Články

Narcizmus je aj medzi laickou verejnosťou celkom populárna osobnostná črta, ktorá sa vyznačuje prehnaným obdivom k sebe samému, pocitom nadradenosti a nároku na špeciálne zaobchádzanie, nedostatkom empatie ako aj ochotou využívať iných pre vlastné ciele. Vedúce funkcie priťahujú narcistických ľudí ako svetlo sviečky nočné motýle, nakoľko títo veria vo svoju prirodzenú vyššiu hodnotu a predurčenosť riadiť ostatných a byť nimi nasledovaní. Manažérske funkcie sa tak pre nich stávajú ihriskom, kde môžu demonštrovať svoju úžasnosť získať obdiv a moc a nasýtiť si tak svoje významné potreby. No aké sú dôsledky narcistického vedenia pre organizácie a spoločnosť?

Zmena je jedným z „buzzwords“ súčasného života, menia sa technológie, procedúry, firemné kultúry aj perspektívy. V kurze sú ľudia, ktorí zmeny dokážu vymyslieť aj implementovať (nie nutne vždy jedno aj druhé), preferovaný štýl riadenia súčasnosti sa volá transformačný. Transformačný líder je ten, ktorý vyzýva status quo, poskytuje víziu sľubnej budúcnosti a motivuje a inšpiruje svojich nasledovníkov, aby sa pripojili k hľadaniu lepšieho sveta. Transformačný líder vytvára zmysel, ktorý umožňuje nasledovníkom identifikovať sa s ním a internalizovať jeho víziu. Výsledkom je snaha dosiahnuť niečo nové a lepšie, ak sa to podarí, má transformačný líder status hrdinu. 

Protipólom transformačného riadenia je riadenie transakčné, ktoré môžeme zjednodušene vnímať ako riadenie sústredené na operatívne záležitosti.  Ako alternatíva existuje aj riadenie laisez-faire, ktoré znamená, že manažér necháva podriadených na pokoji (čo je mimochodom aj podľa Jordana Petersona tá najzákladnejšia ľudská potreba). Ale o tom niekedy nabudúce.

Vzťah narcizmu a transformačného riadenia

Tieto dva koncepty majú k sebe prirodzene blízko. Transformačné vedenie je štýl vedenia, ktorý sa vyznačuje inšpiráciou, motiváciou a podporou zamestnancov, aby dosiahli spoločné ciele a zlepšili svoj výkon. Transformační lídri sú charizmatickí, vizionárski a inovatívni. Majú schopnosť ovplyvňovať ľudí na emocionálnej úrovni a vytvárať pozitívnu zmenu. Za celých vyše 40 rokov čo sa skúma, je jednou z opakovaných otázok, či je možné za transformačných lídrov považovať aj ľudí ako Hitler, Stalin, Osama bin Ládin, ktorí síce zmeny uskutočňovali, ale tieto neboli v súlade s cieľmi spoločnosti a s ich osobnosťami tiež nebolo všetko úplne v poriadku. Práve oni sú najvypuklejším stelesnením skutočnosti, že vízie, presvedčivosť a charizma sú schopné nasmerovať nasledovníkov aj k menej ušľachtilým či vyslovene nebezpečným alebo škodlivým cieľom.

Narcizmus je možné chápať ako prehnané vystupňovanie v zásade prospešných tendencií, ktorými sú zdravá dôvera vo vlastné sily, optimistické a pozitívne myslenie. Ak tieto nie sú korigované realistickým pohľadom na seba, k čomu napríklad často navádza motivačná literatúra, ľahko sa z nich stane osobnostná črta, ktorá sa prejavuje nadmerným záujmom o seba, svoje potreby a svoje úspechy, sklonom vnímať a zdôrazňovať vlastnú výnimočnosť. Okolie u narcistických ľudí vníma nielen ich sebavedomie, ale aj zväčšené ego, nedostatok empatie a potrebu byť obdivovaní a uznávaní, v rovine správania najčastejšie viditeľné ako v častosti aj intenzite prehnanú sebaprezentáciu, chvastúnstvo, potrebu výnimočného zaobchádzania. Nadmerný narcizmus je považovaný za patologický stav, ktorý môže mať negatívny vplyv na vzťahy, prácu a spoločnosť. Existujú rôzne typy narcizmu, ale v tomto článku budeme písať najmä o tzv. grandióznom narcizme, ktorý je charakterizovaný vysokou sebadôverou, pocitom nadradenosti a nároku, nadhodnotením seba, grandióznosťou, ochotou využívať iných pre svoje ciele a nepriateľstvom a agresivitou pri ohrození tohto ich mentálneho sveta kýmkoľvek iným.

Aký je teda vzťah medzi narcizmom a transformačným vedením? Je možné byť narcistickým a zároveň transformačným lídrom? A ak áno, aké sú výhody a nevýhody takého spojenia?

Mnohí lídri, ktorých považujeme (a ktorí sami seba považujú) za transformačných, môžu byť v skutočnosti narcistickí. To znamená, že majú niektoré spoločné vlastnosti s transformačnými lídrami, ako je schopnosť poskytnúť jasnú víziu budúcnosti, mobilizovať podporu prostredníctvom svojich slov a činov a inšpirovať svojich nasledovníkov k prekročeniu vlastných záujmov a sledovaniu kolektívneho cieľa. Avšak, na rozdiel od skutočných transformačných lídrov, ktorí sa riadia etikou a hodnotami, narcistickí lídri sa riadia svojím egom a sebeckými záujmami. Ich motiváciou nie je dobro spoločnosti alebo organizácie, ale ich vlastná sláva a moc. Takíto lídri sa v manažérskej literatúre zvyknú nazývať pseudo-transformačnými lídrami – v skutočnosti je narcizmus jedným z najdôležitejších kritérií oddeľujúcich ich od tých naozaj transformačných. Príklady poznáme z rôznych častí spektra domácej aj zahraničnej politiky, môžu nimi byť ale aj známi manažérski či technologickí lídri, v medzinárodnej literatúre sa v poslednom období najčastejšie spomínajú Adam Neuman, Steve Jobs, Eleanor Holmesová, či Donald Trump.

 Steve Jobs je často popisovaný ako prototyp transformačného vodcu, ale jeho životopisec Walter Isaacson vykresľuje, ako Jobs ponižoval ostatných, bol impulzívny, pripisoval si zásluhy za prácu iných, klamal a veril, že pravidlá pre iných na neho neplatili – a dokonca bežne parkoval na parkovacích miestach pre telesne postihnutých. Jobsova priateľka sa po prečítaní o narcistickej poruche osobnosti zhodnotila, že naňho sa tieto kritériá dokonale vzťahujú. Donald Trump o sebe opakovane vyhlasuje že je a vždy aj bol úspešný vo všetkom čo robil, napriek tisícom súdnych procesov a osobnému bankrotu. Taktiež o sebe vyhlásil že je „pokornejší, než vôbec dokážete pochopiť“, potvrdzujúc tak známy fakt, že u narcistických lídrov musí byť naj všetko, dokonca aj trpaslík alebo depresia.

Pseudo-transformační lídri môžu mať nielen pozitívny, ale aj negatívny až zhubný dopad na organizácie a spoločnosť. Sú výborní v tom, že sa dokážu objaviť ako nádejní lídri, s účinnosťou vedenia to však už býva poslabšie. Na jednej strane môžu byť efektívni v situáciách, ktoré vyžadujú rýchle rozhodovanie, riešenie problémov a inovácie. Môžu tiež prilákať nasledovníkov svojou extraverziou, sebaprezentáciou a ochotou vyzvať status quo, najmä v časoch neistoty a krízy. Na druhej strane môžu byť deštruktívni, pretože sú sebeckí, manipulatívni, neschopní pripustiť si, že by nemuseli mať pravdu, často aj nedôveryhodní a neetickí. Hoci tak môžu navonok pôsobiť, nemajú záujem o rozvoj a blaho svojich podriadených, ale len o svoju prestíž, reputáciu, slávu a moc, práve ich budovanie a následná obrana je to čo ich zaujíma najviac. Takíto lídri môžu spôsobovať frustráciu, demotiváciu a konflikty v tíme. Môžu tiež podstupovať nadmerné riziká, využívať iných pre svoje ciele, podvádzať a klamať pre svoj prospech a byť nepriateľskí a agresívni voči tým, ktorí ich ohrozujú- toto všetko sa môže diať aj spôsobom ktorý je na povrchu kultivovaný a formálne prívetivý, ale v skutočnosti neústupčivý až krutý. Tieto správania môžu viesť k vážnym porušeniam etiky a ohroziť organizácie či priviesť ich až ku krachu. Jedným zo znakov, na základe ktorých je možné poznať nimi riadené organizácie je tzv. „hlasovanie nohami“. V organizáciách kde je tento typ ľudí na čele, rýchlo vzrastá práceneschopnosť, využívanie rôznych druhov pracovného voľna, redukovanie pracovných úväzkov, odchody na materské, rodičovské dovolenky aj predčasné dôchodky, v neposlednom rade aj bežná fluktuácia.

Aké sú dôsledky narcistického vedenia pre organizácie?

• Narcistickí lídri sú nadmerne sebavedomí a riskujúci. Veria, že sú inteligentnejší a schopnejší ako ostatní a ignorujú rady odborníkov či skúsenejších. Tým podliehajú ilúzii kontroly a robia neuvážené rozhodnutia, ktoré môžu nakoniec  k neúspechu alebo katastrofe. Narcistickí manažéri vyhľadávajú vedúce pozície, aby dokázali svoju nadradenosť a získali obdiv ostatných, bez ohľadu na to, že ich sebavedomie nemá žiadny súvis s ich kompetenciou či kvalitou úsudkov. Vedúce pozície sú prirodzeným miestom kde by podľa seba mali existovať, sú si istí, že svet by bol oveľa lepším miestom, keby mu vládli oni.
• Sú taktiež manipulatívni a nedostatočne investujú do rozvoja a motivácie svojich podriadených. Vytvárajú kultúru, ktorá je napriek formálnym proklamáciám slabá v spolupráci a dôvere. Svojich podriadených považujú za nástroje na dosiahnutie vlastných cieľov a trestajú ich za kritiku alebo nesúhlas. Tým znižujú spokojnosť, lojalitu a výkonnosť zamestnancov.
• Samostatným problémom je, že narcisi vyhľadávajú vedúce úlohy, sú zbehlí v sebapropagácii a technológii udržiavania moci. Vďaka tomu často dosahujú vyššie pozície a zarábajú viac. A keďže im chýbajú pocity viny a majú slabšie vzťahové potreby, sú ochotnejší manipulovať s ostatnými, čo ich robí efektívnymi v organizačnej politike. Keďže chcú mať kontrolu výhradne vo svojich rukách a sú vnímaví na lichôtky, majú tendenciu najímať a povyšovať takých zamestnancov, ktorí môžu byť menej skúsení alebo kompetentní, ale ktorí budú lojálni, pričom lojalitu často uprednostňujú pred aj odbornosťou.
• Narcistickí manažéri sú nepriateľskí a agresívni voči tým, ktorí im konkurujú alebo ich ohrozujú. Snažia sa potlačiť alebo zdiskreditovať svojich oponentov a bránia sa zodpovednosti za svoje chyby. Tým vyvolávajú konflikty, nepriateľstvo a odpor v rámci i mimo organizácie.
• Veľmi často tiež prichádza k tomu, že podriadení pracujúci pre narcistických lídrov rýchlo prichádzajú o ilúzie a následne sú viac frustrovaní a vystresovaní, ako aj menej spokojní a menej oddaní svojej  organizácii

Ako sa vyhnúť narcistickým lídrom alebo zmierniť ich negatívny vplyv?

Jednou z možností je vytvoriť organizáciu s kultúrou, ktorá oceňuje tímovú prácu a integritu viac ako individuálny úspech za každú cenu. Takáto kultúra je menej príťažlivá pre narcisov, ktorí hľadajú príležitosti na ukázanie svojej nadradenosti a získanie obdivu. Ďalším odporúčaním je rozlíšiť medzi skutočnými transformačnými lídrami a ich narcistickými imitátormi v procese výberu. To znamená, že je potrebné zhromaždiť informácie nielen od kandidátov samotných, ale aj od ich predchádzajúcich kolegov a podriadených, ktorí môžu poskytnúť nie nutne pravdivé ale na dlhodobej skúsenosti založené hodnotenie ich osobnosti, správania a výkonu. Pri overovaní referencií je vhodné sa zamerať na to, ako kandidáti rozvíjali iných ľudí, ako sa správali ako členovia tímu, ako sa delili o úspech s inými, ako reagovali na negatívnu spätnú väzbu a ako riešili eticky nejasné situácie. Posledným odporúčaním je monitorovať a hodnotiť narcistických lídrov na základe 360-stupňových spätných väzieb od rôznych zdrojov, najmä od podriadených a spolupracovníkov na rovnakej úrovni. Tieto spätné väzby by mali byť pravidelne vyhodnocované a spojené s odmeňovaním a povýšením lídrov.

