovosťou a otvorenosťou. Hollandov konvenčný typ je charakterizovaný ako„usporiadaný“, „opatrný“ a „svedomitý“, pričom všetky tieto prídavné mená popisujú svedomitosť. Konvenčný typ je tiež opísaný ako „neflexibilný“ a „nenápaditý“, tieto prídavné mená sú v súlade s nízkou prívetivosťou a otvorenosťou.

Celkový pohľad na vzťahy osobnosti a záujmov môže ponúknuť nasledujúci obrázok:

Vyplývajú z neho dve dimenzie, podľa ktorých je možné záujmy klasifikovať: 1. orientácia na fakty (údaje) vs. orientácia na myšlienky(idey) a 2. zaoberanie sa vecami vs. ľuďmi. Poloha jednotlivých záujmových okruhov, ale aj niektorých osobnostných čŕt, schopností, či postojových a hodnotových preferencií sa dá odvodiť od ich kombinácie. Takže napríklad niekde medzi C a R nájdeme aj preferenciu istoty práce, aj dogmatizmus. Impulzivita bude medzi E a S, predstavivosť medzi A a S –bližšie k A.  Celkovú inteligenciu (ale aj hranú múdrosť) nájdeme medzi I a A, predpoklady pre HR supervíziu zasa v blízkosti C, koordináciu očí, rúk a nôh v blízkosti R, atď.

Našli ste sa? 😊 Záujmy urobili za posledné desaťročia najväčší skok v tom, nakoľko je uznávaný ich prínos k predpovedi pracovnej budúcnosti človeka. Nepredpovedia síce všetko, ale sú jedným z najlepších doplnkov konštruktov ako je inteligencia, integrita a osobnosť, z ich poznania dokáže ťažiť nie len kariérové poradenstvo, ale aj výber zamestnancov a zhodnocovanie ich potenciálu. Celkový obraz o človeku určite dokážu významne dotvoriť.

• 

To, že vyhorenie (burnout) môže byť vážnym problémom z hľadiska telesného aj duševného zdravia, je jasné a potvrdené už dávno. Burnout sám síce ako ochorenie obvykle klasifikovaný nie je (aj keď v krajinách ako Dánsko, Estónsko, Francúzsko, Maďarsko, Lotyšsko, Holandsko, Portugalsko, Slovensko či Švédsko môže byť za určitých okolností uznaný ako choroba z povolania), ale môže viesť k viacerým ochoreniam. WHO ho definuje ako “ syndróm,ktorý je výsledkom chronického pracovného stresu, s príznakmi charakterizovaným pocitom vyčerpania alebo nedostatku energie; zvýšeným mentálnym odstupom od práce alebo pocitmi negativizmu či cynizmu v súvislosti s prácou a zníženou profesionálnou výkonnosťou“. V oblasti duševného zdravia sa zvykne spájať s úzkostnými a najmä depresívnymi symptómami,  typickými sú únava, problémy so spánkom, pocity napätia a straty zmyslu všetkého, horšie a horšie vzťahy voči ľuďom, s ktorými takáto osoba prichádza do kontaktu, ale aj zvýšená dispozícia k náchylnosti na zneužívanie návykových látok. Klasická definícia hovorí o troch okruhoch, v ktorých sa vyhorenie prejavuje:

1. Vyčerpanie a strata energie, v tomto ohľade sa čiastočne prekrýva so syndrómom chronickej únavy
2. Pocity neadekvátnosti a strata presvedčenia o vlastnom prínose, znížený pocit osobného naplnenia
3. Cynizmus voči ľuďom, s ktorými sa človek v rámci pracovných činností zaoberá, či už sú to spolupracovníci,zákazníci, alebo hoci aj bábätka v jasliach.

Bábätká sme nespomenuli náhodou, lebo hoci WHO pripomína, že vyhorenie sa týka predovšetkým javov v pracovnom svete, je často popisovaný najmä u ľudí, podstatou pracovnej činnosti ktorých je poskytovanie starostlivosti. Teda pomáhajúce profesie, ale vo všeobecnosti aj iné profesie zaoberajúce sa blahom iných ľudí. Nečudo, že v poslednom čase sa začalo pomerne veľa písať aj o rodičovskom burnoute – ale o tom podrobnejšie hádam niekedy nabudúce.

Telesné zdravie je burnoutom zasiahnuté tiež. Platí približne to isté, čo je známe o vzťahu stresu a telesného zdravia, avšak so zvýšenou intenzitou. Čiže ak vieme, že stres ovplyvňuje najmä kardiovaskulárny systém, v prípade vyhorenia ide o vysokú intenzitu ovplyvnenia, aj s možnosťou kardiovaskulárnych príhod. Niečo podobné sa týka imunity aj tráviacej sústavy. Nezanedbateľná je aj komorbidita (súčasný výskyt) vyhorenia s cukrovkou II.typu, poruchou metabolizmu lipidov, alergiami,ale aj problémami pohybového aparátu. V pracovnom svete je najrukolapnejším a opätovne potvrdzovaným vyjadrením týchto vzťahov početdní na PN, resp. počet dní v ktorých si zamestnanec vyberie zdravotné voľno, ak to zamestnávateľ umožňuje.