Prevencia je aj v tomto prípade lepšia, než riešenie následkov. Ak už narcis na svojom vedúcom mieste raz sedí a transformuje, veľmi ťažko sa nájde sila, ktorá ho odtiaľ dostane. On sa totiž neustále utvrdzuje v presvedčení, že je neomylný a všetko robí správne, nejakí pätolízači čo by mu/jej to prisvedčovali sa k tomu vždy dokážu nájsť. Sú známe prípady, kedy demontáž narcistických lídrov bola tvrdým orieškom aj pre najvrcholovejšie vedenia zahraničných centrál slovenských aj českých spoločností, najmä Škandinávci z toho boli vyslovene šokovaní…

Autori nižšie citovaného článku z ktorého vychádzajú tieto riadky píšu: „Až kým nezačneme rozlišovať medzi narcistickými lídrami, ktorí vidia spoločnosti ako prostriedok na dosiahnutie svojich cieľov, a transformačnými lídrami, ktorí vidia seba ako prostriedok na dosiahnuť ciele spoločnosti, budeme mať lepšiu šancu na vytvorenie zdravých a prosperujúcich organizácií a spoločnosti.“ To je možno skvelý podnet na zváženie aj v nadchádzajúcich voľbách, ale aj pri obsadzovaní manažérskych pozícií.

Voľne podľa:

O’Reilly, C. A., & Chatman, J. A. (2020). Transformational Leader or Narcissist? How Grandiose Narcissists Can Create and Destroy Organizations and Institutions. California Management Review, 62(3), 5–27. https://doi.org/10.1177/0008125620914989

.

Dlho sme v našom občasníku nemali žiadnu obludu, tak to ideme skúsiť napraviť a dáme priestor obludám z najväčších – drakom. Zistili sme totiž, že v poslednom čase sa aj na Slovensku rozmohla samodiagnostika duševného zdravia pomocou aplikácie, z ktorej vám ako výsledok vyjde, ktorí a akí zlí draci ho ohrozujú a akým spôsobom si s nimi poradiť a skrotiť ich. A áno, stretli sme sa aj so snahami využiťt ieto postupy v rámci výberu zamestnancov.

Najprv pár slov o pôvodcovi celej koncepcie. Daniel Amen je americký psychiater, ktorý sám seba radšej označuje ako neuropsychiatra a ktorý je známy množstvom celebritných klientov (len tak námatkovo: Kardashianky, Justin Bieber, športovci Paul Kariya (NHL), Tom Dempsey (NFL)), ale aj množstvom napísaných kníh a finančne vysoko úspešnou klinikou, ktorá je nielen centrom liečby, ale aj biznisu s knihami, výživovými doplnkami a všetkým podobným, čo súvisí so zdravím mozgu a duše. Špecialitou, ktorá sa na klinike využíva dlhodobo je metóda zobrazovania mozgu nazývaná SPECT (single photon emission computed tomography), ktorá tvorí základ diagnostiky toho, čo je s mozgom v neporiadku. Amen tvrdí, že jeho metóda môže byť použitá na identifikáciu neurochemických nerovnováh, ktoré sú základom mnohých duševných chorôb, vrátane ADHD, úzkosti, depresie a porúch pozornosti.

Skrytí draci sú jedným z nástrojov na podporu toho všetkého. Autor tvrdí, že náš mozog je neustále ovplyvňovaný skrytými silami, ktoré nazýva drakmi. Draci sú metaforou pre traumy, negatívne myšlienky, zlé návyky, závislosti, reklamy, sociálne médiá a ďalšie faktory, ktoré nám kradnú šťastie, kazia vzťahy a sabotujú naše zdravie. Daniel Amen rozdeľuje drakov do šiestich kategórií:

1. draci z minulosti
2. draci reprezentujúci vplyv iných ľudí na váš život,
3. draci automatických negatívnych myšlienok,
4. draci zlých návykov,
5. draci ovplyvňujúci schémy vášho myslenia ako sú reklama, správy či sociálne siete a 
6. draci závislostí škodiacich vášmu zdraviu, majetku aj vzťahom.

Každá kategória obsahuje niekoľko typov drakov s rôznymi charakteristikami a spôsobmi prejavu, v konečnom dôsledku sa počet drakov blíži počtu Pokémonov.

Na stránke autorovej kliniky môžete vyplniť test, na základe ktorého sa môžete dozvedieť, ktorý drak vás ako silne ovplyvňuje a čo by ste s tým mali robiť. Obvykle Vám vyjde, že by ste si mali minimálne zakúpiť nejaké publikácie, prečítať si čo tam odporúčajú, zakúpiť si autorom navrhnuté výživové doplnky na podporu správnej činnosti mozgu. V prípade vážnejších problémov by ste mali navštíviť špecialistu, ideálne na ich klinike, kde by stesi mali nechať urobiť SPECT diagnostiku, ktorá stojí vrátane konzultácie s lekárom „iba“ 4990 USD.

Mimochodom, nikde v publikáciách Dr. Amena, ani na webovej stránke sme nenašli žiadnu zmienku o tom, že by sa takéto veci mohli využívať prediagnostiku vo výbere zamestnancov, čiže kto sa o niečo podobné pokúša, robí to rýdzo z vlastnej iniciatívy. Originálna koncepcia je vlastne (podobne ako publikácie napr. Daniela Golemana, Jordana Petersona, Stephena Coveyho či kedysi populárne knihy o Silvovej metóde) návodom na laickú svojpomoc s duševnými problémami, vcelku sugestívne čitateľov presviedčajúci, že nejakými určite trpia, navyše kombinovaný s masívnou podporou ďalších komerčných aktivít.

Ako základný návod na riešenie problémov ponúka koncepcia praktické nástroje na rozpoznanie a zvládnutie drakov. Medzi ne patria:

• spoznávanie vlastnej histórie a rodinného pôvodu
• identifikovanie a prekonávanie automatických negatívnych myšlienok (ANTs)
• vytváranie zdravých návykov a rutín
• odolávanie manipulácii reklamou a inými sociálnymi médiami
• liečenie závislostí pomocou 12-krokového programu mozgového zdravia a posilňovanie prefrontálnej mozgovej kôry (PFC), ktorú autor nazýva drakom krotiteľom – čo je v podstate kontrola ľudského správania mysleníma vôľou. 

Dr. Amen tvrdí, že jeho metóda je založená na vedeckom výskume a klinickej praxi, snaží sa najmä v súvislosti s využívaním SPECT publikovať aj vo vedeckých časopisoch, kde sa ale stretáva so silným odporom psychiatrov a neurológov, na druhej strane je podporovaný výrobcami prístrojov zobrazujúcich procesy v mozgu a nervoch. Taktiež používa príbehy svojich pacientov ako príklady úspešného použitia jeho metódy. Tvrdí tiež, že jeho metóda pomôže ľuďom cítiť sa šťastnejšími, pokojnejšími a viac ovládať svoj vlastný osud.

Medicína založená na dôkazoch však má voči jeho diagnostike a liečbe viacero výhrad:

Daniel Amen neposkytuje dostatočné dôkazy o účinnosti SPECT ako metódy diagnostiky a liečby duševných porúch, resp. tie ktoré poskytuje sa odborníkom javia ako nepresvedčivé. SPECT je kontroverzná technika, ktorá nie je široko akceptovaná ani odporúčaná odbornými organizáciami. Nie je jasné, ako autor interpretuje výsledky SPECT a aké sú jeho kritériá pre hodnotenie zmien v mozgovej aktivite. Kým v niektorých prípadoch môžu podobné metódy pomôcť s odhalením mozgového pozadia zhoršenej schopnosti sústrediť sa (napríkladu športovcov, ktorých hlava bola vystavovaná úderom či nárazom), inde sú vzťahy medzi procesmi v mozgu a duševnými problémami preskúmané len veľmi málo a nedá sa z nich vyvodzovať nič o príčinách, prognóze a podobne. Kritici obviňujú Dr. Amena že SPECT využíva ako akési woodoo, ktoré legitimizuje jeho diagnózy a navrhnuté liečby, bez toho, že by k tomu bol dostatok vedeckých podkladov. 

Autor používa metaforu drakov na zjednodušenie komplexných psychologických procesov. Toto môže byť užitočné pre laikov aby sa im lepšie dala vysvetliť povaha ich problému, ale môže tiež viesť k zavádzaniu, stereotypizácii alebo stigmatizácii ľudí s duševnými problémami. Nie je jasné, ako autor definuje jednotlivé typy drakov a aké sú ich vzťahy medzi sebou. Niektorí draci sa môžu prekrývať alebo byť spôsobení inými faktormi než tými, ktoré autor uvádza. Každopádne, ide o niečo úplne iné, než vedeckým konsenzom vytvorené klasifikácie duševných chorôb a porúch.

Autor neposkytuje dostatočné dôkazy o účinnosti svojich nástrojov nazvládnutie drakov. Niektoré z nich sú založené na bežných psychoterapeutických prístupoch, ako je kognitívno-behaviorálna terapia, EMDR, mindfulness alebo 12-krokový program, ktorý v pozmenenej podobe využívajú rôzne abstinentské organizácie. Tieto prístupy majú určitú podporu v literatúre, ale nie sú univerzálne účinné ani nevyhnutné či využiteľné pre každého. Autor neuvádza, pre koho a za akých podmienok sú jeho nástroje vhodné alebo kontraindikované. Autor tiež neuvádza, aké sú potenciálne riziká alebo vedľajšie účinky týchto terapeutických nástrojov tobôž pri snahe využiť ich svojpomocne.

Dr. Amen sa opiera o svoju autoritu a popularitu ako psychiatra a spisovateľa, aby presvedčil čitateľov o hodnovernosti svojej metódy, sám sa vlastne stal mediálnou celebritou. Kritiku seba a svojich metód vyhlasuje za závisť voči svojmu úspechu. Používa anekdotické príbehy svojich pacientov,ktoré nemusia byť reprezentatívne ani overiteľné, „skromne“ zabúdajúc spomenúť,že veľká časť mentálnych problémov sa do jedného roka zlepší sama od seba. Rovnako tiež nekriticky propaguje svoje produkty a služby, ako sú knihy, doplnky výživy, aplikácie alebo kliniky. Toto môže byť považované za konflikt záujmov alebo neetickú reklamu.

V roku 2012 vydala americká Národná akadémia vied správu, v ktorej kritizovala Amenove diagnostické a liečebné postupy. V správe sa uvádza, že „neexistujú žiadne dôkazy, ktoré by podporovali tvrdenia Dr. Amena, že SPECT zobrazovanie mozgu môže byť použité na identifikáciu neurochemických nerovnováh, ktoré sú základom duševných chorôb.“ Správa tiež uvádza, že „neexistujú žiadne dôkazy, ktoré by podporovali tvrdenia Dr. Amena, že ním navrhované liečebné postupy, ako sú výživové doplnky na podporu zdravia mozgu, sú účinné pri liečbe duševných chorôb.“

Napriek kritike aj snahám o osvetu, Amenove metódy sú stále populárne. Jeho klinika v Kalifornii, kde poskytuje svoje diagnostické a liečebné postupy stále prosperuje, jeho knihy sa stali bestsellermi a on sám vystupoval v mnohých televíznych reláciách. Výborne sa predávajú doplnky pre zdravý mozog obsahujúce širokú škálu zložiek, vrátane omega-3 mastných kyselín, vitamínov, minerálov ,bylín a aminokyselín. Amen tvrdí, že tieto zložky sú potrebné pre normálnu funkciu mozgu a že môžu pomôcť zlepšiť príznaky rôznych zdravotných stavov.

Ktovie, možno v budúcnosti sa ukáže, že SPECT či iné zobrazovacie metódy mozgu naozaj vedia pomôcť pri diagnostike duševných ochorení, tak ďaleko však súčasná veda ešte nie je. Tu aj inde, ide o klasickú marketingovú zmes zdraviu prospešných zásad či látok s presvedčivo servírovanými nepodloženými a neoverenými výrokmi, technikami a postupmi.

Samozrejme, žijeme v demokracii a slobode, každý smie veriť čomu chce, každý sa môže svojpomocne diagnostikovať a zhodnotiť stav svojich drakov, liečiť sa, jesť doplnky či iným spôsobom byť strojcom vlastného šťastia. Amen s ním.

Len prosím, do výberu zamestnancov to neťahajme!

Predstavte si, že idete na pohovor do firmy, ktorá vás zaujíma. Miesto toho, aby ste sa stretli s ľudským personalistom, dostanete mobilnú aplikáciu, ktorá vám položí šesť otázok a požiada vás, aby ste na ne odpovedali pred kamerou. Zatiaľ čo hovoríte, aplikácia analyzuje vaše výrazy tváre
a určuje, aké kompetencie máte. Na základe toho vám pridelí skóre, ktoré rozhodne o tom, či budete prijatí alebo nie.
Znie to ako sci-fi? Nie je to tak daleko od reality. Skupina vedcov z Taiwanu tvrdí, že vyvinula systém, ktorý dokáže automaticky predpovedať kompetencie uchádzačov o prácu podľa ich výrazov tváre. Systém využíva umelú inteligenciu (AI) a spracovanie obrazu, aby rozpoznal
mikrovýrazy tváre, ktoré súvisia s budúcim správaním uchádzačov.
Mikrovýrazy sú krátke a nevedomé pohyby svalov tváre, ktoré odhaľujú skutočné zámery a emócie človeka. Napríklad, ak sa niekto usmieva, ale jeho oči sa nezúžia, môže to znamenať, že sa usmieva len zdvorilo alebo falošne. Ak sa niekto zamračí, ale jeho ústa sa nezakrivia nadol,
môže to znamenať, že je frustrovaný alebo nespokojný. Tieto signály sú ťažko viditeľné pre ľudské oko, ale AI ich dokáže zachytiť a interpretovať.

Mikrovýrazy sa vedecky študujú už niekoľko desaťročí. Je najmä zásluhou amerického
psychológa Paula Ekmana, ktorý sa emocionálnym výrazom venuje celú svoju vedeckú kariéru,
v posledných desaťročiach s dôrazom na odhaľovanie klamstva a podvodu na základe
vonkajších znakov. Ekman sa dlhodobo zaoberal štúdiom sociálnych aspektov lži, dôvodov,
prečo ľudia klamú a prečo ich často neznepokojuje že by sa ich klamstvo niekto pokúsil odhaliť.
O detekciu klamstva sa začal zaujímať počas svojej klinickej práce. Ako podrobne opisuje v svojej
knihe Telling Lies, pacientka, ktorú sa podieľal na liečbe, poprela, že je samovražedná, aby mohla
opustiť nemocnicu. V rámci tejto snahy začal preskúmavať videonahrávky rozhovorov, aby
študoval výrazy tváre ľudí pri klamaní. V rámci výskumného projektu spolu s Maureen O’Sullivan,
nazvaného Wizards Project (predtým nazvaného Diogenes Project), Ekman podal správu aj
o mikrovýrazoch tváre, ktoré by sa mohli použiť na pomoc pri zisťovaní lži. Viaceré jeho zistenia
a tvrdenia sa stali základom mnohých kontroverzií vo vede, aj voči nemu osobne sa v 60. a 70.
rokoch dosť demonštrovalo, najmä kvôli presadzovaniu názorov, že prejavy emócií sú
univerzálne. Po testovaní schopností celkom 20 000 ľudí z rôznych oblastí života našiel iba 50
ľudí, ktorí mali schopnosť rozpoznať klamstvo bez predchádzajúceho tréningu. Jeho firma
následne začala ponúkať tréningy odhaľovania klamstva a interpretácie mikrovýrazov, čo sa
taktiež stalo zdrojom kritiky, vychádzajúcej z konštatovania, že ľudské schopnosti vizuálne
odhadnúť klamstvo sú veľmi obmedzené. Videozáznam a algoritmy vyhodnocovania výrazov
tváre by však tieto obmedzenia mohli dokázať prekonať.

Systém využitý na Taiwane sa opiera o teóriu behaviorálnej ekológie tvárových prejavov (BECV), ktorá predpokladá, že tvárové prejavy nie sú len odrazom vnútorných pocitov, ale aj nástrojmi na ovplyvňovanie sociálnych interakcií. Podľa tejto teórie sa ľudia neusmievajú len preto, že sú šťastní, ale aj preto, že chcú navodiť priateľskú atmosféru. Podobne sa ľudia nemračia len preto, že sú smutní, ale aj preto, že chcú vyjadriť nesúhlas alebo nespokojnosť.

Systémbol testovaný na 298 nových zamestnancoch globálnej spoločnosti z oblasti informačných a komunikačných technológií, ktorí absolvovali asynchrónny video-rozhovor (AVI) pred nástupom do práce. V rámci AVI museli odpovedať na šesť otázok zameraných na šesť kompetencií: vytrvalosť, otvorenosť, iniciatíva, inovácia, kritické myslenie a riskovanie – je celkom zaujímavé, že čestnosť a úprimnosť čoby z hľadiska mikrovýrazov najpreskúmanejšie kvality si medzi nimi svoje miesto nenašli. Uvedené kompetencie boli definované spoločnosťou ako dôležité pre jej digitálnu transformáciu.

Výrazy tváre nádejných zamestnancov boli zachytené a spracované pomocou metódy histogramu orientovaných gradientov (HOG) a podporného vektorového stroja (SVM)na detekciu a extrakciu tvárových príznakov. Tieto príznaky boli potom klasifikované pomocou konvolučnej neurónovej siete (CNN), ktorá predpovedala skóre každej kompetencie u každého z nich. Tieto skóre boli neskôr v rámci validizačnej procedúry porovnané so skóre, ktoré dostali uchádzači v každej posudzovanej kompetencii odsvojich nadriadených po trojmesačnej skúšobnej dobe. Jedny (mikrovýrazy) aj druhé (hodnotenie kompetencií nadriadenými) údaje od polovice z tristo zamestnancov poslúžili systému ako tréningový súbor, na ktorom si model vytvoril vzťahy medzi nimi, teda vlastne spájal prvky mikrovýrazov s hodnoteniami kompetencií a nachádzal medzi nimi súvislosti. Naučené vzťahy následne uplatnil v ďalších dvoch skupinách: testovacej a validačnej.

Výsledky ukázali, že systém dosiahol vysokú presnosť a prediktívnu validitu pri predpovedaní reálnych kompetencií uchádzačov podľa ich výrazov tváre. Bol schopný vysvetliť 65 až 74 percent variability neskorších hodnotení nadriadenými a dosiahol vyššiu koreláciu s tréningovým výkonom uchádzačov než tradičné nástroje výberu zamestnancov, ako sú štruktúrované rozhovory, testy osobnosti alebo metódy využívané v assessment centrách. Systém tiež minimalizoval vplyvy rôznych druhov predsudkov pri hodnotení uchádzačov.

Samozrejme, ide o ďalšiu z prvých lastovičiek nových technológií prichádzajúcich do výberových procedúr, ktorých potenciál je vhodné sledovať, nie nutne však musia byť ihneď akceptované. V prípade tejto napríklad zatiaľ nie je úplne jasné, čo vlastne neurónová sieť do súvislosti s hodnotením kompetencie dáva – je to nadšenie, úprimnosť pri tom ako o nich uchádzač rozpráva, alebo niečo celkom iné? To v tejto chvíli nevieme, rovnako nevieme, či je systém citlivý na to aby bol oklamaný kontrolou tvárových prejavov aj niekoľko ďalších dôležitých vecí. Alebo, niektoré kultúry či inak definované podskupiny ľudí(Asperger?) môžu mať iné normy pre tvárové prejavy a systém by mohol byť neprispôsobivý na ich rozdiely.

Taktiež asi nie je vhodné úplne ignorovať obsah vypovedaných slov, ako sa to v tomto systéme deje (v ňom, jednoducho povedané, nezáleží na tom, kto čo hovorí, ale ako sa kto tvári). Nakoniec, spomínaný Paul Ekman, keď vystupoval ako svedok v prípade vyšetrovania bývalého prezidenta USA Billa Clintona v afére Lewinská sám tvrdil, že dokázal zistiť, že bývalý prezident Bill Clinton klamal, pretože použil dištancujúci jazyk – teda nie na základe analýzy videozáznamu a mikrovýrazov na ňom.

Napriek týmto obmedzeniam je tento systém určite zaujímavým príspevkom do oblasti AI aplikovaných na spracovanie tvárových prejavov. Ukazuje, že AI dokáže nielen rozpoznávať emócie z tvárí ľudí, ale aj využiť túto klasifikáciu pre predpoveď ich budúceho správania v pracovných a sociálnych situáciách. Tento systém by mohol byť jedným z prvých krokov k vytvoreniu inteligentnejších a efektívnejších nástrojov na výber personálu, ktoré by mohli pomôcť firmám nájsť najlepších kandidátov pre svoje potreby. Očakáva sa, že v krátkej dobe nastúpi do výberu zamestnancov veľa nových moderných technológií a že práve v tejto oblasti (kvôli ekonomickým dopadom výberu) bude revolúcia v psychodiagnostických metódach rýchlejšia než v iných oblastiach psychológie.

Voľne podľa:
Su, YS., Suen, HY. & Hung, KE. Predicting behavioral competencies automatically from
facial expressions in real-time video-recorded interviews. J Real-Time Image Proc 18,
1011–1021 (2021). https://doi.org/10.1007/s11554-021-01071-5

Cieľ:

Vybaviť účastníkov základnými zručnosťami pre vedenie štruktúrovaného behaviorálneho rozhovoru, ktorý je jednou z najúčinnejších metód výberu vôbec. Poskytnúť metodiku vedenia takéhoto rozhovoru, hodnotenia jeho výstupov, ako aj otázok využiteľných pri postihovaní štyroch najdôležitejších pracovných kompetencií:

• Rozumových schopností (má ich tento uchádzač dostatočné na to, aby správne posudzoval situácie, ktoré v práci môžu nastať a dokázal rozhodovať s primeranou kvalitou?)
• Integrity (môžem sa spoľahnúť, že bude čestný, bezproblémový, s dobre predvídateľným správaním?)
• Pracovitosti (doba tlačí na produktivitu, môžem od uchádzača očakávať aspoň priemerné pracovné nasadenie? Vytrvá v ňom dlhodobo, aj keby podmienky neboli priaznivé?)
• Bezproblémovej spolupráce a medziľudskýchvzťahov (nejde o toxického človeka, znehodnocujúceho vlastný pracovný výkon tým, že je schopný znechutiť viacero ľudí okolo seba? Dokáže podporovať ostatných, nezištne povýšiť tímové ciele nad vlastné?)

Obsah:

• Stručne: hlavné praktické zásady vedenia štruktúrovaného behaviorálneho rozhovoru.
• Príprava rozhovoru, určenie typických pracovných kompetencií a spôsobov ich postihovania, tvorba otázok relevantných pre jednotlivé kompetencie, prepojenie rozhovoru s kompetenčným profilom pracovného miesta.
• Minulé pracovné správanie uchádzača ako hlavný zdroj informácií o jeho budúcom pracovnom správaní. Problematika dôkazu a protidôkazu kompetencie.
• Technika STAR, iné spôsoby rozvíjania odpovedí uchádzača.

• Ťažisko: Nácvik tvorby otázok ku štyrom najdôležitejším kompetenciám.
• Interaktívny nácvik vedenia štruktúrovaného behaviorálneho rozhovoru a hodnotenia výstupov z neho,
• Zásady záverečného zhodnotenia rozhovoru, kvalifikovaný odhad kompetencií uchádzača.

Tréningové metódy:

Interaktívny tréning s aktívnym zapojením účastníkov, kde sa informačná zložka prekrýva s použitím hrania rolí, nácvikových zážitkových metód (ktoré sú modifikované tak, aby boli čo najbližšie reálnemu prostrediu účastníkov), štruktúrovaných diskusií, sebareflexie a sebapoznávania. Interaktívne techniky sú doplnené o krátke teoretické vstupy, videoukážky a ilustrácie.

Účastníci získajú osvedčenie o absolvovaní tréningu.

Miesto: Cukrová 14, Bratislava, ACSS, spol. s r.o., zasadačka na prízemí vpravo

Dátum a čas:  6.4.2023 9:00-15:30

Lektor: PhDr. Martin Jakubek, PhD.

Cena: 200 Eur /1 školiaci deň/ 1 účastník (+DPH), pre mimofiremných zákazníkov možnosť zľavy.