Osvietené firmy v rôznych oblastiach a rôznych veľkostí majú záujem, aby sa burnoutu a jeho negatívnym dôsledkom v čo najväčšej miere predchádzalo. Z tohto dôvodu čoraz častejšie siahajú po skríningových programoch, orientovaných na to, aby sa osoby ohrozené vyhorením odhalili skôr, než u nich toto prepukne naplno a so všetkými nepriaznivými dôsledkami pre zamestnancov aj zamestnávateľa.  Takýmto ľuďom je potom možné venovať vyššiu starostlivosť, podporovať ich koučingom či (asi efektívnejšie) psychologickým poradenstvom a terapiou, sprístupniť im vzdelávanie zamerané na techniky pre efektívnejšie spracúvanie stresu, ale aj umožniť im sabatical, pracovnú rotáciu či iné rýdzo pracovné opatrenia, ak ich povaha práce umožňuje.

Otázkou je, AKO správne detekovať ľudí, ktorí sú vyhorením vo zvýšenej miere ohrození. S projektami zameranými na skríning ohrozených zamestnancov máme dlhoročné skúsenosti a vieme, že k splneniu tejto úlohy sú možné tri hlavné prístupy:

1. Podľa stresového prostredia – existujú pracovné činnosti, kde v podstate každého, kto sa im venuje je automaticky možné považovať za ohrozeného. Patria sem záchranári, vojaci v bojovom nasadení, ale ako nás pandemická skúsenosť presvedčila, vo vypätejších situáciách sa ľahko do tejto kategórie môžu dostať bežní zdravotnícki pracovníci (40% talianskych zdravotníckych pracovníkov malo počas prvej vlny covidu nočné mory) alebo učitelia. Nevýhodou tohto spôsobu je veľké množstvo „falošne pozitívnych“ výsledkov, nakoľko vďaka svojmu charakteru sa venuje aj tým, ktorí aj tieto podmienky zvládajú bez viditeľných problémov.
2. Je možné zmerať či zistiť, ako ľudia pôsobenie stresových situácií prežívajú pri využití na to špeciálne vyvinutých psychologických dotazníkov, štruktúrovaných či pološtruktúrovaných rozhovorov, alebo iných metód. Táto časť je „neobíditeľná“, avšak výsledky ktoré sa s jej pomocou získajú sa nedajú absolutizovať. Vždy totiž existujú ľudia, ktorí či už z dôvodu klamlivo pozitívnej sebareflexie, alebo aj úmyselne budú symptómy vplyvu stresu na seba zastierať alebo bagatelizovať. Rovnako existujú a budú existovať takí, ktorí ich s rozličnou motiváciou podvedome či vedome zveličia. Obraz, ktorý sa získa len takýmto zisťovaním, je nutne nepresný. Dobre zvolenými metódami a kvalitnou metodológiou získavania údajov sa síce toto riziko dá významne zmenšiť, úplne eliminovať sa ho však zatiaľ nedarí.
3. Tretí prístup sa spolieha na meranie fyziologických premenných spájajúcich sa s pôsobením stresu. Ani on nie je100%-ný, všetky fyziologické reakcie môžu mať aj iné dôvody, než pôsobenie stresu, je však vítaným doplnením skríningových stratégií spomínanýchv predchádzajúcich bodoch. V minulosti sa v rámci tohto prístupuvyhodnocovalo, ako u človeka funguje autonómny nervová sústava (anapríklad boli zamietaní uchádzači na pilotov s priveľkou elektrickouvodivosťou kože), rovnako aj ako u človeka prebieha aktivácia osihypotalamus-hypofýza-nadobličky (HPA) pri reakcii na stresový podnet. Nevýhodoubolo, že výskumníci vedeli postihnúť len tzv. situačné pôsobenie stresu, tedamomentálnu reakciu na náročnú situáciu.

V snahe nájsť čo najpresnejšie indikátory dopadu stresu na fyziologické funkcie sa v posledných rokoch výskumníci sústredili práve na zmenenú aktivitu osi hypotalamus-hypofýza-nadobličky (HPA) so zmenami produkcie glukokortikoidov  v dôsledku chronického stresu. Glukokortikoidy sa ako indikátor pôsobiaceho stresu merali už dávnejšie, avšak ani ich množstvo v krvi, moči, alebo slinách či iné miery neboli schopné prekonať to, že išlo o množstvo stresu zažívané v krátkom čase predtým, teda v danej situácii. Pre dnešný život je však typické iné pôsobenie stresu, dlhodobé zbieranie sa jednotlivých udalostí a ich nakopenie až do úrovne, ktorá môže znamenať vyhorenie. Prekvapujúcu pomoc v tomto smere ponúkli vlasy a nechty. Ukázalo sa, že glukokortikoidy sa síce postupne stratia resp. „spália“ z krvného obehu, avšak do vlasov, ale aj do nechtov sa uložia a zostanú tam. V nechtoch je to o niečo komplikovanejšie, ale keďže vlasy rastú rýchlosťou 1cm za mesiac, je možné s platnosťou približne tri mesiace dozadu vyhodnotiť, akému veľkému stresu bol človek za tú dobu vystavený, presnejšie povedané, nakoľko intenzívne na stres reagovala jeho/jej fyziológia. V tomto smere urobili veľký pokrok najmä výskumníci z technickej univerzite v Drážďanoch v Nemecku, ktorí nielen že preukázali, že klukokortikoidy vo vlasoch sú valídnym a v čase stabilným ukazovateľom, ale aj na veľkej vzorke pokusných osôb vyšetrovaných v rámci projektu Dresden Burnout Study potvrdili, že hyperkortizolizmus (po slovensky veľa kortizolu) sa spája s vyšším skóre vyhorenia. Podobný výsledok sa podarilo získať aj nám v niekoľkých slovenských firmách.