– cena zahŕňa účasť na školení, školiace materiály, kávu a občerstvenie

– cena nezahŕňa obed, dopravu, ubytovanie

Prihlášky:

Môžete vyplniť v prihlasovacom formulári alebo napísať na adresu mayako@mayako.sk.

Významné zľavy (až 60% z ceny) pre:

• Personalistky/personalistov na rodičovskej dovolenke (obmedzený počet miest)
• Nezamestnaných absolventov magisterského štúdia psychológie (potrebou predložiť potvrdenie vás nebudeme zaťažovať, ale očakávame korektný prístup)

O podporu až 100% financovania môžete skúsiť šťastie a požiadať aj tu, avšak minimálne 21 dní pred zahájením kurzu.

• 

Ľudská osobnosť je ustálený systém myslenia, cítenia a správania, ktorý sa prejavuje konzistentne v rôznych životných situáciách a v rôznom čase. Ak sa pred nami niekto prejaví ako odvážny, nie je to síce zárukou, že v podobnej situácii o päť rokov prejaví presne rovnakú odvahu, ale so zvýšenou pravdepodobnosťou sa niečo podobné očakávať dá. To isté sa môže týkať spoločenskosti, zmyslu pre detail, pragmatického realizmu aj mnohých ďalších vlastností. Zjednodušene sa dá konštatovať, že osobnosť = hustota správania a že čím výraznejšie sa nejaká črta u danej osoby prejavovala v minulosti a prejavuje v prítomnosti, tým je vyššia pravdepodobnosť, že sa v súlade s ňou bude správať aj v budúcnosti. Toto našťastie neznamená, že by sa všetci silní extroverti správali úplne rovnako, ale len vyššiu pravdepodobnosť toho že budú extrovertne reagovať aj na budúce situácie, pričom jednotlivých prejavov je v rámci tejto črty stále na výber veľké množstvo.

Súčasná psychologická veda sa ustálila na názore, že hlavných čŕt, podľa ktorých je možné ľudskú osobnosť popísať je päť: Neurotizmus, Extroverzia, Otvorenosť voči skúsenosti, Prívetivosť a Svedomitosť (nechajme teraz bokom otázku, či je Čestnosť/pokora samostatnou črtou, alebo kombináciou faciet predchádzajúcich). Rovnako je zhoda na tom, že ich nechápeme ako buď/alebo vlastnosti, ale že ich vnímame ako kontinuum, kde v zhode so zákonitosťami bioštatistiky je väčšina ľudí blízko stredu jednotlivých dimenzií (čo sa spravidla vyjadruje percentilom, hodnotou znamenajúcou koľko percent ľudí daného pohlavia a vekovej skupiny má danej vlastnosti viac alebo rovnako, než diagnostikovaná osoba.

Zmyslom každej diagnostiky je, aby sme vedeli vysloviť predikciu. Informácia o tom, že niekto je introvert, alebo že jeho Svedomitosť je vysoká nám sama o sebe nie je príliš užitočná bez toho, aby sme si vedeli predstaviť, čo na jej základe môžeme očakávať – vo vzťahu, v práci, v športovom tíme, ale aj inde. Nie je príliš pravda to, čo o sebe tvrdia viacerí kandidáti, že sú v súkromí odlišní než v zamestnaní. Resp. môže to tak byť, ale za cenu, že či v jednom alebo druhom prostredí sa budú cítiť neautenticky, čo ich bude v zvýšenej miere vyčerpávať.

Preto je dobrou a zabehanou praxou psychologických výskumov hľadať súvislosti osobnostných čŕt s reálnymi údajmi a udalosťami zo života skúmaných osôb či ich inými kvalitami a štatisticky potvrdzovať/vyvracať ich vzťah. Tejto problematike sa dlhodobo venuje americký psychológ John Soto, autor viacerých dotazníkov nameranie osobnostných čŕt. Vo veľmi široko zameranom výskumnom projekte ho zaujímalo jednak či sa podarí zreplikovať (overiť) výskumné zistenia o podobných vzťahoch z minulosti a taktiež aj to, že či tie ktoré sa ukážu ako platné, sú platné bez ohľadu na pohlavie, vek, rasu, alebo len pre niektoré podskupiny, teda či ich môžeme chápať ako všeobecné pravdy.  Replikácia dopadla (na rozdiel od iných oblastí psychológie) pomerne úspešne, takže sa dalo konštatovať, že existujúca odborná literatúra poskytuje primerane presnú mapu toho, ako Big Five vlastnosti súvisia s následnými životnými výsledkami.

V ďalšom uvádzame prehľad tých vzťahov, ktoré sa preukázali ako generalizované, t.j. existujúce bez ohľadu na pohlavie, vek alebo etnicitu pokusných osôb. Zoradili sme ich podľa sily pre jednotlivé vlastnosti. Prípadné znamienko (-) znamená reverzný vzťah, teda napríklad čím je menej extroverzie, tým väčšia šanca je že človek bude odťažitý. Vzťahy bez znamienka sú plusové, t.j. čím silnejšia je daná črta Big Five, tým je príslušná kvalita pravdepodobnejšia.

Okrem týchto potvrdených vzťahov, uvádzame ešte ďalšie, tak ako ich psychologička Marion Spengler z univerzity v nemeckom Tübingene sumarizovala podľa štyroch hlavných oblastí: vzdelávanie, práca, zdravie a vzťahy a publikovala v Encyclopedia of Personality and Individual Differences.  V tomto prípade budeme využívať znamienka (+) aj (-), ich počet bude znamenať silu vzťahu. Pochopiteľne, za každým jednotlivým znamienkom sa skrýva veľa rôznych  výskumov, spravidla špecifickejšieho charakteru – takže napríklad za (+) vo vzťahu prívetivosti a objektívnych parametrov zdravia je fakt, že u prívetivých ľudí je nižšie riziko artritídy, a viacero ďalších čiastkových zistení. O tom podrobnejšie niekedy nabudúce.

Pre adekvátne porozumenie nižšie zobrazeným tabuľkám prikladáme ešte dve vysvetlivky:  

• SAT = Scholastic Aptitude Test, test slovných schopností, kritického a matematického myslenia používaný pri prijímaní na vysoké školy v USA
• GPA = niečo ako priemer stredoškolských alebo vysokoškolských známok.

• 

• 

• 

• 

• 

Stručne povedané na záver, osobnostné črty a individuálne rozdiely zodpovedajú za podstatné rozdiely v rôznych reálnych výsledkoch v rôznych oblastiach ľudského života, a to na všeobecnej aj vysoko konkrétnej (je napríklad potvrdený vzťah svedomitosti a frekvencie čistenia zubov) úrovni . Výskum v mnohých oblastiach ukázal, že osobnostné črty majú dôležité dopady počas celého života (napríklad rodičovské hodnotenia svedomitosti u svojich detí predpovedali ich dlhovekosť ešte po 60 rokoch), a preto ich dopady môžeme považovať nielen za početné, ale aj za veľmi dlhodobé a samozrejme mimoriadne dôležité.

V minulom čísle sme písali o predikcii dispozície k vyhoreniu na základe analýzy množstva kortizolu vo vlasoch (článok tu), biologických premenných s potenciálom využitia v pracovnom svete a so súvislosťou k obvyklým činnostiam HR je však oveľa viac. Jednou z prominentných je variabilita srdcovej frekvencie (v anglickom origináli HRV – heart rate variability).

Čo to je? Veľmi jednoducho povedané, premenlivosť v tom, či vaše srdce bije rýchlo alebo pomaly a aký veľký je približne rozdiel medzi rýchlou a pomalou prácou srdcového svalu. Každý si vie vybaviť ako asi vyzerá EKG krivka, zdravotníci vedia aj o tom, že na nej srdce opakovane kreslí písmená QRS. HRV sa najčastejšie definuje ako zmena v čase, ktorý prejde kým sa krivka dostane z jedného vrcholu R do nasledujúceho. Laikom postačí informácia, že je to interval, ktorý ubehne medzi dvomi údermi srdca a najmä premenlivosť tohto intervalu v dlhšom časovom období.

Dobrá vs. zlá HRV? Čím viac činnosť srdca korešponduje s nárokmi situácie, tým lepšie. Inými slovami, čím pomalšie bije v pokojných a oddychových podmienkach a do čím vyšších obrátok sa z tohto pokoja dokáže bez problémov dostať ak je to potrebné, tým lepšie. Dobrá je teda vysoká HRV, naopak, to že srdce bije v podstate veľmi podobnými rýchlosťami bez ohľadu na pokojný či aktívny stav,  môže byť znakom významných problémov.

Na matematické vyjadrenie HRV sa používa niekoľko rôznych indexov, poväčšine príliš zložitých na to, aby sa rátali laicky. Jeden z najpoužívanejších je RMSSD, či už v surovej alebo logaritmickej podobe. V produktívnom veku (okolo 40 r.) sa priemer pohybuje okolo 40,v logaritmizovanej verzii v rozmedzí 70 až 75. Rozdiely medzi ženami a mužmi sú zanedbateľné, naopak, s vekom HRV klesá – v podstate už od 15 rokov (surový priemer tesne pod 80) až do cca 65 (surový priemer okolo 25), kedy sa stabilizuje. Iným indexom je SDNN, využívaný najmä pro celodennom meraní.

Ako to zistíme? Na rozdiel od minulosti nie je kvôli tomu nutné chodiť do kardiologickej ambulancie, zvládnu to aj pokročilejšie wearables ako smarthodinky či fitness náramky. Presnosť merania síce nie je úplne rovnaká, ale väčšina súčasných masovo predávaných zariadení ju vykazuje na uspokojivej úrovni.

Prepojenie na telesné zdravie

S čím HRV súvisí na úrovni telesného zdravia? Nízka HRV je obvykle znakom celkovo problematického zdravia, avšak jednoznačne najsilnejší vzťah má ku kardiovaskulárnym problémom. U starších ľudí zvyšuje riziko neprežitia cievnej príhody, taktiež v celkovej populácii súvisí s vyšším výskytom srdcocievnych ochorení celkove. Okrem toho je znížená aj pri mnohých ďalších chorobách, od diabetickej neuropatie až pochronický únavový syndróm. Toto všetko je dôležité, avšak ide skôro námety pre lekárske vyšetrenia než akékoľvek opatrenia v pôsobnosti ľudských zdrojov.

Psychofyziologické súvislosti HRV

Aj pri tejto fyziologickej premennej nachádzame silné prepojenie na problematiku emocionality a stresu. Keďže na riadení činnosti srdca sa vo veľkej miere podieľa autonómny nervový systém, je zrejmé, že do hry vstupuje aj naša psychika. HRV jednoducho v značnej miere súvisí s citovým vzrušením. Zistilo sa, že vysokofrekvenčná aktivita (teda situácie kedy srdce bije rýchlo) klesá v podmienkach akútneho časového tlaku a prežívaného emocionálneho napätia, aj pri silnejších úzkostných stavoch, čo pravdepodobne súvisí so zameranou pozornosťou a útlmom motorického pohybu. Toto celé je ešte vystupňované u ľudí trpiacich posttraumatickou stresovou poruchou,u nich navyše sú častejšie zastúpené úseky s pomalou činnosťou srdca,takže je celková variabilita ešte nižšia. Vedcom z Hong Kongu sa podarilo vytvoriť algoritmus schopný na základe HRV predpovedať, či sa daná osoba cíti štastne alebo smutno…

Vlastne sa jedná o to, ako sa mentálny stav človeka odráža v regulácii sympatického a parasympatického nervového systému, kde HRV je akýmsi indexom, ktorý kombinuje ich vplyv. Vyššia HRV (= silnejšia aktivita parasympatiku) súvisí s účinnou reguláciou vlastných citových stavov, vrátane schopnosti poradenia si s negatívnymi emóciami. Taktiež sa popisuje pozitívny vzťah k rozhodovaniu či schopnosti účinne narábať so svojou pozornosťou a presúvať ju podľa potreby, či najmä nedopustiť, aby z nej „ujedali“ zažívané napätia. Vo viacerých výskumoch pokusné osoby  s vyššou pokojovou HRV (to je premenná čo meria najmä krátkodobé zmeny HRV) dosahovali lepšie výsledky pri rôznych výkonových úlohách, ako je dlhodobo udržiavaná pozornosť, pracovná pamäť, schopnosť potlačiť a ignorovať informáciu nepodstatnú pre riešenie úlohy a kognitívna flexibilita. Ojedinelým zistením je, že vyššou HRV sa môžu vyznačovať osoby s hraničnou poruchou osobnosti.