Pochopiteľne, výsledok aj spôsob zisťovania majú svoje nuansy (napríklad používanie dermálnych krémov s obsahom kortizolu čo i len blízkymi osobami môže mať za následok že ako rizikový bude označený aj bezproblémovo odolný človek), ale celkový trend je jasný. Ak chcete zistiť, kto je nakoľko ohrozený vyhorením, dotazníky a rozhovory nemusia byť dostatočnými nástrojmi a je vhodné ich doplniť fyziologickými mierami. Z nich ako najlepšie sa momentálne ukazujú glukokortikoidy vo vlasoch. Nevýhodou je, že tie tri cm vlasov, ktoré sú na takéto vyšetrenie potrebné,môžu pri súčasných módnych trendoch predstavovať problém najmä pre pánov. Kortizol sa dá zmerať aj v nechtoch, ale tu je veda ešte dosť vzdialená od praktického využitia, zdá sa, že tam na jeho hladinu pôsobia aj iné vplyvy… Každopádne, trend smerujúci k doplneniu psychologických metód biologickými indikátormi je zrejmý a môže sa stať štandardom pre budúcnosť pri skríningu proti vyhoreniu v práci aj inde.  Kým veda nepotvrdí niečo iné, za ohrozeného by sa mal považovať každý, kto subjektívne prežíva intenzívnejšie alebo vo väčšom počte symptómy súvisiace s vyhorením a/alebo vykazuje zvýšené hodnoty glukokortikoidov vo vlasoch. Naopak, za bezpečne odolných by mali byť považovaní ľudia, u ktorých sa neprejavuje jeden ani druhý okruh indikátorov.

• 

Predstavte si, že máte kolegu, ktorý opakovane mnohonásobne kontroluje každý mail ktorý odosiela, plný obáv, či náhodou neopomenul napísať nejakú kritickú informáciu, alebo či nepoužil nevhodné výrazy, alebo sa nedopustil iných chýb, ktoré by mali za následok že bude potrestaný,  či až prepustený. Dokonca aj po tom, ako si ho nechá skontrolovať kolegami ho ešte niekoľkokrát prečíta, a keď nakoniec veľmi váhavo stlačí „odoslať“, onedlho kontroluje v priečinku odoslanej pošty či to čo od neho odišlo je naozaj absolútne v poriadku…a pokojne to môže kontrolovať ešte niekoľko ďalších dní…

Alebo máte kolegyňu, ktorá má potrebu sa za každú cenu ubezpečovať, že naozaj zamkla dvere ktoré mala zamknúť, vypla svetlo/prístroj/počítač, ktoré majú byť pri odchode vypnuté…

Náznaky tohto správania mohli priaznivci filmov a seriálov pozorovať u Moniky z Priateľov, Adriana Monka z rovnomenného seriálu, Sheldona z Teórie veľkého tresku či hlavnej postavy filmu Letec – milionára Howarda Hughesa stvárneného Leonardom DiCapriom. Hoci im scenáre predpísali inak veľmi rôznorodé osobnosti, spájala ich túžba po poriadku a perfekcionizmus kombinované s potrebou mať toho čo najviac pod kontrolou a naopak hrôza z nekontrolovaných a neorganizovaných prostredí.

Podobný typ prejavov poznajú klinickí psychológovia a psychiatri pod názvom obsedantno-kompulzívna porucha (medzinárodná skratka OCD), alebo obsedantno-kompulzívna porucha osobnosti (medzinárodná skratka OCPD). Rozdiel medzi nimi je podľa súčasných názorov v tom, že pri obsedantno-kompulzívnej poruche tieto sklony ich nositeľovi vadia a súvisia s prežívaním napätí, úzkosti a nepohody, pri obsedantno-kompulzívnej poruche osobnosti ich príslušný človek vníma viac ako racionálne a odôvodnené, vyplývajúce z existujúcich pravidiel, objektívnej potreby mať niečo maximálne pod kontrolou, odôvodneného perfekcionizmu.V prvom prípade ide o prechodný a ovplyvniteľný stav, v druhom o stabilnejšiu črtu, súvisiacu s celkovým založením osobnosti. Veci sú ešte ďalej komplikované viacerými príbuznými typmi porúch, resp. prekrývajúcimi sa podtypmi, takže diagnóza patrí len do rúk odborníkov.

Ponechajme teraz na odborné konferencie lekárskych a psychologických odborníkov, nakoľko sú si uvedené dve diagnózy podobné či v čom sú odlišné a sústreďme sa na druhú z nich (OCPD) a na to, aké jej prejavy dokážeme stretnúť na pracovisku. Vopred však intenzívne vystríhame pred pokusmi diagnostikovať kolegov. Okrem problematického a poruchového správania, ktorými trpia jeho nositelia aj okolie, totiž existuje celý rad relatívne bežných a normálnych prejavov, ktoré síce jednu či druhú poruchu pripomínajú, dokonca s ňou môžu súvisieť, avšak sú okolím tolerovateľné a v niektorých pracovných prostrediach dokonca vyžadované a ich nositelia dokážu úspešne aj relatívne šťastne  existovať v pracovnom prostredí. V niektorých prípadoch dokonca dokážu nadriadeným stelesniť sny o ideálnom podriadenom.

Doteraz posledná verzia Diagnostického a štatistického manuálu duševných porúch, ktorý je jedným zo základných referenčných dokumentov pri diagnostike, definuje OCPD ako pretrvávajúci vzorec prehnanej zaujatosti poriadkom a poriadkumilovnosťou, perfekcionizmom a mentálnou a medziľudskou kontrolou všetkého na úkor flexibility, otvorenosti a efektívnosti, začínajúci sa v ranej dospelosti a vyskytujúci sa v rôznych kontextoch“. Ďalej uvádza osem bodov,z ktorých aspoň štyri by mali byť splnené, aby človek bol diagnostikovaný ako OCPD:

1. Nadmerné zaoberanie sa detailmi
2. Perfekcionizmus brániaci dokončeniu úloh
3. Strnulosť a tvrdohlavosť v postojoch anázoroch
4. Neochota delegovať
5. Prílišná svedomitosť a pedantnosť (prílišná starostlivosť o nepodstatné maličkosti a pravidlá)
6. Workaholické správanie
7. Lakomosť (nadmerná túžba šetriť peniaze)
8. Neschopnosť vyhodiť opotrebované alebo bezcenné veci

Pochopiteľne, všetko je otázkou miery a hranica medzi normou a patológiou dokáže byť niekedy značne nejasná, potrápiť aj skúsených odborníkov.  Je to však pravdepodobne najčastejšia osobnostná porucha v celkovej populácii, odhaduje sa, že ňou trpí 3 až 8% ľudí. Považuje sa za jeden z najsilnejších prediktorov vyhorenia a vzhľadom na svoju častosť a dopad na životy ľudí je vo všeobecnosti pomerne podceňovaná. V niektorých krajinách sa táto porucha označuje ako anankastická porucha osobnosti, za jej príčinu sa z veľkej časti považuje genetika (vysvetľujúca jednu až tri štvrtiny prípadov), v poslednom čase sa ako o dôvode ale uvažuje aj o chýbaní bezpečnej vzťahovej väzby v detstve a má sa za to, že ňou trpia najmä deti panovačných rodičov, ktorým bolo poskytnutej primálo starostlivosti pri rozvoji emócií a empatie.

Podstatne častejšia než samotná porucha je však situácia,kedy má človek črty s ňou súvisiace vystupňované, avšak v nižšej miere, než by vyžadovala klinická diagnóza. Takýchto ľudí sa v pracovnom prostredí vyskytuje neúrekom a ich odlišnosť od poruchy môže byť veľmi tesná. Niekedy sú hnacím motorom pracovnej produktivity, inokedy neznesiteľnými spolupracovníkmi sekírujúcimi všetkých naokolo, inokedy jedným aj druhým súčasne…

Podobne ako v celkovom a pracovnom správaní, aj v medziľudských vzťahoch sa u nich niektoré prejavy dajú očakávať oveľa častejšie než u iných ľudí:

Trenice s ostatnými: ľudí tohto typu ani nenapadne obmedzovať sa vo vnucovaní svojich myšlienok, predstáv, názorov či postojom iným, robia to aj vtedy keď to všetci naokolo považujú za nevhodné. Zimbardo by z nich bol pravdepodobne nadšený, lebo nemajú problém prekročiť hranice ak ide  o to v záujme poriadku kontrolovať,sledovať, riadiť, či iným spôsobom štruktúrovať životy iných ľudí. Vďaka tomu môžu mať prirodzene bližšie k akceptácii autoritatívnych systémov a vlády tvrdej ruky. Veľmi ich frustruje, ak sa k ich snahe urobiť všetko perfektným ostatní nepripájajú.

Nerovnováha medzi prácou a súkromným životom, pritom však sotva dokážu byť pre niekoho uznávaným vzorom. Ak majú nejaký voľný čas, aj ten venujú zlepšovaniu niečoho. Aj vo svojich záľubách sa snažia vyniknúť a excelovať, nerobia ich ani tak pre zábavu ako sa v nich usilujú podávať výkon a k podobnému správaniu nabádajú aj svojich priateľova blízkych, vďaka čomu im priateľov nezostane veľa.

Svoje emócie vyjadrujú navonok v minimálnej miere, nakoľko je to nelogická strata času, ale aj kvôli tomu, že hľadajú dokonalé spôsoby ako ich vyjadriť.  To im pochopiteľne príliš nejde, takže sa ľahko dostanú do bludného kruhu, z ktorého im ako najlepšie východisko príde sa s prejavmi citov neobťažovať. Na okolie budú pôsobiť ako škrobení a prehnane formálni. Podobne emócie iných ľudí, či už pozitívne alebo negatívne ich privádzajú do rozpakov, preto sa na ne radšej povznášajú a na ľudí, ktorí ich prejavujú hľadia v lepšom prípade ako na iracionálnych a čudných, v horšom ako na labilných až hysterických.