Naopak, nízka HRV sa vo viacerých výskumoch potvrdila ako spojená s prežívaním nadmernej úzkosti a nižšou kvalitou rozhodovania. V emocionálnom prežívaní týchto ľudí sa často objavujú frustrácie a depresívne obsahy, sú u nich pravdepodobnejšie takmer všetky poruchy úzkostného okruhu. Nižšie hodnoty HRV sa potvrdili aj u viacerých psychóz.

Sumárne, HRV dokáže celkom úspešne predpovedať nielen emocionálnu reaktivitu a prípadné horšie zvládanie stresu či pripravenosť vyhorieť, ale aj horší výkon v kognitívnej oblasti (hoci je dosť pravdepodobné, že tento je spôsobený skôr interferenciou citov do rozmýšľania a rozhodovania než nižšou kognitívnou kapacitou ako takou). Okrem lekárskych vied sa stala obľúbenou premennou vo výskume zákazníckej skúsenosti, napríklad pri hraní počítačových hier a veľa výskumov prebehlo aj v oblasti pracovnej psychológie.

HRV a pracovné prostredie

V roku 2018 publikovali fínski psychológovia prvú významnejšiu metaštúdiu z tejto oblasti, zovšeobecňujúcu výsledky viacerých výskumov, ktoré prebehli v reálnom pracovnom prostredí, s reálnymi zamestnancami. Jednoznačným hlavným záverom bolo, že zvýšený pracovný stres bol spojený so zníženou HRV, konkrétne so zníženou aktiváciou parasympatiku. Pochopiteľne, v rámci problematiky sa objavilo aj viacero zaujímavých podtém, napríklad čo robí s HRV práca na smeny, či vplyv rôznych parametrov fyzického prostredia na HRV, ktorá bola v tomto prípade vnímaná ako najdôležitejší fyziologický indikátorpracovného stresu. Analýza HRV sa teda môže použiť ako informatívny marker fyziologických dopadov stresorov na pracovisku. Veľmi však záleží na spôsobe merania, lebo rôzne spôsoby merania a výpočtu príslušných parametrov sa vzťahujú k trochu odlišným fyziologickým parametrom.

Čo sa týka pracovného výkonu, v posledných rokoch sa objavujú zistenia, že by HRV mohla súvisieť aj s ním. Austrálski vedci potvrdili vzťah HRV nielen ku zdraviu, ale aj k efektivite pracovnéhovýkonu v tzv. taktických povolaniach (armáda, polícia, požiarnici). Na základe inšpirácie z oblasti športu sa skúmali a potvrdili vzťahy HRV a pracovného výkonu aj v iných fyzicky náročných povolaniach.

Je zrejmé, že HRV je ďalšou z premenných, ktoré majú nábeh na veľmi široké využitie nielen v medicíne či športe, ale aj v pracovnom svete. Dostupnosť a nízka cena meracích zariadení tomu napomáhajú. V oblasti obvyklých HR činností je HRV momentálne využiteľná najmä v oblasti starostlivosti o zamestnancov, má ale istý potenciálaj pre ich výber. Kým bude naplnený, bude však nutné aby sa stali dve hlavné veci: 1. mali by byť zhromaždené valídne poznatky o tom, že s pracovným výkonom naozaj súvisí, prípadne aj o tom, že dokáže predpovedať to, čo iné metódy nevedia plus vyriešené aj ako HRV merať spoľahlivo a vytvorené populačné normy; 2. mali by byť vyriešené etické otázky a súvislosti využívania údajov, ktoré dokáže HRV poskytnúť, nakoľko tieto môžu byť mimoriadne súkromného charakteru – a toto sa týka vlastne ich akéhokoľvek využitia. Dá sa však očakávať, že nebude trvať dlho a budúcnosť merania aj zisťovania v podmienkach oddelení ľudských zdrojov môže byť o niečo menej dotazníková a o niečo viac fyziologická.

Na stránkach tohto občasníka sme sa často venovali toxickým osobnostným črtám, najčastejšie označovaným ako Temná triáda, tetráda alebo Špinavý tucet (dirty dozen). Nemenej populárnou sa táto tematika stala aj v akademických kruhoch a za posledných desať rokov sa nakopilo množstvo údajov o tom, ako tieto problematické črty fungujú v práci, vzťahoch, sexuálnom živote, pri zdolávaní pandémie, ako súvisia s ľudskými záujmami, správaním na internete, atď. Stručný výpočet zistení v tomto smere zahŕňa vzťahy toxických čŕt k širokej škále averzívnych psychosociálnych dôsledkov, vrátane agresie a násilia, nízkej afektívnej empatii, silnej motivácii pre sebapresadzovanie, úspech, moc, peniaze a hedonizmus aj ku krátkodobému účelovému sexu, kontraproduktívnemu a nátlakovému správaniu na pracovisku, bezcitnému štýlu lásky charakterizovanému vysokou mierou nevery, aktívnym vyhľadávaním nových kontaktov, hravosťou, úžitkovým prístupom ku vzťahom, vyhýbavým štýlom vzťahovej väzby a preferenciou „jednorazoviek“ či „priateľstiev s výhodami“ aj k nezrelým obranných mechanizmom. Navyše, ako keby predchádzajúce zistenia neboli dostatočne sociálne averzívne, Temná triáda bola dokonca častejšie spájaná s páchaním „siedmich smrteľných hriechov“…

Zatiaľ čo tento výskumný trend priniesol značné množstvo zistení, ktoré nám umožňujú pochopiť negatívne stránky osobnosti, pozitívnejše dimenzie duševného života a ich individuálne a sociálne dôsledky neboli príliš preskúmané.

Ako istú kompenzáciu tohto trendu sa hlavne pozitívna psychológia usilovala orientovať na opak, nájdenie toho, čo je v ľuďoch dobré. Stavala pri tom najmä na výsledkoch z prelomu tisícročí, kedy veda odhalila veľké množstvo pozitívnych vlastností, ktoré do značnej miery určujú ľudské fungovanie, napr. pozitívne emócie, osobný rast a sebarealizácia, životná spokojnosť, odpustenie, silné stránky charakteru a pod. Napriek zásadným metodologickým problémom, s ktorými sa v súčasnosti pozitívna psychológia borí sa prejavili tieto snahy ako akademicky pomerne úspešné, pretože dokázali, že sa ľudská povaha netočí len okolo negativity a patológie,ale odráža aj pozitívnu stránku orientovanú na rast.

S myšlienkou na svetlú triádu osobnostných čŕt pôvodne prišla študentka psychológie na University of Western Ontario Laura Johnson. V jej chápaní boli tromi kľúčovými črtami empatia (ako rozumové pochopenie iných), súcit (ako citová spoluúčasť na tom čo iní prežívajú) a altruizmus (ako celkový záujem o dobro a šťastie iných bytostí).

Neskôr psychológovia Scott Barry Kaufman, David Yaden, Elizabeth Hyde a Eli Tsukayama identifikovali tri pozitívne črty, ktoré tvoria takzvanú „svetlú triádu„: Kantizmus (čestné, nevypočítavé zaobchádzanie s ľuďmi), humanizmus (váženie si dôstojnosti a hodnoty každého jednotlivca) a vieru v ľudstvo (čo znamená najmä veriť v základné dobro každého človeka). Tvrdia, že uvedené črty môžu pomôcť sociálnym vedcom pochopiť, ktoré aspekty existencie vlastne robia ľudí „dobrými“.

Tieto črty síce nie sú pravým opakom toxických vlastností,ale je možné ich vnímať ako istý kontrast. Všetci ľudia majú aj pozitívne, aj negatívne osobnostné vlastnosti, niektorí z nás majú nevýrazné jedny aj druhé, u iných jedny alebo druhé prevažujú, existujú aj takí ľudia, ktorí majú zastúpené výrazné črty z obidvoch strán.  Každý človek je jedinečný tým, ako sa jeho spôsoby myslenia, správania a temné črty prelínajú s jeho svetlými emóciamia črtami.

Kde sa v človeku berú temné či svetlé črty?

Výskumníci zistili, že existujú rozdiely v životných okolnostiach, ktoré by mohli byť základom pre osobnostné vlastnosti svetlej a tmavej triády. Napríklad je vcelku potvrdené, že vlastnosti tmavej triády sú spojené s väčšou nepredvídateľnosťou v detstve, agresivitou, morálnym úsudkom podľa toho čo je práve vyhovujúce, sebectvom, mocou a nezrelými obrannými štýlmi, zatiaľ čo u vlastností svetlej triády tomu bolo presne naopak. Nedá sa však jednoznačne tvrdiť, že čokoľvek z tohto, napríklad sebectvo v detstve je príčinou neskorších toxických čŕt – jedno i druhé môžu mať napríklad spoločný genetický základ. Taktiež je pravdou, že vyššiu úroveň toxických čŕt typicky častejšie nachádzame u mladších ľudí, mužov (čo by mohlo hovoriť napríklad o hormonálnych vplyvoch v pozadí), ale aj u konzumnejšie orientovaných osôb, čo by zasa bolo argumentom pre sociálne naučené správanie.  Ako tomu presne je sa zatiaľ nevie, pôvod temných aj svetlých čŕt je výskumným námetom do budúcnosti.

Bližší pohľad na svetlú triádu

Kantizmus

Toto slovo doteraz označovalo najmä filozofické názory Immanuela Kanta a jeho školy.  Podobne ako v prípade toxickej črty machavelizmu sa význam preniesol aj do psychológie osobnosti. V teórii Kantovej morálky sa nachádza koncept kategorického imperatívu, ktorý hovorí, že človek by sa mal správať tak, aby jeho činy boli základom pre univerzálne zákony. To znamená, že každé rozhodnutie by malo byť robené tak, aby sa dalo odporučiť všetkým ľuďom v každej situácii. Kant a jeho škola verili, že všetko konanie by malo byť založené na univerzálnych morálnych princípoch a že všetky jednotlivé skutky by sa mali hodnotiť podľa toho, ako prispievajú k vyššiemu dobru pre všetky zúčastnené strany. Keď Scott Barry Kaufman posunul kantizmus z filozofie do psychológie a do svojho výskumu o osobnosti a individuálnych rozdielov, musel ho z filozofických výšin preniesť na úroveň pozorovateľného a merateľného správania. Podľa neho kantizmus vlastne znamená správanie sapodľa kategorického imperatívu („mravný zákon vo mne“ slovami samotného Kanta) a podľa princípu univerzality (neegoistická preferencia všeobecného dobra). Príklady prejavov môžu byť

• Čestnosť za každú cenu
• Vyhýbanie sa využívaniu či poškodzovaniu iných

Humanizmus

Humanizmus ako osobnostná črta je vlastne vierou v to,že akíkoľvek ľudia sú hodnotní a zaslúžia si rešpekt a dôstojnosť. Humanizmus znamená uznať jedinečnú hodnotu  a prínos každého jednotlivca. Z toho sa odvíjajú kvality ako zmysel pre spravodlivosť a rovnosť a snaha o rovnocenné vzťahy s ostatnými ľuďmi, aj s výrazne odlišnými. Napríklad, za človeka s vysokou úrovňou humanizmu by bol považovaný ten, kto prejavuje radosť a oceňuje úspechy ostatných okolo seba aj ľudstva ako takého. Ďalšie príklady tejto črty sú:

• Schopnosť nadviazať kontakt takmer s každým
• Aktívny a nehodnotiaci záujem o ľudskú rôznorodosť

Viera v ľudskosť

Viera v ľudskosť zahŕňa vieru, že ľudstvo a ľudia sú vo svojej podstate dobrí. Viera v ľudskosť je taktiež presvedčením, že zhovievavosť je základným prvkom prítomným vo všetkých ľudských bytostiach. Súčasťou je viera v potenciál ľudskej rasy, dôvera v schopnosti ľudí prekonať problémy a smerovať k lepšej budúcnosti. Za človeka s vysokou úrovňou viery v ľudskosť by bol považovaný napríklad ten, kto rýchlo odpúšťa tým, ktorímu/jej ublížili.  Charakteristickými znakmi taktiež sú

• Dôvera že ostatní neublížia, či nezneužijú známe slabiny
• Konzistentná snaha vidieť v ostatných to dobré

Jedno z prvých zistení z pracovného sveta bolo, že humanizmus aj viera v ľudskosť vykázali silný pozitívny vzťahk pracovnej spokojnosti, tieto črty sa ale ukázali aj ako predpovedajúci činiteľ toho, nakoľko sa bude človek prejavovať prosociálne v online prostredí. Kantizmus bol v jednom aj druhom prípade bez významného vzťahu.Čerstvý článok slovenských autoriek E. Lisej a M. Valachovej poukázal nato, že humanizmus a viera v ľudskosť prispievajú aj ku pracovnej/kariérovej odolnosti, , humanizmus ďalej aj ku motivácii pre kariéru a k pracovnej identite, viera v ľudskosť zasa k ochote akceptovať zmeny v práci.  Väčšina zistení však zatiaľ príliš nerozlišuje medzi jednotlivými črtami Svetlej triády a vnímaju ako jednu kompozitnú vlastnosť, pri ktorej sa síce občas oplatí pozrieť na jednotlivosti z ktorých pozostáva, avšak to podstatné je spoločné. Takýmto spôsobom sa zistilo, že ľudia s vyššou úrovňou svetlých čŕt sú:

• Intelektuálne zvedavejší
• Existujúci v bezpečnejších vzťahoch
• Prejavujú viac tolerancie pre uhly pohľadu iných
• Majú nízku potrebu niekoho ovládať
• Prejavujú pokoru
• Majú prívetivú povahu
• Cítia vyššiu spokojnosť so svojim životom

Ale, aby sme si črty Svetlej triády úplne neidealizovali (lebo aj tak vyznievajú dosť idealisticky a niektoré zdroje nazývajú ich nositeľov svätcami každodenného života), je zrejmé, že pre svojich nositeľov môžu predstavovať aj nevýhody, najmä v prostrediach, ktoré sa svojimi hodnotami veľmi odlišujú od orientácie týchto čŕt. No aj v žičlivom prostredí môže zrejme človek s veľkou vierou v ľudskosť a nestanovujúci hranice skončiť ako zneužívaný inými, či inak doplatiť na svoju dobromyseľnosť alebo naivitu. Inými slovami, aj priveľa dobroty môže niekedy škodiť. Kedy a koľko je v tomto ohľade priveľa, je otázkou pre budúce výskumy.