Narábanie s časom je podriadené práci a povinnostiam. Považujú sa za ultra lojálnych a zodpovedných a do svojich činností investujú dlhé hodiny, často a typicky však neproduktívnym spôsobom. Ide o workaholikov chtivých akejkoľvek práce, avšak bez toho, žeby ich k nej nutkalo, súčasne ale aj workaholikov, ktorí svojim kolegom prácu skôr pridávajú než by ju uberali či uľahčovali. Samozrejme, toto treba posudzovať v kontexte firemnej kultúry, existujú aj také firmy, ktoré prikladajú množstvu odpracovaného času nadmerný význam a z pracoviska je bežné odchádzať až po svojom nadriadenom – v nich je podobné správanie kultúrnym, nie osobnostným problémom.

Ich rigidita a nepružnosť sa prejavujú aj vo vzťahoch voči spolupracovníkom. Vykazujú sklon k čiernobielemu videniu aj sociálnych situácií, veľmi často uplatňujú posudzovanie podľa seba a vlastných preferencií a môžu prekračovať hranice súkromia iných ľudí v snahe nanútiť im vlastné predstavy o tom, čo by mali alebo nemali robiť. V ich hodnotovom systéme je obsiahnuté nielen „najprv práca,potom zábava“, ale aj veľa ďalších pravidiel a najmä skalopevné presvedčenie o tom, že oni najlepšie vedia čo je a čo nie je správne. Celkovo majú silný záujem o morálku, robenie „správnych vecí“ a jasnú predstavu ako by sa to malo dosiahnuť. Dobre rešpektujú pravidlá, procedúry a autority, naopak, inovácie a rôznorodosť a nejednoznačnosť im veľmi prekážajú.

Nie sú tímoví hráči, ako manažéri nedôverujú, nedelegujú a mikromanažujú, často sa utiekajú k tomu, že dôležité veci robia osobne, lebo to je ten najlepší spôsob ako veci urobiť poriadne. Následne sa dostávajú do časových stresov, často sa im podarí prešvihnúť aj dôležité termíny. Majú zásadné ťažkosti s efektívnym riadením času kvôli pozornosti každému malému detailu od ktorých sa nedokážu odtiahnuť. V priebehu času ich povaha, zvyky a postoje vedú k nadbytočným a dysfunkčným konfliktom, ktoré ich tlačia do izolácie, nakoľko čoraz viac ľudí stráca ochotu s nimi spolupracovať.

Sumarizujúc ich prejavy, asi zostáva len súhlasiť s Adrianom Furnhamom a Johnom Taylorom, ktorí už pred takmer 20 rokmi popísali obsedantno-kompulzívne osobnosti ako „workoholikov bez tepla“  emocionálne príliš kontrolovaných.  Ich formálnosť a perfekcionizmus môžu viesť k nerozhodnosti a oni sami nadraďujú produktivitu a úspech nad sociálnymi vzťahmi. Kameňom úrazu môže byť, že predpokladajú a vyžadujú podobné správanie aj od spolupracovníkov a podriadených.

Môžeme ich do firmy chcieť aj nechcieť, určite sa však oplatí vedieť ich rozoznať. Ako? Dá sa orientovať podľa osobnostných čŕt systému Big Five, ich zložiek a ich špecifickej kombinácie:

Prvou podmienkou je silne zastúpená kompletná  svedomitosť, vrátane dôvery v schopnosť poradiť si, zmyslu pre poriadok, zmyslu pre povinnosť, ambícií, sebadisciplíny a plánovania si vecí.

Z typických neurotických čŕt by mala byť prítomná len úzkosť, súčasne by ale mal byť prítomný opak impulzívnosti, ktorá sa taktiež zvykne považovať za črtu súvisiacu s osobnostnou labilitou. Čiže vnútorne napätý avšak nie spontánny a v prejavoch veľmi kontrolovaný človek je k OCPD najbližšie.

Prítomné by malo byť aj odmietanie vzrušenia dobrodružnosti a neistoty a naopak, preferencia stability a predvídateľnosti, čo je v podstate jedna z introvertných čŕt.

V neposlednom rade je predpokladom OCPD aj nízka prívetivosť, najmä negatívny názor na ľudí vo všeobecnosti, chýbanie skromnosti, preferencia súťaže pred spoluprácou, neoblomnosť.

Ak sa vám tieto črty zídu u jedného človeka, je dosť vysoká šanca že sa bude správať spôsobmi popísanými vyššie. Už len vedieť to v rámci výberovej procedúry odhadnúť a taktiež aj vedieť rozhodnúť, či takú osobnosť do firmy chcete alebo nie, čo vôbec nie je ľahká dilema 😊.

• 

Národná liga amerického futbalu je jednou z najpopulárnejších športových súťaží v USA a Wonderlic IQ test je pre zmenu najpopulárnejším IQ testom administrovaným v anglicky hovoriacich krajinách. Niet divu, že keď v roku 1980 vyvstala potreba vedieť niečo o rozumových schopnostiach hráčov prichádzajúcich na draft (podobne ako v prípade našich mladých hokejistov tento rok) padla voľba práve na Wonderlic. Ako prvý sa už o desaťročie skôr na kognitívne testy začal spoliehať legendárny tréner Dallas Cowboys Tom Landry, no a keďže v Dallase vtedy oslavovali zisk SuperBowl štyrikrát za dekádu, rýchlo sa našli nasledovníci.Keď sa hľadal jednotný test, využiteľný v rámci celej ligy, ako najlepší sa javil vtedy už dostatočne osvedčený (vznikol 1936) a ľahko administrovateľný Wonderlic.