Pri všetkých turbulenciách sveta okolo a dramatických udalostiach posledných rokov sa však zdá, že výskum a hľadanie toho dobrého v ľuďoch je dobrým projektom pre pracovný aj mimopracovný život.

• 

Viacerí z vás sa možno v minulosti na sociálnych sieťach stretli so zábavkou, ktorá sa vás spýtala koľko máte rokov, či a koľko fajčíte, pijete alkohol, športujete, aké je vaše BMI, ako sa stravujete a pod.,na základe čoho vám bol vyrátaný dátum úmrtia. Mierne morbídne rozptýlenie, ale s reálnym základom – všetky uvedené faktory dĺžku života naozaj ovplyvňujú. Do ďalších verzií možno bude zapracovaná aj otázka, aké je vaše IQ…

V posledných 10 až 20 rokoch vznikla nová interdisciplinárna vedecká disciplína, ktorá sa nazýva kognitívna epidemiológia. Už nebolo možné ignorovať kopiace sa opakované zistenia o tom, že rozumové schopnosti pozitívne súvisia s mnohými výsledkami popisujúcimi zdravotný stav ľudí.  Inými slovami: to ako to komu páli má veľký dopad na jeho zdravie. Je  až fascinujúce, ako sa približne od r. 2000 vo výskumoch opakovane potvrdzovalo, že hoci aj v ranom detstve nameraná inteligencia súvisí s dĺžkou dožitia či zdravotným stavom v starobe.

Príkladom môže byť veľká metaanalýza z r. 2011 sledujúca viac ako milión osôb európskeho pôvodu, ktorých inteligencia bola testovaná v mladosti, vo veku 7 až 20 rokov. V kritickom momente kontroly z nich bolo žiaľ cca 22,5 tisíca mŕtvych. Zaujímavé, že to, kto zomrel, súviselo s rozumovými schopnosťami účastníkov výskumu. Každých 15 bodov koeficientu IQ navyše znamenalo o 24% vyššiu šancu na to, že k momentu overenia bol človek nažive. A výskumov podobného druhu bolo oveľa viac.

Akým spôsobom je vlastne inteligencia spojená s nižšou mortalitou a lepším zdravím?

Ako v časopise Nature píše nestor výskumov tohto typu,profesor Ian J. Deary z univerzity v Edinburghu, skóre inteligenčných testov je v priebehu života v podstate stabilné, pričom asi 50 % rozptylu sa zdieľa medzi detstvom a ôsmym desaťročím ľudského života, veľkú časť tejto stability majú na svedomí genetické faktory. Sú popísané mierne vzťahy IQ  (konkrétne g-faktora ktorý by mal odrážať celkovú rozumové schopnosť) voči zaujímavým biologickým premenným, napríklad k objemu mozgu, zdravotnému stavu bielej hmoty,  či dvom z troch hlavných parametrov životaschopnosti pánskych spermií. Dalo by sa teda možno uvažovať o tom, že existuje nejaká genetická predispozícia, vďaka ktorej sú niektorí ľudia zdravší aj múdrejší a iní naopak majú smolu, ale také jednoduché to asi nebude. V neposlednom rade je aj možné, že v testovaní IQ, ktoré sa v týchto štúdiách typicky uskutočňuje v detstve alebo mladosti, sa prejaví vplyv nejakých nepriaznivých udalostí, „poškodení“ ešte z vnútromaternicového života alebo z raného detstva, ktoré vedú ako k nižšiemu IQ, tak aj k horším zdravotným dôsledkom (niektoré choroby majú potvrdený vzťah k nižšej pôrodnej hmotnosti či zdravotným problémom matky aj plodu počas tehotenstva).

Alternatívnym vysvetlením je, že inteligentnejší ľudia majú lepšie materiálne zdroje (aj vďaka tomu, že to vo vzdelaní a v práci obvykle dotiahnu ďalej) a vďaka nim sa o svoje zdravie dokážu postarať lepšie. Proti tomu však hovorí zistenie, že v spoločnostiach, kde majú lepší a bezproblémový prístup ku zdravotnej starostlivosti z toho ťažia viac tí, ktorí sú vzdelanejší a majú vyššie príjmy, nežtí ostatní. Poskytnutím zdrojov a prístupu sa teda v priemere zlepší zdravotný stav všetkých, ale viac to dokážu zužitkovať bystrejší a sociálne úspešnejší ľudia.  Väčšina socioekonomických premenných ktoré sa potvrdili ako prediktory zdravotného stavu (vzdelanie, zamestnanie, príjem) má dlhodobo potvrdené vzťahy k IQ, takže je možné, že ich prostredníctvom sa prejavuje hlavne vplyv rozumových schopností.

Inou možnosťou je, že lepšie riešenie problémov,rozhodovanie, učenlivosť, abstraktné myslenie, schopnosť spracovania aj komplexných informácií sú pre tých čo nimi disponujú účinnou výbavou pre starostlivosť o svoj zdravotný stav. Či je to prevencia rizík, nehôda úrazov, odolnosť voči rôznym typom zdravie poškodzujúcich závislostí,alebo aj aktívne opatrenia na podporu dobrého zdravotného stavu v rámci životného štýlu, bystrý človek má aj v tejto oblasti väčšiu šancu aby jeho rozhodnutia boli kompetentné a účinné. Prevencia chorôb aj nehôd si vyžaduje predvídať neočakávané ako aj defenzívny a súčasne dobre informovaný spôsob jazdy životom, čo je v komplexných a neurčitých životných situáciách častokrát veľmi náročné. Analogicky, rozumové schopnosti mnohých ľudí môžu príliš nízke na to, aby dobre zvládli manažment o seba ako pacienta, môžu mať napríklad problém s tým, aby pochopili a realizovali inštrukcie alebo odporúčania lekárov. Rovnako, ako sme sa na vlastnej koži presvedčili počas pandémie, orientovať sa v často rozporuplných informáciách o zdravom životnom štýle alebo zvládaní ochorení prezentovanými médiami či na sociálnych sieťachsi vyžaduje kompetenciu kritického myslenia, ktorá je opäť v silnej súvislostis klasickým IQ.

Ľudia s vyšším IQ nameraným v detstve s vyššou pravdepodobnosťou v dospelosti zanechali fajčenie. Opačným smerom však vyznieva zistenie, že v 2. svetovej vojne mali vojaci s vyšším IQ menej často šťastie prežiť ju než vojaci s nižším IQ.

Istým obmedzením, avšak pre nás Európanov výhodou je, že väčšina výskumov tohto typu bola realizovaná na ľuďoch kaukazskej rasy, teda európskeho pôvodu. Pôvodné zistenia sú najmä zo Škótska a škandinávskych krajín, postupne sa však rozbiehajú aj celoeurópske projekty financované EU. Jedným z nich je aj SHARE (Study of Health and Retirement in Europe),ktorý sa týka ľudí 50+ a jeho prvá vlna sa rozbehla tesne predtým, než Slovensko a ďalšie krajiny strednej a východnej Európy vstúpili do EU. Z tohto dôvodu sa momentálne publikované výsledky týkajú najmä obyvateľov Západnej Európy. Nakoľko sme pristúpili neskôr si zrejme budeme musieť počkať, či publikované zistenia platia aj na nás (súčasne ale nevidno dôvod,prečo by nemali).

Rakúski výskumníci z univerzity vo Viedni, Jonathan Fries a Jacob Pietschnig, publikovali v časopise Intelligence čiastkové výsledky tejto štúdie za roky 2004 až 2017( výskumu sa zúčastnilo vyše 30 tisíc osôb z 11 západoeurópskych krajín a Izraela). Úroveň rozumových schopností ako aj všetky ostatné  sledované premenné boli v tomto prípade získavané od ľudí starších ako 50 rokov, najmä ich zdravotný stav sa vyhodnocoval opakovane, takže posledné do štúdie zahrnuté údaje boli z času kedy mali 63+ rokov (projekt pokračuje až do r. 2024). Vo výsledkoch sa opäť potvrdil vzťah medzi inteligenciou a celkovým zdravotným stavom, u ľudí s vysokým skóre v kognitívnych skúškach bola miera chronických ochorení a symptómov nižšia. Ľudia s vyšším IQ hodnotili vlastné zdravie pozitívnejšie, ale aj menej často navštevovali lekára,v menšej miere trpeli depresiami, vnímali menej obmedzení pre svoje každodenné aktivity. Prekvapením bolo, že sa neprejavil (resp. len nevýznamne) vzťah k BMI a že vzťah k fajčeniu a konzumácii alkoholu bol slabý, ale v opačnom než očakávanom smere, naznačujúc že tento druh zakázaného ovocia je veľmi mierne bližší bystrejším. Silnejšie než sa očakávalo sa prejavil vzťah k fyzickej aktivite, táto pozitívne súvisela ako so zdravím, tak aj s rozumovými schopnosťami. Z hľadiska celkového dopadu rozumových schopností na zdravie sa ukázalo, že každých 15 bodov IQ (=1SD) navyše znamená o 18% menší počet symptómov, ktoré respondent uvádza a o vyše 50% menej obmedzení v každodenných aktivitách.

Prirodzene, výsledky je nutné vnímať ako predbežné a je určite vhodné si počkať na ich definitívnu podobu, vrátane údajov pre postkomunistické krajiny.  Všetky zatiaľ analyzované dáta sú z predcovidového obdobia, ale zrejme ani pandémia nič nezmení na tom, že rozum je okrem iných dôležitých súvzťažností aj dôležitým faktorom prispievajúcim k dlhému životu v zdraví. Skôr naopak, ako si pamätáme čo sa dialo na vrchole pandémie, predpokladáme, že po zahrnutí dát z rokov 2020 až 2022  sa táto súvislosť ešte zvýrazní.

Zdravie je v svete práce cenná a dôležitá komodita, ukazuje sa, že aj kvôli nemu je vhodné poznať rozumové schopnosti človeka a rátať s nimi.

Záujmy sú bežnou súčasťou našich životov a do veľkej miery zasahujú do rôznych oblastí nášho pôsobenia, vrátane voľby práce. Je síce pravdou, že ľudia ktorí vášnivo čítajú nemusia byť najlepšími predavačmi v kníhkupectvách, rovnako ako fanatici do konštrukcie pretekárskych áut nemusia byť úspešnejší na oddelení kvality štandardnej automobilky, ani pri práci na jej výrobnej linke, vo všeobecnosti však ľudské záujmy majú väčší vplyv na pracovnú úspešnosť, než sa donedávna myslelo. Súvisí to aj so zmenenou úlohou práce v ľudských životoch v modernej spoločnosti, aj s tým, že v podmienkach súčasného trhu práce majú zamestnanci majú väčšiu možnosť vybrať si svoje pracovisko. Jedným z dôležitých kritérií je, aby ich obsah vykonávaných činností bavil.  Splnenie tohto predpokladu prispieva k väčšej pracovnej angažovanosti, vyššej odolnosti voči stresu, takíto zamestnanci sú aj inovatívnejší či spokojnejší v zamestnaní.

Psychológovia sa  štruktúrou ľudských záujmov zaoberajú už dlho. Už pred takmer 70 rokmi položil americký psychológ John L. Holland základy ich delenia na 6 hlavných kategórií. Tie boli postupom času upresnené a rôzne premenované,  v súčasnej dobe je toto členenie známe ako model RIASEC, podľa prvých písmen ktorými sú hlavné okruhy nazvané. Každý človek môže mať aj má rôznorodé a individuálne záujmy ,oplatí sa však sledovať, nakoľko silne je u neho zastúpená každá zo šiestich hlavných oblastí, či je niektorá z nich najsilnejšia, ktoré sú na ďalších miestach a naopak, čo ho/ju zaujíma minimálne. Takáto informáciaje výborne využiteľná v kariérovom poradenstve pre dospievajúcich, aj pri výbere zamestnancov. Veľmi prepracovaným spôsobom s ňou narába Ministerstvo práce USA, ktoré v rámci systému O*NET umožňuje každému otestovanie svojich záujmov, výsledok vyjadrený prvými tromi písmenami potom spáruje so známymi požiadavkami na výkon rôznych pracovných pozícií a ponúkne niekoľko zamestnaní, ktoré by človeku s príslušnou štruktúrou záujmov mali vyhovovať.

Základná štruktúra ľudských záujmov podľa Hollandovej typológie

R – Realistic (Realistický)

Doer (výkonný typ)

Kompetencie: pokoj pod tlakom, samostatnosť pri zaobchádzaní s vecami, praktickosť, zameranie na cieľ

Popis záujmov (originálna Hollandova charakteristika): uprednostňovanie činností, ktoré zahŕňajú explicitnú, usporiadanú alebo systematickú manipuláciu s predmetmi, nástrojmi, strojmi a zvieratami… tieto tendencie správania vedú následne k získaniu manuálnych, mechanických, poľnohospodárskych, elektrikárskych a technických kompetencií

Príklady možných povolaní:  Poľnohospodár, Pracovník vo výrobe, Športovec, Vodič vozidiel, Opravár, Pracovník v stavebnom priemysle, Servisný technik septikov a čistič kanalizačných potrubí 

I – Investigative(Skúmajúci)

Thinker (mysliteľ)

Kompetencie: riešenie problémov, tvorba nápadov, zvedavosť, nezávislá práca

Popis záujmov (originálna Hollandova charakteristika): človek, ktorý uprednostňuje aktivity, ktoré zahŕňajú pozorovacie, symbolické, systematické a tvorivé skúmanie fyzikálnych, biologických a kultúrnych javov (s cieľom porozumieť a kontrolovať takéto javy)… tieto tendencie správania vedú následne k získaniu vedeckých a matematických kompetencií

Príklady možných povolaní: Investigatívny novinár, Počítačový programátor, Archeológ, Forenzný vedec, Lekársky výskumník, Detektív, Trestný právnik a Veterinár (spolu s R)

A – Artistic (Umelecký)

Creator (tvorca)

Kompetencie: kreativita, citlivosť, flexibilita, nezávislosť

Popis záujmov (originálna Hollandova charakteristika): človek,ktorý preferuje nejednoznačné, voľné, nesystematizované činnosti, zahŕňajúce manipuláciu s fyzickými, verbálnymi alebo ľudskými materiálmi na vytváranie umeleckých foriem alebo produktov…tieto tendencie správania vedú následne k získaniu umeleckých kompetencií

Príklady možných povolaní:  Arteterapeut, Umelec, Návrhár rekvizít, Dizajnér, aranžér, Animátor či Hudobník

S – Social (Spoločenský)

Helper (pomáhač)

Kompetencie: empatia, pomoc ostatným, pozitívna energia, spolupráca

Popis záujmov (originálna Hollandova charakteristika):  uprednostňovanie aktivít, ktoré zahŕňajú vplyv na druhých s cieľom informovať, trénovať, rozvíjať, liečiť, osvetľovať… tieto tendencie správania vedú následne k získaniu kompetencií pre medziľudské vzťahy

Príklady možných povolaní:  Zamestnanec v HR, Pomáhajúce profesie, Služba zákazníkovi, Učitelia, tútori, kouči, Tlmočník, Duchovný

E – Enterprising (Podnikavý, Ekonomický)

Persuader (presviedčač)

Kompetencie: vyjednávanie, motivovanie a ovplyvňovanie iných, vedenie, energia

Popis záujmov (originálna Hollandova charakteristika): uprednostňovanie činností, ktoré sa týkajú ovplyvňovania druhých s cieľom dosiahnuť ciele organizácie alebo ekonomický zisk… tieto tendencie správania vedú následne k získaniu vodcovských, medziľudských a presviedčacích kompetencií

Príklady možných povolaní: Predajca, Nákupca, Podnikateľ, Manažér fundraisingu, Investičný bankár

C – Conventional (Konvenčný)

Organizer (organizátor)

Kompetencie: manažment času, sebaorganizácia, orientácia na detaily, orientácia na úlohu

Popis záujmov (originálna Hollandova charakteristika): uprednostňovanie aktivít, ktoré zahŕňajú usporiadanú, systematickú manipuláciu s údajmi (vedenie záznamov, archivovanie materiálov, rozmnožovanie materiálov, organizovanie obchodných strojov a zariadení na spracovanie údajov na dosiahnutie organizačných alebo ekonomických cieľov)…tieto tendencie správania vedú následne k nadobudnutiu administratívnych, výpočtových a systémových kompetencií.

Príklady možných povolaní: Účtovník, Finančný analytik, Učiteľ matematiky, Úradník, Editor, Špecialista pre manažment dokumentov

Ako  štruktúru záujmov zistíme?

Okrem najsilnejšej skupiny záujmov záleží aj na konfigurácii ďalších z nich. Napríklad človek, u ktorého sa ako najsilnejšie záujmy javia konvenčné (C), môže následne smerovať k povolaniu farmaceuta ak sú tieto sprevádzané záujmami sociálnymi (S) a investigatívnymi (I), alebo realitného agenta, ak je spolu s konvenčnými záujmami prítomné aj ich podnikavé zameranie (E). Podobne, umelecké záujmy sprevádzané realistickými(R) a podnikavými (E) môžu viesť ku kulinárskym umeniam a ambíciám získať Michelinskú hviezdu, ak sú však vyjadrené spoločne so sociálnymi (S) a konvenčnými(C), môžu znamenať predpoklady pre dráhu biznis trénera, alebo spolu s investigatívnymi(I) môžu mať blízko ku kreatívnym prácam so slovom, od poézie až po copywriting.

Intuitívne sa na štruktúru záujmov vieme spýtaťv rozhovore („Čo z toho, čo ste v poslednej dobre robili vo voľnom čase Vám prinieslo najväčšie uspokojenie?“), ak ju však chceme zistiť komplexnejšie a presnejšie, mali by sme využiť dotazník záujmov. Psychológovia pravdepodobne siahnu po Strongovom inventári záujmov, možností priamej diagnostiky je však viacero. Záujmy však súvisia aj s osobnostnými črtami a aj na túto možnosť sa v závere príspevku pozrieme.

Čo nám štruktúra záujmov prezradí?

Nuž v tomto veľa závisí od toho, do akej miery sú na príslušnom pracovnom trhu definované a štandardizované jednotlivé pracovné pozície na úrovni job description. Nepotvrdené správy hovoria, že toto sa v najväčšej miere deje v Číne, zo systémov, ktoré sú verejne prístupné a podobné nášmu kultúrno-spoločenskému prostrediu je najprepracovanejší asi už zmieňovaný americký O*NET.  Ak hovoríte po anglicky či po španielsky, môžete si ich dotazník vyskúšať tu, ako výsledok získate informáciu o silne jednotlivých skupín záujmov. Po vyplnení dostanete ešte otázku, koľko úsilia chcete investovať do prípravy na svoju kariéru a po jej zodpovedaní vám budú predstavené zamestnania, ktoré pre vás pripadajú najviac do úvahy. Samozrejme, je potrebné mať na mysli, že americké reálie sa od tých našich líšia, vykonávané činnosti jednotlivých pracovných pozícií môžu byť niekedy veľmi odlišné, ale s touto rezervou sa výsledok akceptovať dá. Ak poznáte poradie prvých troch svojich najsilnejších záujmov, môžete sa s nimi pohrať napríklad tu. V hornej tabuľke nastavíte poradie prvých troch písmen svojho profilu, stlačíte „go“ a následne môžete preskúmavať práce, ktoré by vám mali vyhovovať, po kliknutí na každú z nich sa zobrazí mimoriadne podrobný popis, vrátane očakávaného zárobku a počtu takýchto pracovných miest k dispozícii v USA (k emigrácii však nikoho nabádať nechceme 🙂 ). Bolo by pekné sa podobného systému dočkať aj u nás, hoci je tiež pravdou, že úloha tradičného job description sa ruka v ruke s rýchlymi zmenami v charaktere vykonávaných pracovných činností postupne zmenšuje.

Ako s tým súvisí osobnosť?

Nie síce stopercentne, ale so solídnou presnosťou sa dá z osobnostných čŕt predpovedať,  akú štruktúru budú mať záujmy jednotlivého človeka. Najmä ak k piatim „veľkým“ črtám pridáme ešte dimenziu poctivosť – pokora, známu zo systému HEXACO. Určite by pomohlo aj poznanie rozumových schopností, ale pre tentokrát sa držme len osobnosti. Pred 10 rokmi (2012)  Derek McKay a David Tokar z univerzity v Akrone v USA tieto vzťahy popísali vyčerpávajúcim spôsobom:

Realistické (R) záujmy pozitívne súvisia s poctivosťou –pokorou a naopak negatívne s extraverziou, ústretovosťou a otvorenosťou. Realistický typ je charakterizovaný ako „skromný“ a „autentický“, čo sú deskriptory osobnosti v súlade s dimenziou poctivosť – pokora. Realistický typ je tiež opísaný ako „rezervovaný“, „neflexibilný“ a „nečitateľný“,  čo sú výrazy odrážajúce nízku extraverziu, prívetivosť a otvorenosť.

Investigatívne (I) záujmy pozitívne súvisia so svedomitosťou a otvorenosťou a naopak negatívne s extraverziou. Hollandova charakteristika investigatívneho typu zahŕňa „opatrný“ a „presný“, čo sú výrazy prispievajúce k svedomitosti, ako aj „zvedavý“ a „introspektívny“, prídavné mená v súlade s otvorenosťou. Investigatívny typ je tiež opísaný ako „rezervovaný“,prídavné meno definujúce čiastočne nízku extraverziu.

Umelecké (A) záujmy kladne súvisia s emocionalitou(=neurotizmus), extraverziou a otvorenosťou a negatívne so svedomitosťou. Hollandov umelecký typ je charakterizovaný ako „citlivý“ a „expresívny“, čo sú prídavné mená prispievajúce k emocionalite a extraverzii. Umelecký typ je tiež opísaný ako „imaginatívny“, „nezávislý“, „introspektívny“ a „originálny“, z ktorých všetky definujú otvorenosť. Nakoniec, umelecký typ je opísaný ako „neporiadny“a „impulzívny“, čo sú výrazy v súlade s nízkou svedomitosťou.

Sociálne (S) záujmy kladne súvisia s poctivosťou – pokorou, extraverziou, prívetivosťou a svedomitosťou. Hollandov sociálny typ záujmov je charakterizovaný ako „nápomocný“, „láskavý“, „chápavý“ a „srdečný“, pričom všetky opisujú poctivosť – pokoru v systéme HEXACO. Ďalej, sociálny typ má tendenciu byť „spoločenský“, „príjemný“ a „zodpovedný“, čo sú pojmy, ktoré čiastočne definujú extraverziu, prívetivosť a svedomitosť.

Podnikavé (E) záujmy pozitívne súvisia s extraverziou a negatívne s poctivosťou – pokorou a emocionalitou (neurotizmom).  Podnikavý typ je charakterizovaný ako „nadšený“,„kontaktný“ a „spoločenský“, pričom všetky tieto výrazy opisujú extraverziu. Podnikavý typ je tiež popisovaný ako „zištný“ a „exhibicionistický“, čo sú výrazy v súlade s nízkou poctivosťou – pokorou. Napokon, podnikavý typ je charakterizovaný ako „optimistický“ a „sebavedomý“, prídavné mená, ktoré prispievajú k nízkemu neurotizmu.