Od tých čias až do súčasnosti, všetci mladí hráči vstupujúci do NFL museli podstúpiť túto 12 minútovú skúšku pozostávajúcu z 50 otázok zameraných na slovné, číselné a logické operácie.  Pri tom, ako masívne do amerického futbalu vstúpila štatistika (možno si pamätáte film Moneyball s Bradom Pittom) je jasné, že sa za tú dobu zhromaždilo obrovské množstvo údajov o súvislosti inteligencie hráčov s parametrami ich herného výkonu. Po pravde, výsledky v tomto smere nezistili nič mimoriadne a napriek tomu, že veríme že ľudská inteligencia sa prejavuje v rôznych aspektoch života, vrátane tímových športov, musíme konštatovať, že na veľkých číslach sa ukázalo, že prínos tohto testu pre predpoveď úspešnosti hráčov je malý.

Celý koncept pritom mal zmysel. Je totiž pravdou, že hráči amerického futbalu musia na ihrisku preukázať dobrý úsudok, reagovať na meniace sa okolnosti, riešiť zložité problémy a myslieť jasne aj keď sú pod tlakom. Futbal si vyžaduje obrovské množstvo koncentrácie, priestorového uvažovania a vynaliezavosti, čo sú všetko schopnosti súvisiace s tým, čo sa inteligenčnými testami zisťuje.

Za špecificky rozumovo náročnú sa v americkom futbale považuje pozícia rozohrávača (quarterback). To je ten hráč stojaci za svojim útočiacim mužstvom ktorému sa ostatní snažia prihrať, aby on mohol rozvinúť útok. Dostáva loptu a rozhoduje sa, čo s ňou ďalej urobí, či ju odovzdá runningbackovi na beh, alebo či ju nahrá dopredu receiverovi. Niekedy s loptou beží sám. Na to potrebuje bleskurýchlo vyhodnotiť situáciu a rozhodnúť sa, ako najlepšie postupovať. Keď dôjde k zmene plánov – počasie je zlé, hráč sa zraní, jeho súperi reagujú nečakane – rozohrávač sa musí vedieť prispôsobiť a využiť zdroje, ktoré má po ruke.

Z 50 otázok je priemerné skóre správnych odpovedí 20. Jediným hráčom, ktorý za celé polstoročie testovania dokázal zodpovedať všetky otázky správne a dosiahnuť maximálne skóre, bol Pat McInally, hráč Cincinnati Bengals na pozíciách punter a wide receiver. Práve toto, skôr než nejaký športový výkon bolo činom, pre ktorý si ho dnes história NFL pamätá. Pre objektivitu ale treba dodať, že herne to dotiahol až do finále SuperBowl v r. 1981, dokonca bol prvým absolventom Harvardu, ktorý si v ňom zahral. Neodškriepiteľné rozumové schopnosti teda zúročil inde. Hráči, ktorí sav NFL presadili ako hviezdy, skórovali rôzne: Tom Brady 33, Aaron Rodgers 35, Baker Mayfield 25, Peyton Manning považovaný za jedného z najbystrejších quarterbackov v histórii ligy „len“ 28. Darrena Davisa, spoludržiteľa najnižšieho skóre 4 pre istotu žiadny z tímov NFL ani neangažoval a musel si prácu hľadať v susednej Kanade. Paradoxne, druhý negatívny rekordér Morris Claiborne ktorý taktiež naskóroval iba 4 body, mal v NFL kariéru vynikajúcu.

Tréneri tímov si zvykli využívať informáciu o výsledkoch najmä pri zaraďovaní hráčov na herné pozície. Zmienení rozohrávači, ich ofenzívni ochrancovia (offensive tackle) a centri dosahovali historicky priemerné skóre okolo 25 (v rámci pracovných pozícií zodpovedajúcich obchodníkom či technikom elektroniky). Na opačnom konci spektra boli pozície halfback, fullback a wide receiver, s priemernými hodnotami okolo 16 až 17 (také v priemere dosahujú zvárači či zamestnanci bezpečnostných služieb). A práve v tom sa ukázal byť zárodok nedorozumenia, kvôli ktorému bol následne test kritizovaný organizáciami presadzujúcimi rovnosť ľudských práv.

Podobne ako v iných v USA využívaných IQ testoch, aj v tomto sa vo výsledkoch ukázali rozdiely medzi rasami. Štúdia v r. 2012 ich kvantifikovala tak, že priemerný hráč afroamerického pôvodu dosiahol 19,76 boda kým priemerný draftovaný beloch 27,7 boda. Dvanásť historicky najnižších skóre bolo zaznamenaných hráčmi čiernej pleti. To samozrejme znamenalo uprednostňovanie hráčov bielej pleti v rámci draftu nielen na celkovej úrovni, ale aj špecificky na pozície považované za rozumovo náročné. Témy sa chytili aj športové časopisy, pridali sa new York Times. Spoločnosť vydávajúca testy kontrovala vyhlásením, že ich test nemeria inteligenciu ale kognitívne schopnosti (terminologické rozdiely tohto typu by vydali na niekoľkovedeckých konferencií) a súčasne sa snažili upravovať položky testu tak, aby sa z nich odstránilo čokoľvek, čo by mohlo ktorúkoľvek rasu zvýhodňovať. To jej však mimoriadne ťažké, ak je to vôbec možné. Snaha vytvoriť „culture-free“ test rozumových schopností je psychológii vlastná už dávno, avšak neveľmi úspešná. Všetky používané miery nejaké medzirasové rozdiely vykazujú. Pravdou však je, že Wonderlic svojou orientáciou na kryštalické schopnosti, teda na školou a kultúrou sprostredkované operácie s číslami a slovami, je jedným z testov kde sa tieto rozdiely prejavujú výraznejšie a že snáď väčšiu šancu by mali testy s výraznejším zástojom obrázkových či priestorových úloh…

Samozrejme, otázka či výsledky testu dokážu predpovedať niečo relevantné pre samotný šport sa skúmala taktiež. Štúdia z r. 2009 zhodnotila údaje 762 hráčov a konštatovala, že výsledok Wonderlic testu nemá vzťah k a) rozhodnutí o draftovaní b) výkonu v hre ani c) množstvu odohratých zápasov v lige za kariéru. Naopak, Joshua Pitts skúmal len quarterbackov v období 2002 až 2012 a súvislosť medzi ich výkonom a výsledkami Wonderlic testu našiel – a celkom solídnu, napriek tomu, že sa nimi tímy pri drafte neriadili. To by bolo v súlade s tézou, že rozumové schopnosti viac zavážia pri rozumovo komplexnejších činnostiach…

Ťažko povedať, či to bola kritika zo strany americkej verejnosti, alebo nedostatok prediktívnej validity výsledkov testu vo vzťahu k parametrom hry, či nemodernosť testov typu ceruza-papier čo primälošéfov NFL s Wonderlicom skoncovať. Tohtoročný draft bol po mnohých rokoch prvým bez tejto zábavy. Testy však v NFL zostávajú naďalej. Jednak je samotný Wonderlic zatiaľ povolený na dobrovoľnej báze, taktiež, čas nespí a jednotlivé tímy začali využívať vlastné, technologicky sofistikovanejšie spôsoby overenia predpokladov hráčov, zamerané či už na atletický (=športový) inteligenčný kvocient, rôzne miery rýchlosti a presnosti reagovania na jednoduché aj komplexné podnety, alebo na širšie chápané kompetencie zahŕňajúce aj motiváciu, interpersonálny štýl a spôsob narábania s pozornosťou.

 Samostatnou kapitolou je niečo ako neuropsychologický skríning, testovanie, ktoré sa do líg profesionálnych športov presadilo po tom,ako viacerí hráči utrpeli poškodenia mozgu, následne sa s ligami súdili a boli odškodňovaní. Toto sa stáva neoddeliteľnou súčasťou športovej medicíny v profesionálnych ligách, nielen aby bolo možné zistiť, nakoľko boli niektoré schopnosti hráča poškodené zranením, ale predovšetkým pre ochranu ich zdravia počas zápasov. Často je potrebné okamžite zhodnotiť, či je hráč po údere do hlavy schopný pokračovať alebo má otras mozgu a potrebuje pokoj a lekársku starostlivosť. Veľký dopyt je po skúške, ktorá by toto umožňovala okamžite rozhodnúť bez ohľadu na to, či hráč chce alebo nechce v zápase pokračovať (profesionálni športovci výnimočne otras mozgu predstierajú, naopak, typicky ho „zatĺkajú“).

Testovanie Wonderlic testom bolo na začiatku tohto všetkého,v tomto zmysle to bol krok správnym smerom . Že sa postupom času pri americkom futbale prežilo, neznamená samozrejme, že by inteligencia strácala svoju schopnosť predpovedať pracovný výkon. Len vo vrcholovom športe je to niekedy menej priamočiare. Ale to pravdepodobne mnohí športoví fanúšikovia tušia.

• 

• 

Viditeľnosť a dôveryhodnosť sú dve dôležité zložky moci a vplyvu v organizáciách. Často sa zvyknú navzájom zamieňať.

Viditeľnosť je dôsledkom správania, vďaka ktorému je jednotlivec vpredu a na očiach.

Dôveryhodnosť je naopak dôsledkom takých prejavov správania, že na ich základe sa človeku a v človeka verí.

Ak sa tieto dve tendencie skombinujú, dostaneme štyri kvadranty, do ktorých môžeme zaradiť všetkých členov organizácie.

Vysoká viditeľnosť/vysoká dôveryhodnosť. Tento typ zamestnancov sa vyznačuje správaním umožňujúcim im byť videní aj počutí ostatnými ako aj mať na nich vplyv. Vo väčších organizáciách je u takýchto ľudí vnímaný ich kariérový potenciál, predpokladá sa, že budú postupne stúpať vyššie. Pri väčšine činností sú vpredu, majú vyšší vplyv na všetkých naokolo. Majú sklon si nárokovať čas ostatných, kvalita toho čo poskytujú/prinášajú je však obvykle dobrá.