Konvenčné (C) záujmy kladne súvisia so svedomitosťou a negatívne s ústretovosťou a otvorenosťou. Hollandov konvenčný typ je charakterizovaný ako„usporiadaný“, „opatrný“ a „svedomitý“, pričom všetky tieto prídavné mená popisujú svedomitosť. Konvenčný typ je tiež opísaný ako „neflexibilný“ a „nenápaditý“, tieto prídavné mená sú v súlade s nízkou prívetivosťou a otvorenosťou.

Celkový pohľad na vzťahy osobnosti a záujmov môže ponúknuť nasledujúci obrázok:

Vyplývajú z neho dve dimenzie, podľa ktorých je možné záujmy klasifikovať: 1. orientácia na fakty (údaje) vs. orientácia na myšlienky(idey) a 2. zaoberanie sa vecami vs. ľuďmi. Poloha jednotlivých záujmových okruhov, ale aj niektorých osobnostných čŕt, schopností, či postojových a hodnotových preferencií sa dá odvodiť od ich kombinácie. Takže napríklad niekde medzi C a R nájdeme aj preferenciu istoty práce, aj dogmatizmus. Impulzivita bude medzi E a S, predstavivosť medzi A a S –bližšie k A.  Celkovú inteligenciu (ale aj hranú múdrosť) nájdeme medzi I a A, predpoklady pre HR supervíziu zasa v blízkosti C, koordináciu očí, rúk a nôh v blízkosti R, atď.

Našli ste sa? 😊 Záujmy urobili za posledné desaťročia najväčší skok v tom, nakoľko je uznávaný ich prínos k predpovedi pracovnej budúcnosti človeka. Nepredpovedia síce všetko, ale sú jedným z najlepších doplnkov konštruktov ako je inteligencia, integrita a osobnosť, z ich poznania dokáže ťažiť nie len kariérové poradenstvo, ale aj výber zamestnancov a zhodnocovanie ich potenciálu. Celkový obraz o človeku určite dokážu významne dotvoriť.

• 

To, že vyhorenie (burnout) môže byť vážnym problémom z hľadiska telesného aj duševného zdravia, je jasné a potvrdené už dávno. Burnout sám síce ako ochorenie obvykle klasifikovaný nie je (aj keď v krajinách ako Dánsko, Estónsko, Francúzsko, Maďarsko, Lotyšsko, Holandsko, Portugalsko, Slovensko či Švédsko môže byť za určitých okolností uznaný ako choroba z povolania), ale môže viesť k viacerým ochoreniam. WHO ho definuje ako “ syndróm,ktorý je výsledkom chronického pracovného stresu, s príznakmi charakterizovaným pocitom vyčerpania alebo nedostatku energie; zvýšeným mentálnym odstupom od práce alebo pocitmi negativizmu či cynizmu v súvislosti s prácou a zníženou profesionálnou výkonnosťou“. V oblasti duševného zdravia sa zvykne spájať s úzkostnými a najmä depresívnymi symptómami,  typickými sú únava, problémy so spánkom, pocity napätia a straty zmyslu všetkého, horšie a horšie vzťahy voči ľuďom, s ktorými takáto osoba prichádza do kontaktu, ale aj zvýšená dispozícia k náchylnosti na zneužívanie návykových látok. Klasická definícia hovorí o troch okruhoch, v ktorých sa vyhorenie prejavuje:

1. Vyčerpanie a strata energie, v tomto ohľade sa čiastočne prekrýva so syndrómom chronickej únavy
2. Pocity neadekvátnosti a strata presvedčenia o vlastnom prínose, znížený pocit osobného naplnenia
3. Cynizmus voči ľuďom, s ktorými sa človek v rámci pracovných činností zaoberá, či už sú to spolupracovníci,zákazníci, alebo hoci aj bábätka v jasliach.

Bábätká sme nespomenuli náhodou, lebo hoci WHO pripomína, že vyhorenie sa týka predovšetkým javov v pracovnom svete, je často popisovaný najmä u ľudí, podstatou pracovnej činnosti ktorých je poskytovanie starostlivosti. Teda pomáhajúce profesie, ale vo všeobecnosti aj iné profesie zaoberajúce sa blahom iných ľudí. Nečudo, že v poslednom čase sa začalo pomerne veľa písať aj o rodičovskom burnoute – ale o tom podrobnejšie hádam niekedy nabudúce.

Telesné zdravie je burnoutom zasiahnuté tiež. Platí približne to isté, čo je známe o vzťahu stresu a telesného zdravia, avšak so zvýšenou intenzitou. Čiže ak vieme, že stres ovplyvňuje najmä kardiovaskulárny systém, v prípade vyhorenia ide o vysokú intenzitu ovplyvnenia, aj s možnosťou kardiovaskulárnych príhod. Niečo podobné sa týka imunity aj tráviacej sústavy. Nezanedbateľná je aj komorbidita (súčasný výskyt) vyhorenia s cukrovkou II.typu, poruchou metabolizmu lipidov, alergiami,ale aj problémami pohybového aparátu. V pracovnom svete je najrukolapnejším a opätovne potvrdzovaným vyjadrením týchto vzťahov početdní na PN, resp. počet dní v ktorých si zamestnanec vyberie zdravotné voľno, ak to zamestnávateľ umožňuje.

Osvietené firmy v rôznych oblastiach a rôznych veľkostí majú záujem, aby sa burnoutu a jeho negatívnym dôsledkom v čo najväčšej miere predchádzalo. Z tohto dôvodu čoraz častejšie siahajú po skríningových programoch, orientovaných na to, aby sa osoby ohrozené vyhorením odhalili skôr, než u nich toto prepukne naplno a so všetkými nepriaznivými dôsledkami pre zamestnancov aj zamestnávateľa.  Takýmto ľuďom je potom možné venovať vyššiu starostlivosť, podporovať ich koučingom či (asi efektívnejšie) psychologickým poradenstvom a terapiou, sprístupniť im vzdelávanie zamerané na techniky pre efektívnejšie spracúvanie stresu, ale aj umožniť im sabatical, pracovnú rotáciu či iné rýdzo pracovné opatrenia, ak ich povaha práce umožňuje.

Otázkou je, AKO správne detekovať ľudí, ktorí sú vyhorením vo zvýšenej miere ohrození. S projektami zameranými na skríning ohrozených zamestnancov máme dlhoročné skúsenosti a vieme, že k splneniu tejto úlohy sú možné tri hlavné prístupy:

1. Podľa stresového prostredia – existujú pracovné činnosti, kde v podstate každého, kto sa im venuje je automaticky možné považovať za ohrozeného. Patria sem záchranári, vojaci v bojovom nasadení, ale ako nás pandemická skúsenosť presvedčila, vo vypätejších situáciách sa ľahko do tejto kategórie môžu dostať bežní zdravotnícki pracovníci (40% talianskych zdravotníckych pracovníkov malo počas prvej vlny covidu nočné mory) alebo učitelia. Nevýhodou tohto spôsobu je veľké množstvo „falošne pozitívnych“ výsledkov, nakoľko vďaka svojmu charakteru sa venuje aj tým, ktorí aj tieto podmienky zvládajú bez viditeľných problémov.
2. Je možné zmerať či zistiť, ako ľudia pôsobenie stresových situácií prežívajú pri využití na to špeciálne vyvinutých psychologických dotazníkov, štruktúrovaných či pološtruktúrovaných rozhovorov, alebo iných metód. Táto časť je „neobíditeľná“, avšak výsledky ktoré sa s jej pomocou získajú sa nedajú absolutizovať. Vždy totiž existujú ľudia, ktorí či už z dôvodu klamlivo pozitívnej sebareflexie, alebo aj úmyselne budú symptómy vplyvu stresu na seba zastierať alebo bagatelizovať. Rovnako existujú a budú existovať takí, ktorí ich s rozličnou motiváciou podvedome či vedome zveličia. Obraz, ktorý sa získa len takýmto zisťovaním, je nutne nepresný. Dobre zvolenými metódami a kvalitnou metodológiou získavania údajov sa síce toto riziko dá významne zmenšiť, úplne eliminovať sa ho však zatiaľ nedarí.
3. Tretí prístup sa spolieha na meranie fyziologických premenných spájajúcich sa s pôsobením stresu. Ani on nie je100%-ný, všetky fyziologické reakcie môžu mať aj iné dôvody, než pôsobenie stresu, je však vítaným doplnením skríningových stratégií spomínanýchv predchádzajúcich bodoch. V minulosti sa v rámci tohto prístupuvyhodnocovalo, ako u človeka funguje autonómny nervová sústava (anapríklad boli zamietaní uchádzači na pilotov s priveľkou elektrickouvodivosťou kože), rovnako aj ako u človeka prebieha aktivácia osihypotalamus-hypofýza-nadobličky (HPA) pri reakcii na stresový podnet. Nevýhodoubolo, že výskumníci vedeli postihnúť len tzv. situačné pôsobenie stresu, tedamomentálnu reakciu na náročnú situáciu.

V snahe nájsť čo najpresnejšie indikátory dopadu stresu na fyziologické funkcie sa v posledných rokoch výskumníci sústredili práve na zmenenú aktivitu osi hypotalamus-hypofýza-nadobličky (HPA) so zmenami produkcie glukokortikoidov  v dôsledku chronického stresu. Glukokortikoidy sa ako indikátor pôsobiaceho stresu merali už dávnejšie, avšak ani ich množstvo v krvi, moči, alebo slinách či iné miery neboli schopné prekonať to, že išlo o množstvo stresu zažívané v krátkom čase predtým, teda v danej situácii. Pre dnešný život je však typické iné pôsobenie stresu, dlhodobé zbieranie sa jednotlivých udalostí a ich nakopenie až do úrovne, ktorá môže znamenať vyhorenie. Prekvapujúcu pomoc v tomto smere ponúkli vlasy a nechty. Ukázalo sa, že glukokortikoidy sa síce postupne stratia resp. „spália“ z krvného obehu, avšak do vlasov, ale aj do nechtov sa uložia a zostanú tam. V nechtoch je to o niečo komplikovanejšie, ale keďže vlasy rastú rýchlosťou 1cm za mesiac, je možné s platnosťou približne tri mesiace dozadu vyhodnotiť, akému veľkému stresu bol človek za tú dobu vystavený, presnejšie povedané, nakoľko intenzívne na stres reagovala jeho/jej fyziológia. V tomto smere urobili veľký pokrok najmä výskumníci z technickej univerzite v Drážďanoch v Nemecku, ktorí nielen že preukázali, že klukokortikoidy vo vlasoch sú valídnym a v čase stabilným ukazovateľom, ale aj na veľkej vzorke pokusných osôb vyšetrovaných v rámci projektu Dresden Burnout Study potvrdili, že hyperkortizolizmus (po slovensky veľa kortizolu) sa spája s vyšším skóre vyhorenia. Podobný výsledok sa podarilo získať aj nám v niekoľkých slovenských firmách.

Pochopiteľne, výsledok aj spôsob zisťovania majú svoje nuansy (napríklad používanie dermálnych krémov s obsahom kortizolu čo i len blízkymi osobami môže mať za následok že ako rizikový bude označený aj bezproblémovo odolný človek), ale celkový trend je jasný. Ak chcete zistiť, kto je nakoľko ohrozený vyhorením, dotazníky a rozhovory nemusia byť dostatočnými nástrojmi a je vhodné ich doplniť fyziologickými mierami. Z nich ako najlepšie sa momentálne ukazujú glukokortikoidy vo vlasoch. Nevýhodou je, že tie tri cm vlasov, ktoré sú na takéto vyšetrenie potrebné,môžu pri súčasných módnych trendoch predstavovať problém najmä pre pánov. Kortizol sa dá zmerať aj v nechtoch, ale tu je veda ešte dosť vzdialená od praktického využitia, zdá sa, že tam na jeho hladinu pôsobia aj iné vplyvy… Každopádne, trend smerujúci k doplneniu psychologických metód biologickými indikátormi je zrejmý a môže sa stať štandardom pre budúcnosť pri skríningu proti vyhoreniu v práci aj inde.  Kým veda nepotvrdí niečo iné, za ohrozeného by sa mal považovať každý, kto subjektívne prežíva intenzívnejšie alebo vo väčšom počte symptómy súvisiace s vyhorením a/alebo vykazuje zvýšené hodnoty glukokortikoidov vo vlasoch. Naopak, za bezpečne odolných by mali byť považovaní ľudia, u ktorých sa neprejavuje jeden ani druhý okruh indikátorov.