Ako nadriadení majú so svojimi podriadenými veľa kontaktu, zvyknú sa ich zastávať v prípade problémov, v dôsledku čoho medzi nimi požívajú vysoký rešpekt.

Nízka viditeľnosť/vysoká dôveryhodnosť. Ide o zamestnancov, ktorých príliš nevidno, avšak ich názor je počuteľný. Často ide o vyvíjanie vplyvu z pozadia, zamestnancami, ktorí sú spokojní s mocou, ktorou takto disponujú, avšak nemajú potrebu sa prezentovať navonok, či užívať si výslnie. Prejavujú sa zriedka, ale ak sa prejavia, venuje sa im zvýšená pozornosť. Podskupinou v rámci tohto kvadrantu sú „mudrci“, opinion lídri či sivé eminencie, ktorých názor sa skúma pred prijatím významných rozhodnutí.

Ako manažéri veľa stavajú na delegovaní a poskytovaní autonómie podriadeným. Vidno ich len ak je to nevyhnutné, alebo ak sú k niečomu prizvaní.

Vysoká viditeľnosť/ nízka dôveryhodnosť. Videní, avšak nevypočutí, často o sebaprezentáciu sa usilujúci zamestnanci, ktorých príspevok je však z rôznych dôvodov vnímaný s rezervou. Nedôvera sa môže týkať ich schopností, charakteru, alebo nezvyčajnosti či nečitateľnosti ktorými sa môžu vyznačovať voči druhým. Jedným z podtypovs ú klebetníci dobre sa poznajúci a často komunikujúci so všetkými, so zaručenými informáciami avšak bez skutočného vplyvu. Iným druhom sú pritakávači, odvodzujúci svoju viditeľnosť od autority niekoho iného, často od manažéra či odborníka, ktorému asistujú. Taktiež rôzne druhy zamestnancov odlišujúcich sa od prevládajúceho osadenstva, ktorí sú práve vďaka svojej odlišnosti nápadní, ale kvôli zakoreneným xenofóbnym tendenciám môžu byť vnímaní ako nedôveryhodní. Špecifickou skupinou sú šašovia, ďalšou premotivovaní ale nekompetentní…

Vo vedúcej pozícii majú sklon pozerať podriadeným cez plece na ich činnosti.  Sú permanentne sociálne prítomní, napriek tomu to však nie sú ľudia, ktorých by podriadení hľadali, ak niekoho naozaj potrebujú.

Nízka viditeľnosť/nízka dôveryhodnosť. Menej videní a menej počutí spolupracovníci, ktorí si pozície s nízkym vplyvom zvolili dobrovoľne, alebo do nich boli vybratí. Títo zamestnanci síce odvádzajú svoju prácu, ale len veľmi výnimočne kariérovo napredujú. Často sú vnímaní ako anonymní a ľahko nahraditeľní outsideri. Môžu sa tu vyskytovať ľudia,ktorí v minulosti boli v kvadrante vysoká viditeľnosť/nízka dôveryhodnosť čo už však rezignovali na snahy vydobyť si viac dôveryhodnosti a vplyvu a stiahli sa do menej viditeľných pozícií.

Formálne manažér alebo supervízor, v skutočnosti bez vplyvu aj rešpektu podriadených, pokojne môže za zamknutými dverami hrávať hry na mobile. Vedúci pracovníci v tomto kvadrante nevedú, len z rôznych dôvodov zastávajú pozíciu, čo je všetkým naokolo zrejmé…

Skontrolujte si ako ste na tom…

Viditeľnosť

• Som jedným z najzhovorčivejších členov nášho tímu.
• Rád(a) sa zviditeľňujem.
• Nehrniem sa do toho, aby som niekoho riadil*
• Na schôdzach a poradách vždy čakám, kým sa ma spýtajú na názor*
• Snažím sa obliekať dobre a/alebo odlišne od ostatných členov môjho tímu.
• Ak sa skupinového diania chvíľu nezúčastním,nepýtajú sa ma kde som bol(a)*
• Vkladám dosť veľa emócií do toho, čo hovorím
• Veľa žartujem a zabávam sa s ostatnými členmi tímu.
• Som veľmi aktívny(-a) a iniciatívny, všade je ma plno
• Som v niečom podstatnom a ľahko viditeľnom odlišný(-á) od ostatných členov skupiny.

Dôveryhodnosť

• Zvyčajne sa mi darí presadiť svoje názory do rozhodnutí, ktoré skupina prijíma.
• Spolupracovníci sa ma na môj názor často pýtajú.
• Na poradách zostávam so svojim názorom osamotený(-á)*
• Viem, že ma spolupracovníci považujú za experta.
• Často sú mi zverované povinnosti prináležiacevyššej pozícii než momentálne zastávam.
• Spolupracovníci sa odvolávajú na moje názory astanoviská.
• Slovo „múdrosť“ alebo podobné bolo použitév súvislosti so mnou.
• Ľudia sa ma pýtajú na radu.
• Kolegom prekáža, ak s nimi nesúhlasím.
• Môj prínos pre tím nie je veľmi významný.*

*reverzné položky, zarátava sa nie miesto áno